Foto: Vatican News
Vatikán 19. marca (VaticanNews) V úvahe pred mariánskou modlitbou Anjel Pána pápež František hovoril o evanjeliovom príbehu o slepcovi, ktorému Ježiš navrátil zrak. Zázračné uzdravenie však vyvolalo medzi ľuďmi zmiešané reakcie. Niektorí malí zatvrdnuté srdcia, pretože sa nechceli zmeniť, blokovali ich obavy, povedal Svätý Otec, ktorý vyzval veriacich, aby vnímali rôzne životné okolnosti ako príležitosť konať dobro.
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána
4. pôstna nedeľa, 19. marca 2023
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes nám evanjelium ukazuje Ježiša, ktorý vracia zrak človekovi, slepému od narodenia (porov. Jn 9, 1 – 41). Tento zázrak je však rôznymi ľuďmi a skupinami zle prijatý. Pozrime sa na to podrobnejšie.
Ale najprv by som vám chcel povedať: vezmite si dnes Jánovo evanjelium a prečítajte si tento Ježišov zázrak, spôsob akým ho Ján opisuje je nádherný. Deviata kapitola, dá sa prečítať za dve minúty. Ukazuje, ako koná Ježiš a ako koná ľudské srdce: dobré ľudské srdce, vlažné ľudské srdce, ustráchané ľudské srdce, odvážne ľudské srdce. Deviata kapitola Jánovho evanjelia. Urobte to dnes, veľmi vám to pomôže. A ako ľudia prijímajú toto znamenie?
Najprv sú tu Ježišovi učeníci, ktorí sa zoči voči slepcovi od narodenia pýtajú, či je to vina jeho rodičov alebo jeho vina (porov. v. 2). Hľadajú vinníka; aj my tak často padáme do tohto, čo je tak veľmi pohodlné: hľadať vinníka namiesto toho, aby si v živote kládli náročné otázky. Dnes môžeme povedať: čo pre nás znamená prítomnosť tohto človeka, čo od nás žiada? Potom, ako došlo k uzdraveniu, reakcií pribúda. Prvou je reakcia susedov, ktorí sú skeptickí: „Tento človek bol vždy slepý: nie je možné, aby teraz videl, to nemôže byť on! Je to niekto iný”: skepticizmus (porov. v. 8 – 9). Pre nich je to neprijateľné, je lepšie nechať všetko tak ako bolo predtým (porov. v. 16) a nedostať sa do tohto problému. Majú strach, boja sa náboženských autorít a nevyjadrujú sa (porov. v. 18 – 21). Vo všetkých týchto reakciách sa pred Ježišovým znamením vynímajú uzavreté srdcia, a to z rôznych dôvodov: pretože hľadajú vinníka, pretože nevedia žasnúť, pretože sa nechcú zmeniť, pretože ich blokuje strach. A tak dnes vyzerá veľa situácií. Tvárou v tvár niečomu, čo je v skutočnosti svedectvom človeka, je to Ježišovo posolstvo, upadáme do tohto: hľadáme iné vysvetlenie, nechceme sa zmeniť, hľadáme elegantnejšie východisko, namiesto toho, aby sme prijali pravdu.
Jediný, kto reaguje dobre, je slepec: on, šťastný, že vidí, svedčí o tom, čo sa mu stalo, tým najjednoduchším spôsobom: „Bol som slepý a teraz vidím” (v. 25). Hovorí pravdu. Predtým bol nútený žobrať o almužnu, aby prežil, a trpel predsudkami ľudí: „je chudobný a slepý od narodenia, musí trpieť, musí zaplatiť za svoje hriechy alebo za hriechy svojich predkov. Teraz, slobodný na tele i na duchu, vydáva svedectvo o Ježišovi: nič si nevymýšľa a nič neskrýva. „Bol som slepý a teraz vidím”. Nebojí sa toho, čo povedia iní: už celý život poznal trpkú chuť marginalizácie, už pocítil ľahostajnosť, opovrhovanie okoloidúcich, tých, ktorí ho považovali za odpad spoločnosti, užitočný nanajvýš pre pietizmus nejakej tej almužny. Teraz, uzdravený, sa už týchto pohŕdavých postojov nebojí, pretože Ježiš mu dal plnú dôstojnosť. A to je jasné, to sa deje vždy: keď nás Ježiš uzdravuje, navracia nám dôstojnosť, dôstojnosť Ježišovho uzdravenia, plnú, dôstojnosť, ktorá vychádza z hĺbky srdca, ktorá obsiahne celý život; a On, v sobotu ho pred všetkými oslobodil a daroval mu zrak bez toho, aby od neho čokoľvek žiadal, dokonca ani poďakovanie, a on o tom vydáva svedectvo. To je dôstojnosť ušľachtilého človeka, ktorý je uzdravený a zotavuje sa, človeka, ktorý ožíva; to znovuzrodenie v živote, o ktorom sa dnes hovorilo v televíznom programe „Na Jeho obraz”: znovuzrodenie.
Bratia, sestry, so všetkými týmito postavami nás dnešné evanjelium tiež stavia do stredu tejto scény, aby sme sa pýtali sami seba: aký postoj zaujmeme my, čo by sme vtedy povedali? A predovšetkým, čo robíme dnes? Vieme podobne ako slepec vidieť dobro a byť vďační za dary, ktoré dostávame? Pýtam sa: ako je to s môjou dôstojnosťou? Aká je tvoja dôstojnosť? Svedčíme o Ježišovi, alebo šírime kritiku a podozrievanie? Sme slobodní tvárou v tvár predsudkom, alebo sa stýkame s tými, ktorí šíria negativitu a klebety? Sme šťastní, keď môžeme povedať, že Ježiš nás miluje, zachraňuje, alebo dovolíme podobne ako rodičia slepca od narodenia, aby nás uväznil strach z toho, čo si ľudia pomyslia? Ľudia vlažného srdca, ktorí neprijímajú pravdu a nemajú odvahu povedať: „Nie, je to takto”. A opäť, ako prijímame ťažkosti a ľahostajnosť druhých? Ako prijímame ľudí, ktorí majú v živote mnoho obmedzení? Či už sú fyzické, ako tento slepec, alebo sociálne, ako žobráci, ktorých nájdeme na ulici? Prijímame to ako prekliatie alebo ako príležitosť priblížiť sa k nim s láskou?
Bratia a sestry, prosme dnes o milosť, aby sme každý deň žasli nad Božími darmi a vnímali rôzne životné okolnosti, aj tie najťažšie, ako príležitosť konať dobro, ako to urobil Ježiš so slepcom.
Nech nám v tom pomáha Panna Mária spolu so svätým Jozefom, človekom spravodlivým a verným.
(Zdroj a preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka)