Pri modlitbe Anjel Pána, v nedeľu 29. októbra, pápež vyzval vyše 20 tisíc veriacich, ktorí sa zišli na Námestí sv. Petra, aby vtelili „veľké prikázanie lásky“ a zdôraznil, že je potrebné čerpať z lásky k Bohu a Ježišovi a „skutočne“ milovať druhých. Rímsky biskup v tejto súvislosti poukázal aj na pokoru, ktorá charakterizovala život veľkých svätcov, ako napríklad Matky Terezy z Kalkaty, ktorí boli malými „kvapkami“, ktoré zrkadlili Božiu lásku.
Príhovor Svätého Otca Františka
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium nám hovorí o najväčšom z prikázaní (porov. Mt 22, 34-40). Istý učiteľ zákona sa Ježiša pýta na túto tému a On mu odpovedá „veľkým prikázaním lásky“ takto: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou [… a] svojho blížneho ako seba samého“ (v. 37.39). Láska k Bohu a k blížnemu, ktoré sú od seba neoddeliteľné. Zastavme sa na chvíľu, aby sme sa nad tým zamysleli.
Prvý aspekt je skutočnosť, že láska k Pánovi je na prvom mieste. To nám pripomína, že Boh nás vždy predchádza, predchádza nás svojou nekonečnou nežnosťou (porov. Jn 4, 19), svojou blízkosťou, svojím milosrdenstvom, pretože on je vždy blízko, nežný a milosrdný. Dieťa sa učí milovať na kolenách svojej matky a otca a my sa tak učíme v Božom náručí. Žalm hovorí: „Tak ako nasýtené dieťa v matkinom náručí“ (131, 2), tak sa musíme cítiť v Božom náručí. A tam nasávame Pánovu náklonnosť, tam sa stretávame s láskou, ktorá nás podnecuje k tomu, aby sme sa štedro rozdávali. Svätý Pavol to pripomína, keď hovorí, že Kristova láska má v sebe silu, ktorá pobáda k láske (porov. 2 Kor 5, 14). Všetko sa začína od Neho. Nemôžete skutočne milovať druhých, ak nemáte tento koreň, ktorým je láska k Bohu, Ježišova láska.
A teraz druhý aspekt, ktorý vyplýva z prikázania lásky. Spája lásku k Bohu s láskou k blížnemu: znamená to, že tým, že milujeme svojich bratov a sestry, odrážame ako zrkadlo Otcovu lásku. Zrkadliť Božiu lásku, to je zmysel; milovať toho, koho nevidíme, prostredníctvom brata, ktorého vidíme (porov. 1 Jn 4, 20). Jedného dňa svätá Terézia z Kalkaty novinárovi, ktorý sa jej spýtal, či si tým, čo robí, robí ilúzie, že zmení svet, odpovedala: „Nikdy som si nemyslela, že by som mohla zmeniť svet! Snažila som sa byť len kvapkou čistej vody, v ktorej by mohla žiariť Božia láska“ (Tlačová konferencia pri príležitosti udelenia Nobelovej ceny za mier, Stretnutie s novinármi po udelení Nobelovej ceny za mier, Rím, 1979). Takto ona, taká malá, dokázala urobiť toľko dobra: tým, že zrkadlila Božiu lásku ako kvapka.
Ak sa nám niekedy pri pohľade na ňu a iných svätých zdá, že sú nenapodobiteľnými hrdinami, spomeňme si na túto malú kvapku: láska je kvapka, ktorá môže zmeniť toľko vecí. A ako sa to dá urobiť? Vždy tým, že urobíme prvý krok. Niekedy nie je ľahké urobiť prvý krok, zabudnúť na veci…, urobiť prvý krok. Urobme to! Toto je tá kvapka: urobiť prvý krok.
Takže, drahí bratia a sestry, mysliac na Božiu lásku, ktorá nás vždy predchádza, sa môžeme pýtať: Som vďačný Pánovi, ktorý ma miluje ako prvý? Cítim Božiu lásku a som mu vďačný? A potom: snažím sa odrážať jeho lásku? Zaväzujem sa, že budem milovať svojich bratov, že urobím tento druhý krok?
Nech nám Panna Mária pomáha žiť veľké prikázanie lásky v našom každodennom živote: milovať a nechať sa milovať Bohom a milovať svojich bratov a sestry.
(Zdroj a preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Martin Jarábek)