Sviatok Obetovania Pána bol známy v Jeruzaleme už v 4. st. po Kr.. Kresťania v Ríme ho prijali v 7. st. po Kr. Podkladom tohto sviatku je Evanjelium podľa Lukáša (2,22-39), kde sa hovorí: „Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „…všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi; a aby obetovali ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky…“ Podľa Mojžišovho zákona (Lv 12,2 a nasl.) každá matka po pôrode sa pokladala za poškvrnenú, nečistú. Týmto prikázaním chcel Boh pripomenúť Židom, že každý potomok Adama je od narodenia poškvrnený hriechom, a chcel v nich vzbudiť túžbu po duchovnom očistení. Mária, sama bez hriechu počatá, okrem toho, že sa stala matkou svätým, nadprirodzeným spôsobom, nebola hriešna, a preto ani nepodliehala predpísanému obradu očisťovania. No z pokory a poslušnosti voči posvätnému zákonu – aby nikoho nepohoršila – podriadila sa tomuto obradu.
Do II. vatikánskeho koncilu sa tento sviatok slávil ako mariánsky sviatok, lebo sa vyzdvihovala prvá časť správy sv. Lukáša: Očisťovanie Panny Márie. Podľa novej liturgickej úpravy sviatkov sa zaradil medzi sviatky Pána, ako sa pôvodne slávil pred pápežom Sergiom I. Kladie sa totiž väčší dôraz na druhú časť správy sv. Lukáša: na obetovanie Ježiša v chráme. Preto aj pomenovanie tohto sviatku už nie je Očisťovanie Panny Márie, ale Obetovanie Pána (Praesentatio Domini). Na Slovensku je zaužívaný aj názov Hromnice.
Na pamiatku slov starca Simeona, že Ježiš je „svetlo na osvietenie pohanov“, sa v tento deň požehnávajú voskové sviece, ktoré sa volajú „hromničné“. Nábožní ľudia ich zapaľovali v čase hromobitia a pri nich prosili Pána Boha o odvrátenie nebezpečenstva.
Spracované podľa: www.zivotopisysvatych.sk, www.katolici.szm.com