Category Archives: Zo života

Vatikán 27. júla (VaticanNews) „Chcel by som v Lisabone vidieť semienko sveta budúcnosti. Svet, v ktorom by bola v centre láska, v ktorom by sme sa mohli cítiť ako sestry a bratia“- hovorí pápež František v augustovom videu Svetovej siete modlitby pápeža (Apoštolát modlitby). Mladým dáva za príklad Pannu Máriu, ktorá „len čo sa dozvie, že bude Božou matkou, nestojí len tak na mieste, aby si robila selfie alebo sa predvádzala“, ale vydáva sa na cestu, aby pomáhala.

Augustové video Svetovej siete modlitby pápeža má osobitný charakter – pápež František v ňom odpovedá na otázky niekoľkých mladých, ktorí ho oslovujú v rozličných jazykoch a pochádzajú z rôznych kontinentov – konkrétne z Filipín, Brazílie a Pobrežia slonoviny. Ide o mladých z Eucharistického hnutia mládeže patriaceho k Svetovej sieti modlitby pápeža.

Vo videu prebieha nasledujúci dialóg:

Mladí: Keď idem do kostola v mojej štvrti, vidím len starých ľudí. Je Cirkev už len záležitosťou starých ľudí?

Pápež: Cirkev nie je klubom seniorov, rovnako ako nie je klubom mladých. Ak sa stane klubom pre starých ľudí, je odsúdená na zánik. Svätý Ján Pavol II. hovorieval, že ak žiješ s mladými, aj ty sa staneš mladým, a Cirkev potrebuje mladých ľudí, aby nezostarla.

Drahý pápež František, prečo ste si ako motto týchto Svetových dní mládeže vybrali „Mária vstala a ponáhľala sa“?

Pretože Mária, len čo sa dozvie, že bude Božou matkou, nestojí len tak na mieste, aby si robila selfie alebo sa predvádzala. Prvé, čo urobí, je, že sa vydá na cestu, ponáhľa sa, aby slúžila, aby pomáhala. Aj vy sa od nej máte učiť, aby ste sa vydali na cestu pomoci druhým.

Čo očakávate od týchto Svetových dní mládeže v Lisabone?

Chcel by som v Lisabone vidieť semienko sveta budúcnosti. Svet, v ktorom by bola v centre láska, v ktorom by sme sa mohli cítiť ako sestry a bratia. Sme vo vojne, potrebujeme niečo iné. Svet, ktorý by sa nebál svedčiť o evanjeliu. Svet, v ktorom by bola radosť, pretože ak my kresťania nemáme radosť, nie sme vierohodní a nikto nám neuverí.

Modlime sa, aby Svetové dni mládeže v Lisabone pomohli mladým ľudom vydať sa na cestu viery a svedčiť vlastným životom o evanjeliu.

–

Augustový úmysel slovenských biskupov: Aby Svetové stretnutie mládeže v Lisabone bolo pre mladých povzbudením vo viere a posilou k nasledovaniu Krista.

Zuzana Klimanová – Vatikán

( Zdroj: TK KBS, VaticanNews, zk )

Nadlice 24. júla (TK KBS) Farnosť Nadlice pozýva ctiteľov Panny Márie Božej Matky na púť do Rajčian na Mechovičku, ktorá bude 6. augusta 2023. Súčasťou programu bude modlitba svätého ruženca a slávnostná svätá omša o 10:30, ktorú bude celebrovať Mons. Marián Dragúň, rektor Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Počas svätej omše bude možné pristúpiť k sviatosti pokánia.

Sochu Piety na Mechovičke, ktorá je situovaná v severnej časti obce Rajčany, postavil v roku 1826 Valentín Rajčáni. Kaplnka bola zrekonštruovaná v roku 1993. V blízkosti kaplnky vyviera prameň. Trikrát v roku sa na tomto mieste konajú sväté omše (zdroj: obec Rajčany).

TK KBS informoval Tibor Ujlacký

Foto: Vatican Media

Vatikán 24. júna (VaticanNews) Prinášame plné znenie príhovoru pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 23. júla, ktúr cirkev slávila Tretí svetový deň starých rodičov a seniorov.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium nám ponúka podobenstvo o pšenici a kúkoli (porov. Mt 13, 24-43). Roľník, ktorý zasial na svoje pole dobré semeno, zisťuje, že nepriateľ v noci naň zasial kúkoľ, rastlinu, ktorá sa veľmi podobá pšenici, ale je to burina.

Ježiš takto hovorí o našom svete, ktorý je vlastne ako veľké pole, kde Boh seje pšenicu a Zlý zasieva kúkoľ, a tak dobro a zlo rastú spoločne. Vidíme to v správach, v spoločnosti, ale aj v rodine a v Cirkvi. A keď popri dobrom zrne vidíme aj zlú burinu, máme chuť ju hneď vytrhnúť, „vyčistiť pole“. Ale Pán nás dnes varuje, že urobiť to, je pokušenie: nemôžeme vytvoriť dokonalý svet a nemôžeme konať dobro tým, že narýchlo zničíme to, čo je zlé, pretože to má horšie následky: skončíme – ako sa hovorí – tak, že „vylejeme so špinavou vodou z vaničky aj dieťa“.

Existuje však druhé pole, kde môžeme upratovať: je to pole nášho srdca, jediné, na ktorom môžeme priamo zasiahnuť. Aj tam je pšenica a kúkoľ, ba práve odtiaľ sa oboje šíri do veľkého poľa sveta. Bratia a sestry, naše srdce je vlastne poľom slobody: nie je to aseptické laboratórium, ale otvorený, a preto zraniteľný priestor. Aby sme ho správne obrábali, je potrebné na jednej strane sa neustále starať o jemné výhonky dobra a na druhej strane v správnom čase identifikovať a odstraňovať burinu.

Pozrime sa teda do svojho vnútra a trochu skúmajme, čo sa deje, čo vo mne rastie dobrého a čo zlého. Existuje na to krásna metóda: volá sa to spytovanie svedomia, ktoré je videním toho, čo sa dnes podarilo v mojom živote, čo zranilo moje srde a aké som urobil rozhodnutia. A toto slúži práve na to, aby sme si v Božom svetle overili, kde sú naše buriny a kde je dobré semeno..

Po poli sveta a poli srdca je tu tretie pole. Môžeme ho nazvať pole blížneho. Sú to ľudia, s ktorými sa denne stýkame a ktorých často posudzujeme. Aké ľahké je pre nás rozpoznať ich kúkoľ, ako sa nám páči „zodrať z kože“ iných! A aké ťažké je namiesto toho vidieť dobré zrno, ktoré rastie! Pamätajme však, že ak chceme obrábať polia života, je dôležité hľadať predovšetkým Božie dielo: naučiť sa vidieť v druhých, vo svete i v sebe krásu toho, čo zasial Pán, pšenicu zaliatu slnkom so zlatými klasmi.

Bratia a sestry, prosme o milosť, aby sme ju dokázali vidieť v sebe, ale aj v druhých, počnúc tými, ktorí sú nám blízki. Nie je to naivný pohľad, je to pohľad viery, pretože Boh, roľník veľkého poľa sveta, rád vidí dobro a dáva mu rásť až do takej miery, aby sa žatva stala sviatkom!

Preto si aj dnes môžeme položiť niekoľko otázok. Premýšľajúc o poli sveta: dokážem premáhať pokušenie „urobiť z každej byliny snop“, svojím posudzovaním urobiť z iných čisté pole? Potom premýšľajúc o poli srdca: som úprimný v hľadaní zlých rastlín v sebe a odhodlaný ich hodiť do ohňa Božieho milosrdenstva? A keď rozmýšľam o poli blížneho: mám múdrosť vidieť to, čo je dobré, bez toho, aby som sa nechal znechutiť obmedzeniami a pomalosťou druhých?

Panna Mária nech nám pomáha trpezlivo pestovať to, čo Pán zasieva na poliach nášho života, na mojom poli, na poli blížneho a spoločnom poli.

(Preklad a zdroj: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka a Martin Jarábek)

Foto: Vatican Media

Vatikán 24. júla (VaticanNews) V nedeľu 23. júla, kedy Cirkev slávila tretí Svetový deň starých rodičov a seniorov, predsedal pápež František bohoslužbe vo Svätopeterskej bazilike pre približne osem tisíc starších ľudí z celého Talianska. V homílii sa zamýšľal na tromi podobenstvami evanjalia.

Pri oltári bol hlavným celebrantom kardinál Kevin Joseph Farrell, prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život. Na záver svätej omše päť seniorov ako zástupcov piatich svetadielov odovzdalo kríž piatim mladým, ktorí sa chystajú zúčastniť Svetových dní mládeže v Lisabone, tomuto symbolickému obradu predchádzala nasledovná modlitba rímskeho biskupa: „Žalmista nám pripomína, že jedna generácia rozpráva druhej o Pánových skutkoch (Ž 144) a my všetci sme povolaní odovzdávať najmladším – spolu s poznaním a chuťou do života – slovo kríža, múdrosť a Božiu moc pre spásu. (porov. 1 Kor 1, 18) Drahé staré mamy a starí otcovia, toto je vaša úloha; a vy, mladí, buďte silní v tomto znamení viery, ktorý ste dostali ako dar v krste, (porov. 1 Jn 2, 14) aby ste rástli v poznaní Kristovej lásky, (porov. Ef 4, 15) a svedčili o nej svetu.“

PLNÉ ZNENIE homílie Svätého Otca (Tretí svetový deň starých rodičov a seniorov, 23. júla 2023)

Keď Ježiš hovorí o Božom kráľovstve, používa podobenstvá. Rozpráva jednoduché príbehy, ktoré zasahujú srdcia poslucháčov. Tento jazyk plný obrazov sa podobá jazyku, ktorý často používajú starí rodičia so svojimi vnúčatami, možno vtedy, keď ich držia na kolenách: takto im odovzdávajú dôležitú životnú múdrosť. Keď premýšľam o starých rodičoch a senioroch, o koreňoch, ktoré tí najmladší potrebujú, aby sa stali dospelými, rád by som nanovo prečítal tri príbehy z dnešného evanjelia. Začal by som od toho, čo ich spája: spoločný rast.

V prvom podobenstve ide o pšenicu a kúkoľ, ktoré rastú spoločne, na tom istom poli (porov. Mt 13, 24-30). Je to obraz, ktorý nám pomáha čítať realisticky: v ľudských dejinách, ako aj v živote každého človeka, je prítomné tak svetlo, ako aj tieň, láska i sebectvo. Dobro a zlo sú dokonca prepletené do takej miery, že sa zdajú byť neoddeliteľné. Tento realistický prístup nám pomáha pozerať sa na dejiny bez ideológií, bez sterilného optimizmu i škodlivého pesimizmu. Kresťan, oživovaný Božou nádejou, nie je pesimista, ale nie je to ani naivný človek, ktorý by žil v rozprávkovom svete, ktorý by sa tváril, že nevidí zlo, a hovoril, že „všetko je v poriadku“. Nie, kresťan je realista: vie, že vo svete je pšenica aj kúkoľ, a pozerá sa do svojho vnútra, pričom uznáva, že zlo neprichádza len „zvonka“, že nie vždy sú na vine tí druhí, že si netreba „vymýšľať“ nepriateľov, s ktorými by bojoval, a tak sa vyhol nutnosti zažať svetlo vo svojom vnútri. Je si vedomý, že zlo vychádza zvnútra, vo vnútornom zápase, ktorý máme my všetci.

Dnešné podobenstvo nám však kladie otázku: keď vidíme, že pšenica a kúkoľ žijú vo svete spoločne, čo máme robiť? Ako sa máme správať? V príbehu by sluhovia ten kúkoľ radi vytrhali ihneď (porov. v. 28). Tento postoj je síce dobre mienený, ale impulzívny, ba aj agresívny. Človek si namýšľa, že môže vlastnými silami vytrhnúť zlo, aby dosiahol čistotu. Je to pokušenie, ktoré sa toľkokrát opakuje: „čistá spoločnosť“, „čistá Cirkev“, ale na dosiahnutie tejto čistoty človek riskuje, že bude netrpezlivý, neústupčivý, dokonca násilný voči tým, ktorí upadli do omylu. A tak sa spolu s kúkoľom vytrháva aj dobrá pšenica a bráni sa ľuďom, aby prešli istú cestu, aby rástli, aby sa zmenili. Počúvajme teda, čo hovorí Ježiš: „Nechajte oboje rásť až do žatvy“ (Mt 13, 30). Aký krásny je tento Boží pohľad, táto jeho milosrdná pedagogika, ktorá nás pozýva mať trpezlivosť s druhými, prijímať krehkosť, pomalosť a obmedzenia – či už v rodine, v Cirkvi alebo spoločnosti. Nie preto, aby sme si na to zvykli s postojom rezignácie alebo ospravedlňovania, ale aby sme sa naučili zasahovať s rešpektom a starali sa o dobrú pšenicu s miernosťou a trpezlivosťou. Vždy pamätajme na jedno: že očistenie srdca a definitívne víťazstvo nad zlom sú vo svojej podstate Božím dielom. A my, keď prekonáme pokušenie oddeľovať pšenicu a kúkoľ, sme pozvaní porozumieť, ktorý je najlepší spôsob a čas konať.

Myslím na starších ľudí a starých rodičov, ktorí už prešli dlhú cestu životom, a keď sa obzrú späť, vidia toľko krásnych vecí, ktoré sa im podarilo dosiahnuť, ale aj prehry, chyby, niečo, o čom povieme, „keby som sa mohol vrátiť v čase späť, už by som to neurobil“. Dnes sa však k nám Pán obracia so slovom útechy a pozýva nás, aby sme s pokojom a trpezlivosťou prijali tajomstvo života, aby sme súd prenechali jemu a nežili s výčitkami či nárekmi. Akoby nám chcel povedať: „Pozrite sa na to dobré zrno, ktoré vyklíčilo na ceste vášho života, nechajte ho ešte vyrásť, všetko zverte mne, ktorý vždy odpúšťam. Na konci bude dobro silnejšie ako zlo.“ Staroba je požehnaným časom aj z tohto dôvodu: je to obdobie, keď sa treba zmieriť, pozerať sa s nehou na svetlo, ktoré sa rozšírilo aj napriek tieňom, v dôvere a nádeji, že dobrá pšenica zasiata Bohom zvíťazí nad kúkoľom, ktorým chcel diabol zamoriť naše srdcia.

Pozrime sa teraz na druhé podobenstvo. Ježiš hovorí, že nebeské kráľovstvo je Božím dielom, ktoré pôsobí v dejinách tak ticho, až sa zdá byť tak malým a neviditeľným činom, ako je čin maličkého horčičného zrnka. Keď však toto zrnko vyrastie, „je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch“ (Mt 13, 32). Aj náš život je taký, bratia a sestry: prichádzame na svet malí, stávame sa dospelými, potom staršími. Na začiatku sme malým semienkom, potom nás živia nádeje, realizujeme projekty a sny, z ktorých najkrajším snom je stať sa stromom, ktorý nežije sám pre seba, ale pre to, aby poskytoval tieň tým, ktorí po ňom túžia, a ponúkal priestor tým, ktorí si v ňom chcú postaviť hniezdo. V tomto podobenstve nakoniec starý strom aj vtáčiky rastú spoločne.

Myslím na starých rodičov: aké krásne sú tieto košaté stromy, pod ktorými si deti a vnúčatá stavajú svoje vlastné „hniezda“, spoznávajú atmosféru domova a zažívajú nežnosť objatia. Je to o spoločnom raste: zelenajúci sa strom a malé deti, ktoré potrebujú hniezdo, starí rodičia so svojimi deťmi a vnúčatami, seniori s mladými. Bratia a sestry, potrebujeme nové spojenectvo medzi mladými a staršími, aby miazga tých, ktorí majú za sebou dlhú životnú skúsenosť, zavlažovala výhonky nádeje tých, ktorí dospievajú. V tejto plodnej výmene sa učíme kráse života, vytvárame bratskú spoločnosť a v Cirkvi umožňujeme stretnutie a dialóg medzi tradíciou a novosťou Ducha.

Napokon je tu tretie podobenstvo, kde rastú spolu kvas a múka (porov. Mt 13, 33). Vďaka tomuto miešaniu rastie celé cesto. Ježiš používa práve sloveso „vmiesiť“, ktoré nás odkazuje na umenie „tajomstva spoločného života, vedieť sa zamiešať, stretávať sa, objať sa“ a „vyjsť zo seba samých a pripojiť sa k druhým“ (Evangelii gaudium, 87). To poráža individualizmus aj sebectvo a pomáha nám vytvárať ľudskejší a bratskejší svet. Dnešné Božie slovo je teda výzvou k bdelosti, aby sme v našich životoch a v našich rodinách neodsúvali starších ľudí na okraj. Dávajme si pozor, aby sa naše preplnené mestá nestali „koncentráciou osamelosti“; aby sa nestalo, že politika, povolaná zabezpečovať potreby tých najkrehkejších, zabudne na starších ľudí a dovolí trhu odsunúť ich na okraj ako „neproduktívny odpad“. Nech sa nestane, že v naháňaní sa v plnej rýchlosti za mýtmi o efektívnosti a výkonnosti nebudeme schopní spomaliť a sprevádzať tých, ktorí s námahou držia krok. Prosím, zamiešajme sa, rastime spoločne.

Bratia a sestry, Božie slovo nás pozýva, aby sme sa neoddeľovali, neuzatvárali sa do seba, nemysleli si, že to zvládneme sami, ale aby sme rástli spoločne. Počúvajme sa navzájom, nadväzujme dialóg, podporujme sa navzájom. Nezabúdajme na starých rodičov a seniorov: vďaka ich pohladeniu sme mnohokrát vstali zo zeme, znovu sme sa vydali na cestu, cítili sme sa milovaní, boli sme vnútorne uzdravení. Oni sa obetovali pre nás a my ich nemôžeme odstrániť zo zoznamu našich priorít. Rastieme spoločne, kráčajme vpred spoločne. Pán nech požehná naše kroky.

Preklad sr. Zuzana Škrinárová, SSS

( Zdroj: TK KBS, VaticanNews, )