Korene sviatku siahajú do obdobia pontifikátu sv. Pia V., ktorý vďačil Panne Márii za víťazstvo proti tureckým vojskám v roku 1571 v bitke pri Lepante. Jej úctu sa počas storočí šírila v životoch svätých a potvrdzovala mimoriadnymi milosťami.
Ružencovej Panne Márii sa osobitne venoval pápež Lev XIII. (1878-1903), ktorý počas svojho pontifikátu vydal 11 encyklík na tému ruženca a jeho významu. V jednej z nich, Magnae Dei Matris, krásne opísal Máriinu lásku k človeku:
„Zatiaľ čo príroda sama urobila meno matky najsladším zo všetkých mien a urobila z materstva vzor nežnej a starostlivej lásky, žiadny jazyk nie je dostatočne výrečný, aby vyjadril to, čo cíti každá zbožná duša, totiž aký intenzívny je plameň lásky. láskavá a aktívna láska, ktorá žiari v Márii, v nej, ktorá je naozaj našou matkou nie ľudským spôsobom, ale skrze Krista. Nikto nevie a nerozumie tak dobre ako ona všetkému, čo sa nás týka: čo nám v živote pomáha; aké nebezpečenstvá, verejné alebo súkromné, ohrozujú naše blaho; aké ťažkosti a zlo nás obklopujú; nadovšetko aký urputný je boj, ktorý vedieme s bezohľadnými nepriateľmi našej spásy. V týchto a vo všetkých ostatných ťažkostiach života je jej sila najmocnejšia. Jej túžba použiť ju je najvrúcnejšia – priniesť deťom, ktoré sú jej drahé, útechu, silu a pomoc každého druhu.“ (Magnae Dei Matris, čl. 12)
Bol to práve tento pápež, ktorý ustanovil október za mesiac modlitby ruženca a zaviedol ružencovú nedeľu.
Za jedného z najväčších šíriteľov úcty k Panne Márii Ružencovej sa považuje blahoslavený Bartolomej Longo (1841-1926). Po svojom obrátení zo satanizmu sa rozhodol zasvätiť svoj život propagovaniu modlitby ruženca. V neapolskom starožitníctve si zadovážil obraz Kráľovnej ruženca. Dal ho zreštaurovať a nainštaloval ho na podstavec z lurdského mramoru. Ľudia sa schádzali na modlitbu a začali sa diať zázračné uzdravenia. Biskup Giuseppe Formisano povzbudil Bartolomeja, aby začal stavať Panne Márii svätyňu. Bazilika Panny Márie Ružencovej bola konsekrovaná 7. mája 1891. Stala sa jedným z najvýznamnejších mariánskych pútnických miest a ročne ju navštívia milióny pútnikov.
Zjavenia vo Fatime (13. máj – 13. október 1917). V portugalskom Cova da Iria pri Fatime sa Panna Mária zjavovala trom pastierikom – Lucii, Františkovi a Hyacinte. Pri poslednom zjavení v októbri sa Panna Mária predstavuje ako Panna Mária Ružencová a žiada, aby sa na jej počesť postavila na tomto mieste kaplnka a aby sa denne modlili ruženec.
V roku 2010 bolo 69 dní uväznených 33 čilských baníkov hlboko v podzemnej bani. Svätý Otec Benedikt XVI. (1927-2022) v Ríme požehnal 33 ružencov a cez úzku šachtu ich poslali baníkom. Tí sa ich každý deň modlili a nosili ich na krkoch. Všetci 33 baníci prežili a boli vyslobodení 13. októbra, v deň výročia posledného zjavenia Panny Márie vo Fatime.
-js-
Obrázok: commons.wikimedia. org
zdroj: dominikani.sk