V dnešnú prvú adventnú nedeľu 3. decembra, sa opäť prihovoril Svätý Otec František pred modlitbou Anjel Pána prostredníctvom zástupcu Mons. Paola Braidu, ktorý prečítal jeho príhovor kvôli pretrvávajúcim zdravotným ťažkostiam s dýchacími cestami.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes, na prvú adventnú nedeľu, v krátkom evanjeliu, ktoré nám ponúka liturgia (porov. Mk 13, 33-37), nám Ježiš trikrát adresuje jednoduchú a priamu výzvu: „Bdejte“ (v. 33.35.37).
Dnešnou témou je preto bdelosť. Ako ju však máme chápať? Niekedy si túto cnosť predstavujeme ako postoj motivovaný strachom z blížiaceho sa trestu, akoby sa mal z neba zrútiť meteorit a hrozilo by, že ak včas neuhneme, tak nás zavalí. Toto však určite nie je zmyslom kresťanskej bdelosti!
Ježiš to znázorňuje prostredníctvom podobenstva, v ktorom hovorí o pánovi, ktorý sa vráti a jeho sluhoch, ktorí ho očakávajú (porov. v. 34). Sluha v Biblii je „dôveryhodnou osobou“ pre pána, s ktorým ho často spája vzťah spolupráce a náklonnosti. Uvažujme napríklad, že za Božieho služobníka je označovaný Mojžiš (porov. Nm 12, 7), a že aj Panna Mária o sebe hovorí: „Hľa, služobnica Pána“ (Lk 1, 38).
Bdelosť služobníkov teda nepochádza zo strachu, ale vyviera z túžby, z očakávania stretnutia so svojím Pánom, ktorý prichádza. Sú v pohotovosti, pripravení na jeho návrat, pretože ho milujú, pretože myslia na to, aby po svojom príchode našiel prívetivý a usporiadaný domov. Tešia sa, že ho opäť uvidia a to až do takej miery, že čakanie na jeho návrat vnímajú ako sviatok pre celú veľkú rodinu, ktorej sú súčasťou.
S týmto očakávaním, naplneným láskou, sa chceme aj my pripraviť na prijatie Ježiša: na Vianoce, ktoré budeme sláviť o pár týždňov, ale aj na konci čias, keď sa vráti v sláve a taktiež každý deň, keď nám prichádza v ústrety v Eucharistii, vo svojom Slove, v našich bratoch a sestrách, najmä v tých, ktorí sú najviac v núdzi.
Preto si počas týchto týždňov osobitným spôsobom starostlivo pripravme dom srdca, aby bol usporiadaný a pohostinný. Bdieť v skutočnosti znamená udržiavať si pripravené srdce. Je to postoj strážcu, ktorý sa v noci nenechá pokúšať únavou, nezaspí, ale zostáva bdelý v očakávaní prichádzajúceho svetla. Pán je naše svetlo a je dobré pripraviť si srdce na jeho prijatie modlitbou a pohostiť ho láskou, čo sú dve prípravné činnosti, ktoré mu, takpovediac, urobia pohodlie.
V tejto súvislosti sa hovorí, že svätému Martinovi z Tours, mužovi modlitby, sa po tom, čo daroval polovicu svojho plášťa chudobnému človeku, snívalo o Ježišovi oblečenom práve v tej časti plášťa, ktorú daroval. Toto je krásny plán na advent: stretnúť Ježiša, ktorý prichádza v každom bratovi a sestre, ktorí nás potrebujú a podeliť sa s nimi o to, čo môžeme: o počúvanie, čas alebo konkrétnu pomoc.
Drahí priatelia, pomôže nám dnes, keď sa zamyslíme nad tým, ako si môžeme pripraviť prívetivé srdce pre Pána. Môžeme to urobiť tak, že sa pripojíme k jeho odpusteniu, k jeho slovu, k jeho stolu, alebo tým, že si nájdeme priestor na modlitbu, alebo ho prijmeme v tých, ktorí sú v núdzi. Rozvíjajme naše očakávanie na neho bez toho, aby sme sa rozptyľovali mnohými zbytočnými vecami a bez toho, aby sme sa stále sťažovali. Udržiavajme si srdce ostražité, to znamená túžiace po ňom, aby bolo bdelé, pripravené a netrpezlivé na stretnutie s ním.
Panna Mária, žena očakávania, nech nám pomáha prijať svojho Syna, ktorý prichádza.
(Zdroj a preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)