Category Archives: Zo života

Foto: Vatican Media

Vatikán 25. decembra (VaticanNews) V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pred udelením poludňajšieho požehnania Urbi et orbi na Slávnosť Narodenia Pána 25. decembra 2023 z priečelia Vatikánskej baziliky.

Vianočné posolstvo pápeža Františka Urbi et Orbi
Vatikán, 25. decembra 2023

Drahí bratia a sestry, požehnané Vianoce!

Pohľad a srdcia kresťanov na celom svete sú obrátené k Betlehemu; tam, kde v týchto dňoch vládne bolesť a ticho, zaznela stáročia očakávaná zvesť: „Narodil sa vám Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2,11). Sú to slová anjela na betlehemskom nebi a sú adresované aj nám. Napĺňa nás dôverou a nádejou vedieť, že Pán sa narodil pre nás; že večné Slovo Otca, nekonečný Boh, si urobil svoj príbytok medzi nami. Stal sa telom, prišiel „prebývať medzi nami“ (Jn 1,14): toto je novina, ktorá mení beh dejín!

Z Betlehema znie zvesť „veľkej radosti“ (Lk 2,10). Akej radosti? Nie prchavého svetského šťastia, nie veselosti zo zábavy, ale „veľkej“ radosti, ktorá nás robí „veľkými“. Dnes totiž my, ľudské bytosti, s našimi obmedzeniami, prijímame istotu neslýchanej nádeje, nádeje nášho narodenia pre nebo. Áno, Ježiš, náš brat, prišiel, aby urobil svojho Otca naším Otcom: krehké dieťa nám zjavuje Božiu nežnosť; ba oveľa viac: on, jednorodený od Otca, nám dáva „moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1,12). To je radosť, ktorá utešuje srdce, obnovuje nádej a daruje pokoj: je to radosť Ducha Svätého, radosť z toho, že sme milované deti.

Bratia a sestry, dnes sa v Betleheme medzi temnotami zeme zažal tento neuhasiteľný plameň, dnes nad tmou sveta víťazí Božie svetlo, „ktoré osvecuje každého človeka“ (Jn 1,9): radujme sa z tejto milosti! Raduj sa ty, ktorý si stratil dôveru a istotu, pretože nie si sám, nie si sama: Kristus sa narodil pre teba! Raduj sa ty, ktorý si sa vzdal nádeje, pretože Boh k tebe vystiera ruku: neukazuje na teba prstom, ale ponúka ti svoju ručičku dieťaťa, aby ťa oslobodil od strachu, uľavil ti v námahách a ukázal ti, že v jeho očiach si cenný ako nič iné. Raduj sa ty, ktorý nenachádzaš pokoj v srdci, pretože pre teba sa naplnilo dávne Izaiášovo proroctvo: „Chlapček sa nám narodil, daný nám je syn […] a volajú ho: […] Knieža pokoja“ (9,5). S Ním „pokoj nebude mať konca“ (9,6).

V Písme sa proti Kniežaťu pokoja stavia „knieža tohto sveta“ (Jn 12,31), ktoré rozsievaním smrti koná proti Pánovi, „milovníkovi života“ (Múdr 11,26). Vidíme ho konať v Betleheme, keď po narodení Spasiteľa dochádza k masakru nevinných. Koľko masakrov nevinných vo svete: v matkinom lone, na cestách zúfalcov hľadajúcich nádej, v životoch mnohých detí, ktorých detstvo je zničené vojnou.

Takže povedať „áno“ kniežaťu pokoja znamená povedať „nie“ vojne, každej vojne, samotnej logike vojny, ceste bez cieľa, porážke bez víťazov, šialenstvu bez výhovoriek. No aby sa povedalo „nie“ vojne, je potrebné povedať „nie“ zbraniam. Pretože ak človek, ktorého srdce je nestále a zranené, má vo svojich rukách nástroje smrti, skôr či neskôr ich použije. A ako môžeme hovoriť o pokoji, ak sa zvyšuje výroba, predaj a obchod so zbraňami? Dnes, tak ako za čias Herodesa, sa úklady zla, ktoré sa stavajú proti božskému svetlu, pohybujú v tieni pokrytectva a zatajovania: mnoho ozbrojených masakrov sa odohráva v ohlušujúcom tichu, bez vedomia mnohých! Ľudia, ktorí nechcú zbrane, ale chlieb, ktorí sa snažia napredovať a žiadajú pokoj, nevedia, koľko verejných peňazí je vyčlenených na zbrojenie. Mali by to však vedieť! Nech sa o tom hovorí, nech sa o tom píše, aby sa poznali záujmy a zisky, ktoré hýbu nitkami vojen.

Izaiáš, ktorý prorokoval o Kniežati pokoja, napísal o dni, keď „národ proti národu už viac nezodvihne meč“; o dni, v ktorom sa ľudia „už nebudú priúčať boju“, ale „polámu svoje meče a ukujú si z nich radlice a zo svojich kopijí kosáky“ (2,4). S Božou pomocou sa nasaďme za to, aby sa ten deň priblížil!

Nech sa priblíži v Izraeli a Palestíne, kde vojna otriasa životmi ich obyvateľov. Objímam ich všetkých, najmä kresťanské komunity v Gaze a v celej Svätej zemi. Nesiem vo svojom srdci bolesť za obete ohavného útoku zo 7. októbra a znovu naliehavo vyzývam na prepustenie tých, ktorí sú stále zadržiavaní ako rukojemníci. Vyzývam, aby skončili vojenské operácie s desivými následkami nevinných civilných obetí, a aby sa napravila zúfalá humanitárna situácia umožnením príchodu pomoci. Nech sa viac nepodnecuje násilie a nenávisť, ale nech nastane pohyb smerom k riešeniu palestínskej otázky prostredníctvom úprimného a vytrvalého dialógu medzi stranami, podporovaného silnou politickou vôľou a podporou medzinárodného spoločenstva. Bratia a sestry, modlime sa za pokoj.

Moje myšlienky ďalej smerujú k obyvateľstvu sužovanej Sýrie, ako aj k obyvateľom Jemenu, ktorí ešte stále trpia. Myslím na drahý libanonský národ a modlím sa, aby čoskoro našiel politickú a sociálnu stabilitu. S očami upretými na Dieťa Ježiša prosím o mier pre Ukrajinu. Obnovme svoju duchovnú a ľudskú blízkosť k jeho utrápenému ľudu, aby prostredníctvom podpory každého z nás pocítil konkrétnosť Božej lásky. Nech sa priblíži deň definitívneho mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Nech ho napomáha pokračovanie humanitárnych iniciatív, návrat vysídlených ľudí do ich domovov v legálnosti a bezpečí a vzájomná úcta k náboženským tradíciám a miestam kultu každej komunity.

Nezabúdajme na napätie a konflikty, ktoré otriasajú regiónom Sahel, Africkým rohom, Sudánom, ako aj Kamerunom, Konžskou demokratickou republikou a Južným Sudánom.

Nech sa priblíži deň, keď sa posilnia bratské zväzky na Kórejskom polostrove, otvoriac cesty dialógu a zmierenia, ktoré môžu vytvoriť podmienky pre trvalý mier.

Nech Boží Syn, ktorý sa stal pokorným dieťaťom, inšpiruje politické autority a všetkých ľudí dobrej vôle na americkom kontinente, aby sa našli vhodné riešenia na prekonanie sociálnych a politických nezhôd, na boj proti formám chudoby, ktoré urážajú dôstojnosť ľudí, na vyrovnanie nerovností a na riešenie bolestivého fenoménu migrácie.

Z jasličiek nás dieťa žiada, aby sme boli hlasom tých, ktorí nemajú hlas: hlasom nevinných, ktorí zomreli pre nedostatok vody a chleba; hlasom tých, ktorí si nedokážu nájsť prácu alebo ju stratili; hlasom tých, ktorí sú donútení opustiť svoju vlasť pri hľadaní lepšej budúcnosti, riskujúc svoje životy na vyčerpávajúcich cestách a vydaných na milosť a nemilosť bezohľadným obchodníkom s ľuďmi.

Bratia a sestry, blíži sa čas milosti a nádeje Jubilea, ktoré sa začne o rok. Toto obdobie prípravy je príležitosťou na obrátenie srdca; povedať „nie“ vojne a „áno“ pokoju; odpovedať s radosťou na pozvanie Pána, ktorý nás volá, ako prorokoval už Izaiáš, „hlásať radostnú zvesť chudobným, / uzdraviť skrúšených srdcom, / oznámiť zajatým slobodu, / väzneným prepustenie“ (Iz 61,1).

Tieto slová sa naplnili v Ježišovi (viď Lk 4,18), ktorý sa dnes narodil v Betleheme. Prijmime ho, otvorme svoje srdcia jemu, Spasiteľovi, Kniežaťu pokoja!

Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Marek Vaňuš SVD

(Zdroj:  TK KBS, VaticanNews,)

Foto: Vatican Media

Vatikán 25. decembra (VaticanNews) Slávenie Vianoc začal pápež František omšou vo svätej noci pri hlavnom oltári Baziliky sv. Petra s dvoma stovkami koncelebrujúcich kňazov, biskupov a kardinálov a za účasti veriacich v hlavnej lodi chrámu. V homílii sa sústredil na tajomstvo Božej sily zaodetej do slabosti. „Nevyvracia nespravodlivosť zhora silou, ale zdola láskou; nevystupuje s neobmedzenou mocou, ale zostupuje do našich obmedzení; nevyhýba sa našim krehkostiam, ale berie ich na seba.“ Prinášame plné znenie homílie pápeža Františka:

___

„Súpis ľudu po celom svete“ (Lk 2, 1). Toto je kontext, v ktorom sa narodil Ježiš, a na ktorý sa sústreďuje evanjelium. Mohlo sa o ňom rýchlo zmieniť, ale namiesto toho o ňom hovorí presne. A pritom vyzdvihuje veľký kontrast: zatiaľ čo cisár sčítava obyvateľov sveta, Boh doň vstupuje takmer potajomky; zatiaľ kým sa vladár usiluje vyniknúť medzi veľkými v dejinách, Kráľ dejín si volí cestu malosti. Nikto z mocných si ho nevšíma, iba niekoľko pastierov, odsunutých na okraj spoločenského života.

Sčítanie ľudu však hovorí viac. V Biblii nezanecháva peknú spomienku. Kráľ Dávid, ktorý podľahol pokušeniu veľkých čísel a nezdravému nároku na sebestačnosť, dopustil sa ťažkého hriechu práve tým, že vykonal sčítanie ľudu. Chcel poznať svoju silu a asi po deviatich mesiacoch mal zoznam tých, ktorí vedeli narábať s mečom (porov. 2 Sam 24, 1-9). Pán bol rozhorčený a ľud postihlo nešťastie. V túto noc sa však „Dávidov syn“ Ježiš narodí v Betleheme, po deviatich mesiacoch v Máriinom lone, v Dávidovom meste. Netrestá sčítanie, ale pokorne sa nechá započítať. Ako jeden z mnohých. Nevidíme rozhnevaného boha, ktorý trestá, ale milosrdného Boha, ktorý sa vteľuje, ktorý vstupuje do sveta slabý a predchádza mu ohlásenie: „na zemi pokoj ľuďom“ (Lk 2, 14). Naše srdce je dnes večer v Betleheme, kde je ešte stále Knieža pokoja odmietané rinčaním zbraní nezmyselnej vojny, ktorá mu ešte aj dnes bráni nájsť vo svete domov (porov. Lk 2, 7).

Sčítanie ľudu na celej zemi skrátka na jednej strane manifestuje až príliš ľudskú drámu, ktorá sa tiahne dejinami. Je to dráma sveta, ktorý hľadá moc a silu, popularitu a slávu, kde sa všetko meria úspechom a výsledkami, číslami a počtom. Je to posadnutosť výkonom. Zároveň však pri sčítaní ľudu vyniká cesta Ježiša, ktorý nás prichádza hľadať prostredníctvom vtelenia. On nie je Bohom výkonu, ale Bohom vtelenia. Nevyvracia nespravodlivosť zhora silou, ale zdola láskou; nevystupuje s neobmedzenou mocou, ale zostupuje do našich obmedzení; nevyhýba sa našim krehkostiam, ale berie ich na seba.

Bratia a sestry, dnes večer si môžeme položiť otázku: V akého Boha veríme? V Boha vtelenia alebo v boha výkonu? Riskujeme, že Vianoce prežijeme s pohanskou predstavou o Bohu v našich mysliach, akoby to bol mocný pán na nebesiach; akoby to bol boh, ktorý sa snúbil s mocou či svetským úspechom a modloslužbou konzumizmu. Neustále sa opakuje falošná predstava vzdialeného a nedotknuteľného boha, ktorý sa správa dobre k dobrým a hnevá sa na zlých; boha stvoreného na náš obraz, užitočného len na riešenie našich problémov a odstraňovanie našich neduhov. On však nepoužíva čarovný prútik, nie je komerčným bohom mať „všetko a okamžite“; nezachraňuje nás stlačením tlačidla, ale on sa stáva blízkym, aby zmenil skutočnosť zvnútra. A predsa, ako veľmi je v nás zakorenená svetská predstava boha, ktorý je vzdialený a kontrolujúci, mocný a strnulý, ktorý tým svojim pomáha zvíťaziť nad ostatnými! Ako často je tento obraz v nás. Ale nie je to tak: on sa narodil pre všetkých, počas sčítania ľudu na celej Zemi.

Obráťme sa teda k „živému a pravému Bohu“ (1 Sol 1, 9): k nemu, ktorý sa vymyká akejkoľvek ľudskej vypočítavosti, a predsa sa nechá spočítať naším sčítaním; obráťme sa k nemu, ktorý obracia dejiny tým, že v nich prebýva; obráťme sa k nemu, ktorý nás rešpektuje až do takej miery, že nám dovolí, aby sme ho odmietli; obráťme sa k nemu, ktorý vymazáva hriech tým, že ho berie na seba, ktorý neodstraňuje bolesť, ale ju premieňa, ktorý neodstraňuje problémy z nášho života, ale dáva nášmu životu nádej väčšiu ako problémy. On tak veľmi túži objať naše životy, že nekonečný sa pre nás stáva konečným; veľký sa stáva malým; spravodlivý prebýva v našich nespravodlivostiach.

Bratia a sestry, toto je úžas Vianoc: nie zmes nasladlých citov a svetskej útechy, ale nevídaná neha Boha, ktorý zachraňuje svet tým, že sa vtelil. Pozrime sa na dieťa, pozrime sa na jeho maštaľ, pozrime sa na jasličky, ktoré anjeli nazývajú „znamením“ (Lk 2, 12): v skutočnosti je to znamenie odhaľujúce tvár Boha, ktorý je súcit a milosrdenstvo, všemohúci vždy a len v láske. Stáva sa blýzkym, nežným a súcitným, toto je Boží spôsob, blízkosť, súcit a nežnosť.

Sestry, bratia, žasnime, lebo „on sa stal telom“ (porov. Jn 1, 14). Telo: slovo, ktoré pripomína našu krehkosť a ktoré evanjelium používa, aby nám povedalo, že Boh vstúpil až do hĺbky našej ľudskej prirodzenosti. Prečo zašiel až tak ďaleko? – pýtame sa. Pretože mu na všetkom záleží, pretože nás miluje do takej miery, že nás považuje za vzácnejších než čokoľvek iné. Brat, sestra, pre Boha, ktorý počas sčítania ľudu zmenil dejiny, nie si číslo, ale máš tvár; tvoje meno je zapísané v jeho srdci. Avšak ty, keď sa pozeráš do svojho srdca, na svoj výkon, ktorý nie je na úrovni, na svet, ktorý odsudzuje a neodpúšťa, možno prežívaš tieto Vianoce nesprávne, myslíš si, že sa ti nedarí, prechovávaš pocit nedostatočnosti a nespokojnosti kvôli svojim slabostiam, pádom, problémom a hriechom.

Lenže dnes, prosím, prenechaj iniciatívu Ježišovi, ktorý ti hovorí: „Pre teba som sa stal telom, pre teba som sa stal podobným tebe“. Prečo zostávaš vo väzení svojich úzkostí? Ako pastieri, ktorí opustili svoje stáda, opusti ohradu svojho smútku a objím nehu Božieho dieťaťa. Bez masiek a brnenia zhoď svoje bolesti na neho a on sa o teba postará (porov. Ž 55, 23): On, ktorý sa stal telom, nečaká na tvoj úspešný výkon, ale na tvoje otvorené a dôverujúce srdce. Až v ňom znovu objavíš, kto si: milovaný Boží syn, milovaná Božia dcéra. Teraz tomu môžeš uveriť, pretože dnes večer Pán vyšiel na svetlo, aby osvetlil tvoj život, a jeho oči žiaria láskou k tebe. Ako ťažko je uveriť tomu, že Božie oči žiaria láskou k nám.

Áno, Kristus sa nepozerá na čísla, ale na tváre. Kto sa však na neho pozerá uprostred množstva vecí a šialeného zhonu neustále zaneprázdneného a ľahostajného sveta? Kto sa na neho pozerá? V Betleheme, kým mnohí ľudia, uchvátení opojením zo sčítania ľudu, prichádzali a odchádzali, zapĺňali príbytky a hostince rozprávaním o tom, či viac alebo menej, iba niektorí boli Ježišovi nablízku: boli to Mária a Jozef, pastieri a potom mudrci. Učme sa od nich. Stáli s očami upretými na Ježiša, so srdcom obráteným k nemu. Nerozprávajú, ale klaňajú sa mu. V túto noc, bratia a sestry, je čas na poklonu.

Adorácia je spôsob, ako prijať vtelenie. Lebo práve v tichu sa Ježiš, Otcovo Slovo, stáva telom v našom živote. Urobme aj my to, čo sme urobili v Betleheme, čo znamená „dom chleba“: postavme sa pred neho, Chlieb života. Znovu objavme adoráciu, pretože adorovať neznamená strácať čas, ale dovoliť Bohu, aby obýval náš čas. Znamená to nechať v nás rozkvitnúť zrnko vtelenia, znamená to spolupracovať na diele Pána, ktorý podobne ako kvások mení svet. Adorovať znamená prihovárať sa, uskutočňovať nápravu, dovoliť Bohu, aby napravil dejiny. Veľký rozprávač epických činov napísal svojmu synovi: „Ponúkam ti jedinú veľkú vec, ktorú treba milovať na zemi: Najsvätejšiu Oltárnu sviatosť. Tam nájdeš pôvab, slávu, česť, vernosť a pravú cestu všetkých svojich lások na zemi“ (J. R. R. Tolkien, List 43, marec 1941).

Bratia a sestry, dnes večer láska mení dejiny. Pane, daj aby sme uverili v silu tvojej lásky, ktorá je veľmi odlišná od sily sveta. Pane daj, aby sme sa zomkli okolo teba a klaňali sa ti tak ako Mária, Jozef, pastieri a mudrci. Aby sme sa s tvojou pomocou stávali viac podobnými tebe a tak mohli svetu svedčiť o kráse tvojej tváre.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News: Martin Jarábek

Zdroj: vaticannews.va

Banská Bystrica 25. decembra (TK KBS) Prinášame plné znenie pastierskeho listu Banskobystrického biskupstva. Napísal ho banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec.

___

Drahí bratia a sestry, všetci účastníci vianočných bohoslužieb, srdečne Vás pozdravujem. Rok sa chýli ku koncu a my opäť slávime Vianoce.

Žijeme v rýchlej dobe. Jedna udalosť strieda druhú, denne sa dozvedáme veľa nových správ… a žiaľ, nie všetky sú dobré a pekné. Dovolí nám toto hektické informačné tempo sláviť pokojné Vianoce?

Dovolí, ale iba pod podmienkou, že oddelíme jadro Vianoc od rôznych tradícií. Najmä v tejto náročnej dobe sa musíme zamyslieť, čo je na Vianociach podstatné a čo je len druhoradé, vytvorené časom či úspešným obchodom.

Aktivisti rôznych spoločenských prúdov protestujú proti veľkej vlne komercie či prejedania sa počas týchto sviatkov. A pritom oprávnene poukazujú na to, že sa na brehoch Európy topia stovky utečencov a inde lietajú vražedné rakety… Jeden šikovný muž si zaplatil vo sviatočných novinách takýto krátky inzerát: „Prosím vás, čo ste to urobili z mojich narodenín?“ Podpis – Ježiš Kristus, Jozefov syn.

Drahí bratia a sestry, ani na Vianoce sa nemôžeme „odstrihnúť“ od sveta, v ktorom teraz žijeme. Už dlhé desaťročia nebolo toľko neprávostí, krvavých vojen a nepokojov okolo nás. Protestujúci ľudia, najmä tí, ktorí majú dobrú vôľu, cítia, že v našich vianočných sviatkoch niečo „nesedí“. Chcú mobilizovať svedomie blahobytnej spoločnosti a poukázať na jej prehlbujúce sa slabiny a trhliny. Pokúšajú sa obrátiť pohľady ľudí od zbytočne preplneného vianočného stola na veľkú biedu a rastúcu nespravodlivosť vo svete. Mnohí ľudia, dokonca aj neveriaci, predsa tušia, že historické Vianoce sú spojené s mimoriadnou materiálnou chudobou. Kto tento fakt berie vážne, tomu je jasné, že novonarodenému Kristovi je každé len na seba zamerané bohatstvo cudzie.

Čo teda treba a čo môžeme robiť, aby sme získali nový pohľad a lepšie slávili Vianoce?

Predovšetkým sa treba podívať na jadro Vianoc. Vieme, že v priebehu stáročí sa okolo nich utvoril dosť veľký nános všeličoho, čo ich tajomstvo viac zatemňuje, ako zjavuje. V skutočnosti bolo Ježišovo narodenie navonok oveľa triezvejšie, biednejšie a pozemskejšie, ako sú naše romantizujúce predstavy.

Obyčajne si ani nevšimneme vetu: „Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu“ (Lk 2, 4). Bola to štvordňová namáhavá pešia cesta, najmä pre Máriu pred pôrodom. Ježiš sa narodil koncom jari, začiatkom leta. V maštali sa nekúrilo, bol tam stály zápach a žiaden nábytok pre bývanie ľudí. V prvom momente nás tieto konštatovania šokujú. Avšak táto realita nám umožní prijať to vlastné a podstatné z Vianoc: Boh sa stáva človekom. Ježiš berie na seba ľudskú podobu, a to v neľahkom čase a nepokojnej politickej krajine. Ježiš sa stal človekom so všetkými ťažkosťami ľudskej bytosti, so všetkým obyčajným, čo znamená mať telo.

Kritici Vianoc, najmä z radov mládeže, majú aj revolučnejšie nápady. Hovoria, že ak chceme oslobodiť naše sviatky od nálepky: „To je prežitok“, „Všetko je len obchod“, „Je to pokrytecká maska so svetom pokoja a lásky k blížnemu“, mali by sme si predstaviť dieťa v útulku pre utečencov alebo v pivnici zbombardovaného domu.

Aj keby sme toto urobili, a bolo by to navonok podobnejšie realite Betlehema, ešte by to nebolo „to pravé“, lebo Vianoce naozaj nie sú len tým, čo bolo pred dvetisíc rokmi vidieť: Narodilo sa dieťa, chlapec Ježiš. Lukáš evanjelista to opísal takto: „(Mária) porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci“ (Lk 2, 7).

Drahí bratia a sestry, Vianoce sú tajomstvom v tom, že ten novonarodený chlapček je pravý Boh. Túto pravdu však môžeme prijať len vierou. Vierou prijali betlehemský fakt pastieri, mudrci, evanjelisti, aj prvé generácie kresťanov a vierou musíme vnímať Vianoce aj my.

Viera, ktorú od nás vyžaduje betlehemský fakt, je táto: Ježiš Kristus je veľkým a jedinečným darom z neba. Jeho narodením sa svet naozaj začal stávať jasnejším a lepším a to i napriek zármutkom a bolestiam, ktoré aj dnes prežívame. Lebo Ježiš priniesol nádej. Prišiel do tohto biedneho prostredia ako dieťa. Vieme, že s každým živonarodeným dieťaťom sa rodí aj nová nádej. O Ježišovi, vtelenom Bohu, to platí dvojnásobne. On prišiel ako dieťa, aby sme sa ho nemuseli báť; aby sme očakávali, ako nás bude učiť, ako bude budovať Božie kráľovstvo, ako obetavo bude pracovať na našej spáse a aby sme si ho napokon mohli vedome zamilovať. Veď o toto jediné mu ide: Ježiš prišiel na svet obnoviť pošramotenú lásku (k Bohu a k blížnemu), prišiel nás vykúpiť.

Pavol apoštol učí, že len naše stretnutie s Kristom vyvoláva odôvodnenú nádej (por. Ef 2, 12; 1 Sol 4, 13). Odôvodnená nádej dáva kresťanom budúcnosť: nie tak, že by vedeli do podrobností, čo ich očakáva, no celkovo vedia, že ich život nekončí v prázdnote. Teda preto, že budúcnosť kresťanov je istá ako pozitívna skutočnosť, stáva sa znesiteľný aj život v prítomnosti. Evanjelium nie je len oznámením nových vecí, ono vytvára aj také skutočnosti, ktoré menia náš život. Ježišovým narodením sa kresťanom začala temná brána budúcnosti otvárať dokorán. Isté je: Kto má nádej, žije inak; bol mu darovaný nový život (por. enc. Spe salvi 2).

Môžeme teda aj v tomto veľkom a neraz negatívnom informačnom tempe sláviť pekné a pokojné Vianoce? Áno, môžeme. V stretnutí s Kristom! V prijatí jeho evanjelia ožíva v nás nádej na spásu. Vďaka Kristovi náš život nekončí v negatívnych skutočnostiach, nekončí v prázdnote, čaká nás nový život v Bohom očistenej láske.

Pri Ježišovom narodení boli Mária a Jozef. Obaja pokojne a verne plnili svoje poslanie, ktoré im dal Pán Boh. Tak je to aj dnes. Panna Mária navždy ostáva uprostred veriacich ako ich matka, ako Matka nádeje. Svätý Jozef ako ochranca Cirkvi. Prosme ich oboch, aby orodovali za nás a naučili nás, ako máme správne veriť, dúfať a milovať.

Drahí bratia a sestry, objavujme a prežívajme pravou nádejou naplnené jadro Vianoc. A potom môžeme mať doma aj bohatší stôl, môžeme sa tešiť aj zo spevov a kolied, môžeme prežívať aj nejakú peknú vianočnú romantiku.

Spolu so svojimi spolupracovníkmi vám všetkým vyprosujem a želám duchovne hlboké, pokojné a milostiplné Vianoce.

Zo srdca vás všetkých žehnám – v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Mons. Marián Chovanec, banskobystrický biskup

( Zdroj: TK KBS, )

ÚVOD A ČÍTANIE BOŽIEHO SLOVA
V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. S: Amen.

V: Kráľ pokoja prichádza, daj sa nám dnes poznať. Potrebujeme pokoj v našich životoch, v našich domovoch, rodinách, cirkvi a po celom svete, zvlášť prosíme za pokoj na Ukrajine.

S: Bože, bud‘ zvelebený naveky.

V: V našej rodine pokračujeme v duchovnej ceste adventným obdobím. Dnes zažneme druhú sviecu na našom adventnom venci — sviecu pokoja. Pomôž nám spomaliť v uponáhľanom svete a hľadať pokoj, ktorý ty dávaš, aby sme sa mohli stať tvorcami pokoja pre ostatných.

S: Príd‘, Pane Ježišu, nech aj dnešný svet spozná, že prinášaš pokoj

všetkým ľuďom.

V: Čítanie zo svätého evanjelia podl’a Jána (14,27).

Pán Ježiš povedal svojim apoštolom: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ Počuli sme Božie slovo.

S: Sláva tebe, Pane.

V: Z Betlehema vyjde Knieža pokoja.
S: A oznámi pokoj všetkým národom.
ZAŽATIE DRUHEJ SVIECE A MODLTBA RUŽENCA
V: Zažneme druhú sviecu — sviecu pokoja. Čoskoro príde k nám Pán Ježiš. Nech nám pripomína, že Boží Syn priniesol pokoj ľuďom dobrej vôle. Hľa, prichádza Pán, aby zachráni1 a vykúpil svoj ľud. (Zažne sa druhá svieca).

S: Blažení tí, čo očakávajú jeho príchod.

V: Teraz sa spoločne pomodlime jeden desiatok radostného ruženca. Okrem vlastných úmyslov prosme za našich verejných predstaviteľov, aby im nechýbala pravá múdrosť, zmysel pre spoločné dobro a starostlivosť najmä o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. (Niekto z rodiny podl’a výberu)

ZÁVEREČNÁ MODLITBA A POŽEHNANIE
V: Ježišu, svojím narodením si priniesol pokoj, ktorého prameňom je tvoj nebeský Otec. Pomôž nám byť tvorcami pokoja.

S: Amen.

V: Naše domácnosti a spoločnosť neraz rozdeľuje nepokoj a rozbroje a hľadanie vlastných záujmov. Daj, aby sme hľadali najskôr Božie

kráľovstvo, lebo v ňom získavame pokoj a odpustenie. S: Amen.

V: Nech nás žehná Pán, nech nás chráni od zlého a nech nás privedie do večného života.

S: Amen. (Všetci sa pri týchto slovách prežehnajú)

Autor: Mons. František Trstenský Publikované s dovolením autora

zdroj: mojakomunita.sk