Cirkev nám na poslednú nedeľu liturgického roka predkladá čítania o Ježišovi Kristovi, Kráľovi vesmíru. Evokuje to v nás myšlienky o panovníkoch, o vládnutí a moci. Kristova kráľovská moc je však iná.
Tomáš Galis 16.11.2022
Ježiš Kristus je Kráľ vesmíru. Ilustračná snímka: fansshare.com
Zposmešných komentárov tých, ktorí stoja okolo Kristovho kríža, zreteľne vystupuje do popredia naša ľudská definícia kráľa: mocný je ten, kto dokáže v prvom rade pomôcť sám sebe. Ten, kto nie je schopný docieliť svoj vlastný prospech, je slabý, bezvýznamný a smiešny.
Stačí zalistovať v učebniciach dejepisu či v dennej tlači a hneď je zrejmé, že to platí v každej dobe. Z Božieho pohľadu však nie je kráľ ten, kto zachraňuje seba, ale ten, kto zachraňuje iných, a to aj za cenu svojho vlastného života. Slúžiť takému kráľovi nie je poníženie, ale pocta.
KRÁĽ, KTORÝ ZACHRAŇUJE INÝCH
Pred takmer sto rokmi, keď na európskom kontinente ešte boli krajiny, ktoré mali nielen formálne kráľov a kráľovné, pápež Pius XI. ustanovil 11. decembra 1925 vo svojej prvej encyklike Quas primas sviatok Krista Kráľa.
Reagoval tak na celospoločenskú atmosféru medzi ľuďmi vo svete, ktorí sú ľahostajní k svojmu nadprirodzenému cieľu, odvracajú sa od Boha a odmietajú Ježiša a jeho spôsob života.
Padali monarchie a k moci sa dostávali diktátori. Pápež Pius XI. chcel pritiahnuť pozornosť sveta späť k Ježišovi, k jedinému Vládcovi, ktorý nezotročuje, ale prináša skutočnú slobodu a pokoj.
Evanjelium 34. cezročnej nedele nám predstavuje Ježiša ako Kráľa, ktorý vládne z kríža. Dobrovoľne sa „vzdal“ seba samého: „Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť“ (Kol 1, 19).
Odmietol zostúpiť z kríža, pretože nás mal zachrániť, nie poraziť a podrobiť si nás. Nepodľahol pokúšaniu vojakov, ktorí ho nabádali, aby zachránil sám seba (porov. Lk 23, 37). Namiesto toho venoval pozornosť zločincovi, ktorý bol ukrižovaný vedľa neho a prosil o milosrdenstvo (porov. Lk 23, 43).
KRÁĽ, KTORÝ VLÁDNE Z KRÍŽA
Prečo vybrala Cirkev na sviatok Krista Kráľa práve tento úryvok z evanjelia a nie text, ktorý by Ježiša zobrazoval ako mocného kráľa? Pretože taký úryvok v Biblii nenájdeme. Ježiš svoj kráľovský úrad a moc nechápal ako prostriedok na ovládanie ľudí, zabezpečenie bohatstva či pohodlia.
Kráľovskú moc vždy uplatňoval a uplatňuje v službe svojmu ľudu. Evanjelium uvádza na pravú mieru podstatu slávnosti: nie je to túžba po moci ani žiadne triumfovanie. Oslavujeme kráľa s tŕňovou korunou. Kráľa bezmocného, posmievaného, opovrhnutého, slabého.
Väčšina stojacich pri kríži v ňom preto nemohla spoznať Božieho vyvolenca. Bol tak bez podoby, že nikto po ňom nedychtil, bol ako ten, pred ktorým si človek zakryje tvár (porov. Iz 53, 2 – 3); a žeby takýto bol tým vytúženým a úspešným židovským kráľom?
Padá falošný obraz hrozného Boha, v ktorom má pôvod strach zo smrti, príčina sebectva, príčina životných úzkostí, príčina prahnutia po majetku, po moci a po vonkajšom zdaní, kto som a čo som, príčina všetkého zla.
KRÁĽ UPROSTRED HRIEŠNIKOV
Spása, ktorú nám Ježiš prináša, má svoj pravý zdroj v zmierení človeka s Otcom života. Kristus je stredom dejín ľudstva a aj stredom dejín každého človeka.
K nemu môžeme vzťahovať radosti a nádeje, zármutky a úzkosti, z ktorých je utkaný náš život. Keď je Ježiš v strede, vtedy aj tie najtemnejšie momenty nášho života dostávajú svetlo a nadobúdame nádej ako ten dobrý lotor v evanjeliu.
Zatiaľ čo sa všetci ostatní obracali na Ježiša s opovrhnutím – Ak si Kristus, Kráľ, Mesiáš, zachráň sám seba, zostúp z kríža (porov. Lk 23, 37) –, človek, ktorý vo svojom živote robil chyby až do konca, sa kajúcne obracia na ukrižovaného Ježiša s prosbou: „Spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23, 42).
A Ježiš mu sľubuje svoje kráľovstvo: „Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23, 43). Vyslovuje iba slovo odpustenia, nie odsúdenia. Keď človek nachádza odvahu prosiť o odpustenie, Pán takú prosbu nikdy nenechá bez povšimnutia.
PARADOXNÁ KRÁĽOVSKÁ HODNOSŤ
Kristus ukazuje kráľovskú dôstojnosť tým, že je sluhom. Sluhom až na kríž, kde slúži nielen jednému stroskotancovi, ale i mnohým ďalším ľuďom. Slúži naozaj kráľovsky tým, že udeľuje milosť: omilosťuje a zachraňuje pred smrťou. Iste nebolo ľahké pre zločinca uveriť, že iný „zúfalec“, tiež odsúdený na smrť, je kráľ.
Boh naozaj trpel spolu s nami, aby sme sa s ním mohli radovať. Jeho „sym-patia“, teda „spolu-utrpenie“ s nami je trvalý prameň našej radosti. Je to tá spása, ktorú nám ponúka Boží Mesiáš, vyvolený Kráľ Izraela, ktorý stráca seba, aby nás zachránil. Boh sa v Kristovi mohol zjaviť ako „silný a mocný“.
Ten, ktorý rázne a nekompromisne odstraňuje všetkých nepriateľov, ktorý prekonáva všetky úskalia a nepodlieha nijakej slabosti. Avšak taký Boh by bol príliš veľký a budil by strach i zdesenie. Úbohý človek by ho nebol schopný prijať, nadviazať s ním vzťah, pretože by bol „nadľudský“.
Pápež Benedikt XVI. v encyklike Caritas in veritate pripomína, že naša viera musí prejsť skrze pohoršenie kríža, aby sa stala skutočne kresťanskou; aby bola skalou, na ktorej Ježiš môže vybudovať svoju Cirkev. Účasť na Kristovej vláde sa preveruje jedine v účasti na jeho ponížení, na jeho kríži.
Veriť, že Ježiš je Boh, že je Kráľ práve preto, lebo prišiel až k tomuto bodu, pretože nás miloval až do krajnosti. A túto paradoxnú kráľovskú hodnosť musíme dosvedčovať a zvestovať, ako to robil on – Kráľ.
To znamená sledovať rovnakú cestu a snažiť sa osvojiť si rovnakú logiku; logiku pokory a služby; zrna, ktoré odumiera, aby prinieslo úžitok. Byť kresťanom nie je o triumfoch, ale o službe a strácaní sa, aby iní mohli rásť.
SPOMEŇ SI NA MŇA VO SVOJOM KRÁĽOVSTVE
Každý z nás má vlastné dejiny. Každý z nás má aj svoje pochybenia, osobné hriechy, šťastné chvíle i tmavé momenty.
Uvažujme nad našimi dejinami, hľaďme na Ježiša a zo srdca mu mnohokrát opakujme slová pápeža Františka: „Spomeň si na mňa, Pane, teraz, keď si vo svojom kráľovstve! Ježiš, spomeň si na mňa, pretože sa chcem stať dobrým, no nemám silu, nevládzem: som hriešnik, som hriešnica! No spomeň si na mňa, Ježiš: ty si na mňa môžeš spomenúť, pretože si v strede, si naozaj vo svojom kráľovstve!“
KEĎ JE KRISTUS KRÁĽOM KRESŤANA
Život kresťana nie je nejaké predstavenie s maskou, aká sa najviac hodí. Lebo keď Ježiš vládne v srdci, oslobodzuje ho od pokrytectva, úskokov, dvojtvárnosti. Najlepší dôkaz toho, že Kristus je náš kráľ, je náš odstup od toho, čo poškvrňuje život a robí ho dvojzmyselným, nepriehľadným, smutným.
Keďže sme hriešnici, treba vždy rátať s obmedzeniami a nedokonalosťami. Ale keď žijeme pod vládou Ježiša, nestávame sa skorumpovanými, falošnými, náchylnými zakrývať pravdu.
Ježiš kraľuje z kríža a zostáva až naveky korunovaný tŕním a pribitý na kríž, hoci teraz prebýva u Otca, kam sa vrátil po svojom zmŕtvychvstaní. Jeho kráľovstvo môžeme ľudsky pochopiť jedine, ak sa vydáme cestou pokornej lásky a ochoty premeniť svoj život na službu a dar.
Potom nás sám Duch Svätý pripodobní pokornému Kráľovi slávy. Kristovým príchodom na svet dochádza k rozdeleniu ľudstva podľa toho, či ľudia prijímajú alebo odmietajú jeho svedectvo.
Každý, kto uzná Ježiša za Kráľa, vzdáva sa snahy triumfovať pred týmto svetom, ale učí sa počúvať hlas svojho Pána a verne ho nasledovať, aby sa tu na zemi mohlo šíriť jeho kráľovstvo pravdy a lásky.
NEDEĽA KRISTA KRÁĽA – SVETOVÝ DEŇ MLÁDEŽE
Po 35 rokoch od prvotného ustanovenia Svetových dní mládeže sa pápež František rozhodol od roku 2021 preložiť diecézne slávenie Svetového dňa mládeže z Palmovej nedele na Nedeľu Krista Kráľa.
V centre stále zostáva tajomstvo Ježiša Krista, Vykupiteľa človeka, ako zdôrazňoval iniciátor a patrón Svetových dní mládeže sv. Ján Pavol II. Pápež František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium vyzýva mladých šíriť Kristovo posolstvo medzi svojimi rovesníkmi: Vstaňte a vydajte svedectvo.
Poďme spoločne po tejto ceste, lebo „keď niekto osobne zakúsil Božiu zachraňujúcu lásku, nepotrebuje veľa času na prípravu, aby mohol ísť a hlásať; nemôže predsa čakať na prednášky a dlhé vysvetľovania. Každý kresťan je misionárom v tej miere, v akej sa stretol s láskou Boha v Ježišovi Kristovi“.
Pán, Cirkev i pápež vám dôverujú a ustanovujú vás svedkami pred mnohými ďalšími mladými ľuďmi, ktorých stretnete. Vstaňte a slávte Svetový deň mládeže na sviatok Krista Kráľa vo vašich miestnych cirkvách.
Hymnus na slávnosť Krista Kráľa
Ty, vladár vekov, Kriste náš, si kráľom všetkých národov, si Pán a láska našich sŕdc, to vyznávame s dôverou. Zástupy neba sklonené tebe spievajú pieseň chvál, my hlásame zas nadšene, že si náš zvrchovaný Kráľ. Kriste, ty knieža pokoja, podmaň si mysle odbojné, s láskou v ovčinci zhromaždi blúdiace ovce, nevoľné. Preto si trpel na kríži a vystrel v mukách ramená; a z boku prebodnutého vyšľahla láska plamenná. Preto si s nami v sviatosti pod chleba, vína závojom; vylievaš spásu na svoj ľud tajomným srdca otvorom. Buď sláva tebe, Ježišu, že láskavo všetko zmieruješ, i Otcu, Duchu Svätému, s ktorými večne kraľuješ. Amen.
ZDROJ: LITURGIA HODÍN NA POSVÄTENIE ČASU, SSV, TRNAVA 2009
Zdroj: katolickenoviny.sk