Category Archives: Zo života

V sobotu 9. septembra sa pápež František stretol s členmi združenia na rozvoj rodiny pod názvom „Manželské stretnutia“, ktorí si pripomínajú 45. výročie svojej existencie. Svätý Otec približne 1200 zástupcov združenia počas audiencie v Aule Pavla VI. povzbudil, aby naďalej podporovali vzťah medzi povolaním k manželskému životu a kňazstvu, ktoré sa navzájom odlišujú a dopĺňajú.

Zuzana Škrinárová – Vatikán

V príhovore Svätý Otec manželom poďakoval, že sa snažia rozvíjať poznanie o sviatosti manželstva a kňazstva a povedal:

„Manželstvo a kňazstvo sú v skutočnosti (…) úzko prepojené, pretože obe zjavujú Božiu lásku a budujú mystické telo Cirkvi. Tieto dve sviatosti v skutočnosti rôznymi, ale vzájomne sa dopĺňajúcimi spôsobmi hovoria o manželskej láske: na jednej strane úplné, jedinečné a nerozlučné darovanie sa manželov, na druhej strane obetovanie života kňaza za Cirkev, sú znameniami manželskej lásky Boha k nám.

Ak nadviažem na tému, ktorú ste si vybrali pre túto príležitosť: „Sme Božím snom“, chcel by som vám povedať, že vaša „manželská charizma“ je proroctvom pre uskutočnenie Božieho sna. A čo je to Boží sen? Keď Ježiš pozýva učeníkov, aby zostali k nemu pripútaní ako ratolesti k viniču (porov. Jn 15, 4), a prosí Otca, aby ich zachoval v láske, sám Ježiš nám tento sen zjavuje, keď nás prosí, aby sme všetci boli „jedno“ (Jn 17, 21). Boží sen pre nás je tento: zjednotiť nás vo svojej láske, vo svojom spoločenstve, aby sme objavili krásu božského synovstva a bratstva medzi nami. Za to sa Ježiš vrúcne modlil. Posiela nás do sveta, aby sme ohlasovali, že cesta k vytvoreniu nového ľudstva je založená na bratstve, ktoré je ovocím lásky, a nie na pretvárke a sebectve.

V tomto zmysle je služba, ktorú ponúkate Cirkvi, ale aj spoločnosti, teda sprevádzanie manželov a kňazov, vzácnym dielom, ktoré prispieva k realizácii Božieho sna. Nerobíte to mnohými slovami alebo abstraktnými teóriami, ale predovšetkým tým, že s láskou vstupujete do reality konkrétneho života ľudí. Vaša charizma nám tak pripomína, že viera je predovšetkým skúsenosťou vzťahu a stretnutia.

Je to príbeh lásky s Bohom a s bratmi a sestrami. Pozorne sa pozeráte na neľahký dialóg medzi manželmi a na zložité situácie, ktorým musia čeliť kňazi, a povzbudzujete k plodnej výmene, aby sme sa spoločne učili umeniu vzťahu, umeniu spoločenstva. Takto pokračujete v plnení Božieho sna o manželskom spoločenstve, a to v dobe, ktorá niekedy radšej kráča po močaristých cestách individualizmu, namiesto toho, aby sa vydala k nádherným výšinám lásky.

Ste tiež znamením pre život Cirkvi, ktorá je povolaná kráčať cestou stále väčšej vzájomnosti medzi darmi, charizmami a službami. Výmena medzi manželmi a pastiermi podporuje evanjelizačnú činnosť, ktorú dnes naliehavo potrebujeme. Skutočne, práve (…) svedectvom o kráse vzťahov sme schopní ohlasovať bohatstvo evanjelia a ukazovať lásku, ktorú má Boh ku každému stvoreniu.“

Svätý Otec zástupcov združenia na záver povzbudil, aby naďalej pokračovali v službe snúbencom a mládeži pri rozlišovaní ich povolania.

zdroj: vaticannews.va

Foto: Peter Zimen

Šaštín 15. septembra (TK KBS) Prinášame plné znenie homílie kardinála Pietra Parolina, štátneho sekretára Svätej stolice, ktorú predniesol dnes, v piatok 15. septembra 2023 počas slávnostnej svätej omše v rámci Národnej púte v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.

Drahí bratia a sestry!

Po mnohé stáročia táto svätyňa v Šaštíne uchováva radosti, trápenia, obavy, ako aj nádeje slovenského ľudu a národa, ktorý nachádza útechu a uspokojenie na tomto posvätnom pútnickom mieste. Práve do tejto baziliky prichádzajú generácie pútnikov z celej krajiny, aby si uctili zázračnú sochu Panny Márie Sedembolestnej, patrónky Slovenska, aby prosili o jej materinské orodovanie v časoch skúšok a životných ťažkostí, a aby žiadali Božiu Matku, utešiteľku skľúčených, o ochranu slovenského ľudu a národa.

I ja sa dnes pokorne pripájam k nespočetným pútnikom, k vám všetkým, ktorí ste tu prítomní, i k tým, čo nás sledujú prostredníctvom rádia a televízie, aby sme si pripomenuli druhé výročie návštevy pápeža Františka v tejto svätyni, do ktorej zavítal aj pápež Ján Pavol II. v roku 1995.

Srdečne pozdravujem Jeho Excelenciu Mons. Bernarda Bobera, predsedu Konferencie biskupov Slovenska a košického arcibiskupa, a tiež všetkých biskupov, kňazov, diakonov, seminaristov, rehoľníkov a rehoľníčky, laikov, mladých ľudí a vás všetkých, ktorí ste sem prišli na púť z rôznych kútov Slovenska. Čo najsrdečnejšie pozdravujem aj prezidentku Slovenskej republiky, pani Zuzanu Čaputovú, pána predsedu parlamentu a všetkých predstaviteľov občianskej spoločnosti a ozbrojených síl, ktorí sa v pokoji a nádeji zúčastňujú tohto slávenia štátneho sviatku Slovenska.

Prinášam vám srdečné a bratské pozdravy od pápeža Františka. Stále uchováva vo svojom srdci veľkolepé a slávnostné privítanie, ktorého sa mu dostalo v Šaštíne a na Slovensku počas jeho apoštolskej cesty pred dvoma rokmi. Aj dnes si spomíname na jeho vrúcnu homíliu na tomto svätom mieste. Vyzval nás v nej, aby sme kráčali spoločne s Preblahoslavenou Pannou Máriou, ktorá je vzorom viery pre slovenský ľud, a aby sme podnietení jednoduchou a úprimnou zbožnosťou nikdy neprestali kráčať, lebo Mária je ustavične na ceste (porov. homília pápeža Františka v Šaštíne, 15. september 2021).

V starobylom hymne o Panne Márii Sedembolestnej sa spieva „Stabat Mater Dolorosa, iuxta crucem lacrimosa“. Tieto slová sú ozvenou čítania z Evanjelia podľa Jána, ktoré sme práve počuli – pri Ježišovom kríži stála jeho matka a svätý Ján, učeník, ktorého miloval (porov. Jn 19, 25 – 26). Panna Mária stojí verne pod krížom s neochvejnou vierou a „pod krížom v najdôležitejšej hodine… nás Kristus privádza k Márii. (…) Ježiš nám necháva svoju matku, aby bola našou matku. (…) Pretože nechce, aby sme kráčali bez matky (Evangelii gaudium 285). Aj Druhý vatikánsky koncil nám pripomína, že Panna Mária „trpela so svojím Synom, keď umieral na kríži, poslušnosťou, vierou, nádejou a vrúcnou láskou celkom mimoriadnym spôsobom spolupracovala (…) Preto je našou Matkou v poriadku milosti (Lumen gentium, 61). Tak ako Sedembolestná Panna Mária, aj my dnes chceme byť spojení s krížom. Po boku Preblahoslavenej Panny sme povolaní ostať s Ježišom. „Ostať“ je sloveso, ktoré Ježiš často opakuje v evanjeliu, najmä vtedy, keď hovorí k svojim učeníkom: „Ostaňte vo mne a ja vo vás“ (Jn 15, 4). Ak chceme byť opravdivými svedkami evanjelia, musíme žiť v Kristovi, žiť v ňom naplno.

Celé stáročia sú mariánske svätyne známe ako miesta duchovného obrátenia, kde prostredníctvom sviatosti zmierenia človek začína novú cestu oddanosti Bohu. Tu v Šaštíne dnes všetci chceme zakúsiť duchovné osvieženie cez prijatie Panny Márie ako našej Matky, predložiť jej svoje starosti i potreby celého slovenského národa. V chválospeve, ktorý spievajú všetci pútnici v Šaštíne, ju prosíme ako našu „dobrotivú Mať“ a „ľútostivú patrónku“, aby udržala Slovensko jednotné a chránila tradície našich predkov. Prišli sme si uctiť dobrotivú a ľútostivú Matku a podobne ako svätý Ján ju vziať so sebou do našich domovov a rodín.

Prvé dnešné čítanie zo Skutkov apoštolov nás duchovne usmerňuje, aby sme si predstavili toto šaštínske sanktuárium ako miesto v hornej sieni, kde sa apoštoli zhromaždili v modlitbe s Preblahoslavenou Pannou v očakávaní Turíc. Všetci vieme, aká odpoveď prišla na ich očakávania a modlitby. Duch Svätý premenil srdcia apoštolov a vďaka tejto premene prekonali všetok strach a v modlitbe a v spoločenstve s Pannou Máriou sa stali odvážnymi svedkami a vydali sa ohlasovať evanjelium.

I my sme prišli do Šaštína ako pútnici, aby sme zotrvali s Preblahoslavenou Pannou, aby sme zakúsili moc Ducha Svätého a opäť nadobudli radosť a duchovnú zanietenosť. Chceme byť autentickými svedkami a dôsledne žiť svoj kresťanský život. Dnes Cirkev a v širšom meradle aj celá slovenská spoločnosť potrebuje kresťanov, ktorí sú nadšení a pevní vo viere, kresťanov, ktorí vedia, ako čeliť výzvam a ťažkostiam rozvíreným vetrami sekularizmu. Priemernosť nás robí vlažnými a úzkoprsými… Potrebujeme obnovené nadšenie, potrebujeme kráčať spolu s Máriou, vliať svojej viere nový dynamizmus a predovšetkým byť vzormi pre nové generácie.

Som vďačný biskupom a celej Cirkvi na Slovensku za prácu, ktorú robia na diecéznej úrovni vo svojich cirkevných provinciách i na národnej úrovni, v súvislosti s prípravami nadchádzajúcej Synody Za synodálnu Cirkev, ktorá sa čoskoro začne v Ríme.

Zámerom Synody je to, aby celá Cirkev, skutočne každý jeden z nás, zakúsil „spoločenstvo, spoluúčasť a misiu“, lebo celá Cirkev je povolaná kráčať, načúvať a slúžiť. Jej poslaním je ísť do sveta a hlásať evanjelium (porov. Mk 16, 15). Cirkev, ktorá stagnuje, je Cirkvou, ktorá stráca vitalitu a príťažlivosť. Nikdy sa nezastavujme, ale neprestajne kráčajme s nádejou a prinášajme svetlo evanjelia do všetkých oblastí slovenskej spoločnosti.

Dnes, zhromaždení v tejto svätyni v Šaštíne, ktorá je domom modlitby pre celý národ, vzdajme vďaku Božej Matke a modlime sa za pokoj na susednej Ukrajine, za rýchle ukončenie tejto ničivej vojny, ktorá spôsobuje deštrukciu a prináša tisíce nevinných obetí. V mene Svätého Otca Františka i vo svojom mene nesmierne oceňujem prijatie, ktorého sa od Slovenska dostalo desaťtisícom utečencov z Ukrajiny. Mnohé slovenské rodiny otvorili svoje domovy, aby prichýlili svojich ukrajinských bratov a sestry v núdzi, a prejavili tak príkladnú solidaritu.

Drahí bratia a sestry, nech naša Sedembolestná Panna Mária vzbudí v srdciach všetkých zmysel pre jednotu a úctu k odlišným kultúram a názorom. Podpora spoločného dobra na Slovensku spočíva v tom, že spoločné dobro Slovenska a celého slovenského národa dáme na prvé miesto, so zreteľom na najnúdznejších a najchudobnejších. Je teda nevyhnutné odložiť bokom sebecké záujmy a logiku moci, ktorá prináša úžitok len niektorým.

Pod ochranou Preblahoslavenej Panny Márie kráčajme spoločne, aby sme prekonali akékoľvek spoločenské obmedzenia a polarizácie, posilňujúc zmysel pre spoločné dobro. Zverme sa našej Sedembolestnej Panne Márii a opakujme slová piesne, ktorou pútnici pozdravujú Božiu Matku, patrónku národa, keď prichádzajú do Šaštína:

„Ty si Mať dobrotivá, patrónka ľútostivá, oroduj vždy za náš národ u svojho Syna.“ (JKS 394) Amen.

preložila Danka Jacečková

Zdroj: ( TK KBS, pp; ml, kj )

Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin príde v dňoch 14. – 16. septembra 2023 na oficiálnu návštevu Slovenska, a to na pozvanie Konferencie biskupov Slovenska (KBS).
V komuniké Tlačovej kancelárie KBS sa uvádza:

„Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin absolvuje v dňoch 14. – 16. septembra 2023 oficiálnu návštevu Slovenska. Navštívi Bratislavu, Šaštín, Košice a Klokočov.

Kardinál Parolin pricestuje pri príležitosti 30. výročia obnovenia diplomatických vzťahov medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, 1160. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, 20. výročia návštevy svätého Jána Pavla II. na Slovensko a druhého výročia návštevy pápeža Františka na Slovensku.

Bližší program bude zverejnený neskôr.“

(Zdroj Tk KBS)

Bratislava 14. augusta (TK KBS) V utorok 15. augusta slávi Katolícka cirkev prikázaný sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Gréckokatolícka cirkev si tento sviatok pripomína v tento deň pod názvom Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny.

Podľa tradície z poapoštolského obdobia Panna Mária nezomrela pre chorobu alebo starobu, ale usnula túžbou po svojom Synovi, túžbou po nebi. Jej hrob našli prázdny. Tradícia uchovala miesto tohoto hrobu v Jeruzaleme na úpätí Olivovej hory neďaleko Getsemanskej záhrady. Panna Mária bola po zavŕšení pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.

Tento sviatok má korene v starej apoštolskej tradícii, podľa ktorej sa Mária po Turícach živo zúčastňovala na živote prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme. Podľa Pánovho želania žila roky svojej staroby pod ochranou apoštola sv. Jána. Posledný záznam o živote Panny Márie je v Skutkoch apoštolov (Sk 1, 14), keď apoštoli a prvé spoločenstvo veriacich spolu so ženami a s Pannou Máriou očakávali prisľúbeného Ducha Svätého. Odvolávame sa na tradíciu, ktorá hovorí, že sviatok Nanebovzatia preblahoslavenej Panny Márie sa slávil už pred Efezským koncilom, najmä v Arménskej a Etiópskej cirkvi.

V ostatných východných cirkvách sa sviatok Nanebovzatia Panny Márie slávil od  6. storočia pod názvom Usnutie Panny Márie. Už prví kresťania vyznávali vieru v Máriino nanebovzatie. Nikdy sa nehovorilo o relikviách, pozostatkoch jej tela. V Jeruzaleme na vrchu Sion je Chrám usnutia Panny Márie. Podľa tradície na tomto mieste bol dom, v ktorom žila aj dokončila svoj pozemský život Panna Mária. Cirkevní otcovia nazývajú smrť Bohorodičky usnutím.

Pochovaná bola v údolí Cedron a nad jej hrobom stojí Bazilika Nanebovzatia. Hrob je prázdny, otvorený, lebo Mária bola vzatá do neba. Aj keď z pohľadu historikov sa zdá pravdepodobnejšie, že Mária skončila svoju pozemskú púť v Jeruzaleme, predsa aj Efez je v kresťanskej tradícii dodnes vnímaný ako mariánske mesto, ako miesto Máriinho nanebovzatia. Preto sa práve tam v roku 431 konal ekumenický snem, na ktorom bola slávnostne potvrdená pravda viery, že Mária je Bohorodička.

Do tohto obdobia spadajú i korene sviatku Nanebovzatia Panny Márie. Slávil sa ako najväčší mariánsky sviatok tak na Východe, ako aj na Západe. Najstaršie dielo, ktoré hovorí o nanebovzatí Panny Márie je dielo, ktoré pochádza z gréckej jazykovej oblasti: O smrti sv. Panny – De obitu S. Dominae. Byzantský cisár Mauritius (588 – 602) ho ustanovil za štátny sviatok v celej svojej ríši na 15. augusta, aby tak zatienil starú orientálnu slávnosť vinobrania, ktorá si uchovávala mnohé pohanské prvky. Západná cirkev ho slávila najskôr v Galii (dnešné Francúzsko) v 7. storočí, a to 18. januára. Aj vo Vizigótskom kráľovstve (dnešné Španielsko) sa slávil už v 7. storočí, ale 16. augusta.

V Ríme ustanovil tento sviatok pápež Sergius I. (687 – 701). Zo začiatku mal titul Natale sanctae Mariae (Narodenie Panny Márie pre nebo), ale už rímske sakramentáre Gelasianum a Gregorianum pochádzajúce zo 6. – 8. storočia ho nazývajú Assumptio beatae Mariae Virginis (Nanebovzatie blahoslavenej Márie Panny). Sergius zaviedol aj slávnostnú sviečkovú procesiu ulicami Ríma v predvečer sviatku, ktorá sa slávnostne končila v starobylej Bazilike Santa Maria Maggiore.

Sviatok sa slávil s takou úctou a slávnostnosťou, že pápež Mikuláš I. ho vo svojich Inštrukciách Bulharom, dáva na úroveň Vianoc, Veľkej Noci a Turíc. Ústnu tradíciu viery o nanebovzatí začali čoskoro hlbšie vysvetľovať tak východní, ako aj západní cirkevní otcovia. Gregor, biskup v Tours, už v 6. storočí jasne zdôrazňuje Máriino telesné nanebovzatie. Túto náuku horlivo hlásal i sv. Ján Damascénsky (675 – 749).

Sv. Tomáš Akvinský hovoril, že Panne Márii patrí zvláštna úcta hyperduliae – nadúcta. Odôvodnenie a závery teológov o telesnom nanebovzatí Bohorodičky zhrnul a rozširoval sv. Peter Kanízius (1521 – 1597). Počas zasadnutia Prvého vatikánskeho koncilu ( 8. december 1869 – prerušený 20. októbra 1870)  v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo.

Nepretržitá tradícia viery, ako aj liturgická tradícia a súhlasný postoj biskupov celej Cirkvi umožnili až pápežovi Piovi XII., aby zaviazal všetkých kresťanov vo svedomí prijať vieru v nanebovzatie Panny Márie. Urobil tak 1. novembra 1950 apoštolskou konštitúciou Munificentissimus Deus (Najštedrejší Boh), ktorou vyhlásil dogmu o Nanebovzatí Panny Márie.

Nanebovzatie Panny Márie je tajomstvo, v ktoré máme veriť. Uvádzajú sa  tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve – nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou. Panna Mária má účasť na tomto triumfe podľa Božej predpovede v raji. „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15) Kristus zostal neporušený na tele, vstal zmŕtvych, a tak právom môžeme hovoriť, že aj Panna Mária bola vzkriesená a oslávená aj so svojím telom.

V tomto dokumente pápež vysvetlil pojem Nanebovzatie Panny Márie, aby veriaci nemali nejasnosti v chápaní tejto pravdy viery. Pápež vyhlásil: „Nepoškvrnená Bohorodička, vždy Panenská Bohorodička Mária, bola po zavŕšení pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.“

Katechizmus Katolíckej cirkvi (1992) definuje Nanebovzatie Panny Márie takto (b. 966): „Napokon bola Nepoškvrnená Panna – uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou.“

Nanebovzatie presvätej Panny je výnimočnou účasťou na zmŕtvychvstaní jej Syna a anticipovaním vzkriesenia ostatných kresťanov: „Pri svojom pôrode si zachovala panenstvo, pri svojom usnutí si neopustila svet, Bohorodička: dosiahla si prameň života, ty, ktorá si počala živého Boha a svojimi modlitbami oslobodíš naše duše od smrti.“

V ľudovej tradícii je tento sviatok označovaný názvom: Panna Mária v žatve, Panna Mária koreňová alebo Matička koreňová a Matička bylinná. Toto vychádza zo starobylej legendy. Sviatok Nanebovzatia Panny Márie doprevádza požehnanie kvetov, bylín a semien v kostoloch a chrámoch, ktoré sú symbolom jej pomoci na základe schopnosti liečiť dušu aj telo (človeka aj zvieraťa). Motív kvetín vychádza z kresťanských legiend. Podľa jednej verzie pochovali apoštoli Pannu Máriu na úpätí Olivovej hory. Z apoštolov sa však oneskoril Tomáš. Po príchode požiadal, aby mu apoštoli odsunuli balvan, pretože chcel naposledy vidieť Pannu Máriu. Potom, čo apoštolovia otvorili hrob, zistili, že sa v ňom nachádzajú iba kvety ruží, ľalií a ďalšie vonné byliny a kvetiny. Keď apoštoli uzreli v prázdnom hrobe zázrak v podobe kvetín, uverili vo vzkriesenie (Nanebovzatie) Panny Márie. Tieto byliny a kvetiny sa interpretujú ako zástupy mučeníkov, anjelov a panien, ktoré sprevádzali Máriu do neba.

Kvetinám a bylinám posväteným v deň sviatku Nanebovzatia Panny Márie sa prisudzovala zvláštna moc. Konali sa púte a procesie do kostolov a chrámov, ktorých interiér zdobili kytice pripomínajúce krásu a pôvod Panny Márie. Kytice a uvité vence z poľných kvetín a bylín prinášali veriaci ako obetný dar a poďakovanie. Kytice tvorili nielen byliny a kvetiny z polí a záhrad, ale aj poľnohospodárske plody (obilné klasy a maky) a záhradné kvetiny, alebo lístky a výhonky brečtanu popínavého. Na mnohých miestach sa tento zvyk požehnávania bylín a kvetín zachováva a aj v liturgickej knihe Požehnania SSV 2009) sa nachádza formulár Požehnanie bylín a kvetov na Slávnosť nanebovzatia Panny Márie (s. 211).

Pri príležitosti tohto sviatku sa konajú na mnohých miestach púte. Medzi najvýznamnejšie patria púte  v Nitre na Kalvárii (od roku 1766), Starých Horách, v Trstíne, v Kláštore pod Znievom, Prievidzi, v Oščadnici, púť k Madone Žitného v Dunajskej Lužnej. Najznámejšie pútnické miesta Greckokatolíckej cirkvi na Slovenku pri slávnosti Nanebovzatia preblahoslavenej Panny Márie sú Klokočov (1670), Ľutina (od roku 1854), Šašová (od roku 1845), Čirč.  Nanebovzatiu Panny Márie sú zasvätené mnohé kostoly na Slovensku.

Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta) je posledným prikázaným mariánskym sviatkom liturgického roka. Spojená je s viacerými púťami na celom Slovensku.

_
Zdroje: Archív TK KBS / Katechizmus Katolíckej cirkvi / Sväté písmo / Príručný slovník kresťanstva
Upravil Daniel Dian