


Author Archives: bero
Najväčší a najstarší katolícky týždenník Katolícke noviny oslavuje 175 rokov

Foto: Erika Litváková
Bratislava 7. novembra (TK KBS) Najväčší a najstarší katolícky týždenník Katolícke noviny oslavuje 7. novembra 175 rokov od prvého vydania. Pri tejto príležitosti sa dnes v Kostole sv. Ladislava v Bratislave konala svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bol Mons. Vendelín Pleva, bývalý riaditeľ Spolku svätého Vojtecha, šéfredaktor Katolíckych novín a ich súčasný odborný lektor. Homíliu predniesol Ivan Šulík, riaditeľ Spolku svätého Vojtecha, ktorý je vydavateľom Katolíckych novín.
Svätú omšu koncelebrovali kňazi z katolíckych médií Bruno Donoval, riaditeľ Rádia Mária a Ondrej Chrvala, programový riaditeľ TV Lux. Po svätej omši boli všetci prítomní gratulanti a čitatelia pozvaní na Deň otvorených dverí a prehliadku priestorov Katolíckych novín s historickým výkladom šéfredaktora KN Jána Lauka.
Ako informoval riaditeľ SSV Ivan Šulík, „prvé číslo Katolíckych novín vyšlo v Pešti 7. novembra 1849 vďaka kaplánovi miestnej farnosti sv. Jozefa, Šimonovi Klempovi. Noviny si zažili viaceré turbulentné časy. Niekoľko rokov nevychádzali, a to od roku 1905 do roku 1940, ako aj päť mesiacov po druhej svetovej vojne. Od roku 1951 do roku 1989 vychádzali v cenzurovanej podobe a často boli poplatné režimu.
Napriek všetkému sa Katolícke noviny po celý čas usilujú byť v službe svojich čitateľov v duchu motta Spolku svätého Vojtecha – viere a poznaniu. Snažia sa prispieť k prehlbovaniu viery veriacich ľudí a viesť ich aj k premýšľaniu. Sú to tradičné noviny, ale súčasného kresťana. Kráčajú s dnešným človekom, chcú byť jeho sprievodcom na cestách životom pri všetkých príjemných chvíľach, ale aj pri tých náročnejších“.
Šéfredaktor Katolíckych novín Ján Lauko dodal, že „jedným z cieľov Katolíckych novín je odpovedať a reagovať na mnohé výzvy súčasnej doby v zmysle kresťanskej náuky“. Pri napĺňaní tohto niekedy veľmi náročného poslania vníma ako veľké povzbudenie stretnutie zamestnancov s pápežom Františkom v máji tohto roku. „Svätému Otcovi sme darovali vydanie Katolíckych novín podpísané všetkými spolupracovníkmi periodika a on sa z tohto daru potešil a povzbudil nás v našej práci,“ dodal Ján Lauko.
Katolícke noviny odoberá v súčasnosti okolo 20-tisíc stálych predplatiteľov, pričom sa týždenne predáva viac ako 32-tisíc výtlačkov. Patria tak do prvej štvorice najpredávanejších a najčítanejších slovenských týždenníkov. Všetci, ktorí si predplatia Katolícke noviny do 24. decembra 2024, budú zaradení do súťaže o 50 lukratívnych cien. Novinkou je, že od budúceho týždňa si Katolícke noviny môžu záujemcovia objednať aj digitálne.
TK KBS informovala Zuzana Szakácsová
K správe bolo vydané FOTO.
( Zdroj: TK KBS )
Katechézy o Duchu Svätom (12): Duch Svätý a kresťanská modlitba

Generálna audiencia 6. novembra (Vatican Media)
„Kresťanská modlitba nie je akoby rozhovorom človeka na jednej strane telefónu, s Bohom, ktorý by bol na opačnom konci telefonického spojenia, to nie, je to modlitba Boha v nás! Modlíme sa k Bohu prostredníctvom Boha,“ povedal pápež František počas stredajšej katechézy. Zároveň zdôraznil, že modlitba príhovoru – ako slobodná a nezištná – je v spoločenstve Cirkvi vzácnou a potrebnou úlohou.
Čítanie: Rim 8, 26-27
Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži; že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.
12. katechéza z cyklu Duch a Nevesta. Duch Svätý vedie Boží ľud v ústrety Ježišovi, našej spáse: „Duch sa prihovára za nás“. Duch Svätý a kresťanská modlitba.
Drahí bratia a sestry, dobré ráno!
Posväcujúce pôsobenie Ducha Svätého, ako aj Božieho slova a sviatostí, sa prejavuje v modlitbe a práve jej chceme venovať dnešné zamyslenie: modlitba. Duch Svätý je zároveň protagonistom i cieľom kresťanskej modlitby. To znamená, že On je ten, ktorý nám dáva modlitbu, a On je ten, ktorý sa dáva prostredníctvom modlitby. Modlíme sa, aby sme dostali Ducha Svätého, a Ducha Svätého dostávame, aby sme sa skutočne modlili, teda ako Božie deti, nie ako otroci. Premýšľajme o tom: modliť sa ako Božie deti, nie ako otroci.
Človek sa musí vždy modliť so slobodou. „Dnes sa musím modliť toto, toto a toto, pretože som sľúbil toto, toto a toto. Inak pôjdem do pekla“. Nie, toto nie je modlitba! Modlitba je slobodná. Modlíte sa vtedy, keď vám Duch Svätý pomáha modliť sa. Modlíš sa vtedy, keď v srdci cítiš potrebu modliť sa, a keď necítiš nič, zastav sa a spýtaj sa sám seba: „Prečo necítim túžbu modliť sa? Čo sa deje v mojom živote?“ Vždy nám však najviac pomáha spontánnosť v modlitbe. To znamená modliť sa ako deti, nie ako otroci.
Predovšetkým sa musíme modliť, aby sme prijali Ducha Svätého. V tejto súvislosti je v evanjeliu veľmi výstižná Ježišova veta: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Lk 11, 13). Každý, každý z nás, tým najmenším vie dať dobré veci, či už deťom, vnúčatám alebo priateľom. Malí od nás vždy dostávajú dobré veci. A ako to? Otec by nám nedal Ducha! A to preto, aby nám dodal odvahu a aby sme v tom pokračovali. V Novom zákone vidíme, že Duch Svätý zostupuje vždy počas modlitby. Zostupuje na Ježiša pri krste v Jordáne, kým „sa modlil“ (Lk 3, 21). Zostupuje aj na učeníkov na Turíce, kým sa „vytrvalo a jednomyseľne modlili“ (Sk 1, 14).
Je to jediná „moc“, ktorú máme nad Božím Duchom. Moc modlitby: on modlitbe neodporuje. Modlíme sa a on prichádza. Spomeňte si na tú pasáž v Biblii, keď sa navrchu Karmel rozčuľovali falošní Bálovi proroci, na svoju obetu chceli privolať oheň z neba, ale nič sa nestalo, lebo boli modloslužobníkmi: uctievali boha, ktorý neexistuje. Eliáš sa modlil a oheň zostúpil a strávil zápalnú obetu (porov. 1 Kr 18, 20-38). Cirkev verne nasleduje tento príklad: vždy má na perách prosbu: „Príď! Príď!“ k Duchu Svätému zakaždým, keď sa naňho obracia. A robí to najmä pri svätej omši, aby zostupoval ako rosa a posväcoval chlieb a víno na eucharistickú obetu.
Ale je tu aj druhý aspekt, ktorý je pre nás najdôležitejší a naviac povzbudzujúci: Duch Svätý je ten, ktorý nám dáva pravú modlitbu. Svätý Pavol o tom hovorí takto: „Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži; že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu“ (Rim 8, 26 – 27).
Je pravda, že nevieme ako sa máme modliť. Musíme sa to učiť každý deň. Príčina tejto slabosti našej modlitby bola v minulosti vyjadrená jediným slovom, ktoré sa používalo tromi rôznymi spôsobmi: ako prídavné meno, ako podstatné meno a ako príslovka. Je ľahké zapamätať si, aj pre tých, ktorí nevedia po latinsky, a stojí za to mať na pamäti, pretože len to obsahuje celé pojednanie, tieto tri veci. My ľudia, povedané tým príslovím, „mali, mala, male petimus“, čo znamená: súc zlí (mali), žiadame zlé veci (mala) a zlým spôsobom (male). Ježiš hovorí: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo, a ostatné dostanete navyše“ (Mt 6, 33); namiesto toho hľadáme najprv to, čo je navyše, teda svoje vlastné záujmy – mnohokrát – a celkom zabúdame prosiť o Božie kráľovstvo. Prosme Pána o kráľovstvo a všetko príde s ním.
Je pravda, že Duch Svätý prichádza, na pomoc našej slabosti, ale robí ešte niečo veľmi dôležité: potvrdzuje nám, že sme Božie deti, a kladie nám na pery zvolanie: „Otče!“ (Rim 8, 15; Gal 4, 6). My nemôžeme povedať „Otče, Abba“. Nemôžeme povedať „Otče“ bez moci Ducha Svätého. Kresťanská modlitba nie je akoby rozhovor človeka na jednej strane telefónu, s Bohom, ktorý by bol na opačnom konci telefonického spojenia, to nie, je to modlitba Boha v nás! Modlíme sa k Bohu prostredníctvom Boha. Modliť sa znamená vložiť sa do Boha a nechať Boha vstúpiť do nás.
Práve v modlitbe sa Duch Svätý zjavuje ako „Utešiteľ“ (Paraklétos), teda obhajca a ochranca. On nás pred Otcom neobviňuje, ale obhajuje. Áno, obhajuje nás, presviedča nás o tom, že sme hriešnici (porov. Jn 16, 8), ale robí to preto, aby sme zakúsili radosť z Otcovho milosrdenstva, a nie preto, aby nás zničil neplodným pocitom viny. Aj keď nám naše srdce niečo vyčíta, pripomína nám, že „Boh je väčší ako naše srdce“ (1 Jn 3, 20). Boh je väčší ako náš hriech.
Všetci sme hriešnici, ale pouvažujme: možno sú medzi vami takí – to neviem -, ktorí sa boja pre veci, ktoré urobili, možno sa boja, že ich Boh pokarhá alebo sa boja pre mnoho vecí a nemôžu nájsť pokoj. Začni sa modliť, vzývaj Ducha Svätého a on ťa naučí, ako prosiť o odpustenie. A viete čo? Boh nelipne na gramatike, a keď prosíme o odpustenie, nenechá nás to dokončiť! „Lebo…“ a tam nás nenechá dokončiť slovo odpustenie. On nám najprv odpustí, vždy je tu na to, aby nám odpustil, skôr než dokončíme slovo odpustenie. My povieme „lebo…“ a Otec nám vždy odpustí.
Duch Svätý sa prihovára a tiež nás učí, aby sme sa zasa prihovárali za našich bratov a sestry – prihovára sa za nás a učí nás prihovárať sa za iných – učí nás modlitbe príhovoru: modliť sa za niekoho, modliť sa za chorého, za toho, ktorý je vo väzení, modliť sa…, modliť sa aj za svokru! A vždy sa modlite. Vždy. Táto modlitba je Bohu mimoriadne milá, pretože je bez osobného prospechu a nezištná. Keď sa každý modlí za všetkých, stáva sa to, – a to povedal svätý Ambróz – že sa všetci modlia za každého a tak sa modlitba násobí[1]. Modlitba je taká.
To je úloha, ktorá je v Cirkvi veľmi vzácna a potrebná, najmä v tomto čase prípravy na Jubilejný rok: aby sme sa zjednotili s Utešiteľom, ktorý sa „prihovára za nás všetkých pre Božie plány“. Ale nemodlite sa ako papagáje, prosím! Nehovorte „Bla, bla, bla…“. Nie. Povedzte „Pane“, ale povedzte to zo srdca. „Pomôž mi, Pane“, „Milujem ťa, Pane“. A keď sa modlíte modlitbu Pána, modlite sa „Otče, ty si môj Otec“. Modlite sa srdcom a nie perami, nebuďte [ako] papagáje.
Nech nám Svätý Duch pomáha v modlitbe, ktorú tak veľmi potrebujeme. Ďakujem vám.
(Zdroj a preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Martin Jarábek)
Zomrel saleziánsky kňaz don Vojtech Surový

Drahí spolubratia, saleziánska rodina,
oznamujeme, že dňa 18. októbra 2024 vo veku 86 rokov odišiel do večnosti salezián kňaz don Vojtech Surový SDB.
V službe Pánovi v Cirkvi a v Saleziánskej kongregácii prežil 58 rokov rehoľného života a 51 rokov kňazského života.
Pán nech ho prijme do večnej radosti v nebi.
Pohrebná sv. omša dona Vojtecha Surového bude v stredu 23. 10. 2024 o 14:00 v Kostole sv. Tomáša apoštola v Partizánskom – Šípok. Pochovaný bude v Malých Uherciach.
Zdroj: donboscodnes.sk
Pápež svätorečil 14 osôb, medzi ktorými sú aj maronitskí mučeníci
Na Námestí sv. Petra v nedeľu 20. októbra pápež František počas svätej omše svätorečil 14 osobností. Svätý Otec vyslovil aj niekoľko apelov – nezabudol na krajiny trpiace vojnou, pripomenul dnešný Svetový deň misií a vyzval na ochranu domorodých kmeňov i iných krehkých skupín obyvateľstva.
Zuzana Klimanová – Vatican News
Na námestí dnes bolo prítomných približne 35 tisíc veriacich,
vrátane najmenej 70 slovenských pútnikov.
„Služba je kresťanský štýl života“. „Keď sa naučíme slúžiť, každé naše gesto pozornosti a starostlivosti, každý prejav nehy, každé dielo milosrdenstva sa stane odrazom Božej lásky. Takto pokračujeme v Ježišovom diele vo svete“, povedal pápež v homílii a poukázal na „učeníkov evanjelia“, ktorí dnes boli svätorečení:
„Počas pohnutých dejín ľudstva boli vernými služobníkmi, mužmi a ženami, ktorí slúžili v mučeníctve a radosti. (…) Viera a apoštolát, ktorý vykonávali, v nich neživili svetské túžby a chuť po moci, ale naopak, stali sa služobníkmi pre bratov a sestry, kreatívnymi v konaní dobra, pevnými v ťažkostiach, veľkodušnými až do konca.
S dôverou ich prosme o príhovor, aby sme aj my mohli nasledovať Krista, nasledovať ho v službe a stať sa svedkami nádeje vo svete.“
Noví svätci
Kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, spolu s postulátormi predstavil pápežovi kandidátov svätorečenia: Jozefa Allamana, talianskeho kňaza a zakladateľa misionárov a misionárok Consolaty; rehoľnú sestru Elenu Guerra z Talianska,
zakladateľku Kongregácie sestier oblátok Ducha Svätého; rehoľnú sestru Marie-Léonie Paradis z Kanady, zakladateľku Malých sestier Svätej rodiny a jedenásť damaských mučeníkov, ktorí boli zabití v roku 1860 v Sýrii: františkánov Manuela Ruiza Lópeza a jeho sedem spoločníkov (väčšina boli Španieli a jeden Rakúšan) a Františka, Mootiho a Rafaela Massabkiho – maronitských veriacich laikov.
Na záver svätej omše sa pápež poďakoval všetkým, ktorí si prišli uctiť nových svätých. Pozdravil kardinálov, biskupov, kňazov, zasvätené osoby, a predovšetkým rehoľníkov z kongregácií nových svätých. Prítomný bol aj prezident Talianskej republiky i iné oficiálne delegácie z krajín nových svätcov.
Pápež pozdravil aj skupinu ugandských pútnikov s viceprezidentom krajiny, ktorí prišli šesťdesiat rokov po kanonizácii ugandských mučeníkov.
Apely
Petrov nástupca zdôraznil dôležitosť ochrany domorodých kmeňov:
„Svedectvo svätého Jozefa Allamana nám pripomína aké nevyhnutné je venovať pozornosť tým najzraniteľnejším a najkrehkejším skupinám obyvateľstva. Mám na mysli osobitne ľud Yanomami v brazílskom amazonskom pralese, medzi ktorého príslušníkmi sa odohral zázrak spojený s dnešnou kanonizáciou. Apelujem na politické a občianske orgány, aby zabezpečili ochranu týchto národov a ich základných práv i ochranu proti všetkým formám vykorisťovania ich dôstojnosti a ich území.“
Svätý Otec zároveň pripomenul dnešný 98. svetový deň misií:
„Dnes slávime Svetový deň misií, ktorého téma – „Choďte a pozvite všetkých na hostinu“ (porov. Mt 22, 9) – nám pripomína, že misijné ohlasovanie má každému priniesť pozvanie na slávnostné stretnutie sa s Pánom, ktorý nás miluje a chce, aby sme mali účasť na jeho radosti ako ženícha. Ako nás učia noví svätí: „každý kresťan je povolaný podieľať sa na tomto univerzálnom poslaní prostredníctvom vlastného evanjeliového svedectva v každom prostredí“ (Posolstvo k XCVIII. svetovému misijnému dňu, 25. januára 2024). Podporujme našimi modlitbami a našou pomocou všetkých misionárov, ktorí často s veľkou obetou prinášajú svetlo ohlasovania evanjelia do každého kúta zeme.“
Pápež pripojil aj výzvu k modlitbe za vojnou zmietané časti sveta:
„Naďalej sa modlime za národy trpiace v dôsledku vojny – za sužovanú Palestínu, Izrael, Libanon, sužovanú Ukrajinu, Sudán, Mjanmarsko a všetky ostatné krajiny – a vzývajme pre všetkých dar pokoja.
Nech nám Panna Mária pomáha byť ako ona a ako svätí odvážnymi a radostnými svedkami evanjelia.“
Zdroj: vaticannews.va
