Boh oslovuje (Lk 1,26-38)
Otvorme sa Dieťaťu Ježiš skôr, ako si pripomenieme jeho narodenie, skrze jeho matku, Pannu Máriu.
Rok čo rok prežívame tieto predvianočné chvíle. Čím nás oslovujú? Patrí k nim zaobstaranie darčekov, stromčeka, príprava vianočného stolovania, ale aj sviatosť zmierenia. Uvedomili sme si, že Boh hovorí k nám? Boh ani po hriechu prarodičov a ani po našich hriechoch, nech boli akokoľvek veľké, ťažké a nech ich bolo koľkokoľvek, nás neprestal milovať, mať rád. Keď sa Boh rozhodol prísť na svet, aby nás v prirodzenosti človeka spasil, potreboval na to matku.
Evanjelista sv. Lukáš opisuje udalosť zvestovania, keď anjel Gabriel oslovuje Pannu Máriu: „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou“ (Lk 1,28).
Štvrtá nedeľa adventná je poslednou. V časti evanjelia, ktorú nazývame zvestovaním, Boh skrze anjela Gabriela oslovuje ženu a zároveň Pannu Máriu.
Od dávnych čias pre toto oslovenie Boha skrze anjela Gabriela a odpovedi Panny Márie si ju uctievame ako Hviezdu rannú. Cirkev jej dáva tento prívlastok kvôli odpovedi: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38). Bohom poverená oznamuje východ božského Slnka.
Tomuto hlboko teologickému významu sa žiada na vysvetlenie poznamenať, že v Ríme v tomto čase sa slávil zimný slnovrat. Slnko začalo znova naberať na intenzite svetla a tepla, čo bolo príčinou radosti Rimanov. Tento pohanský sviatok prví kresťania v Ríme ponechali, ale dali mu nový obsah. Obsah kresťanský. Nevieme kedy a v ktorom mesiaci sa narodil Pán Ježiš. Narodenie Pána Ježiša prví kresťania podľa slov „Ja som svetlo sveta“ (Jn 8,12) začali sláviť na konci tohto zimného slnovratu.
V adventnej liturgii sa slávila svätá omša len ráno na svitaní, a to skôr, ako vyšlo slnko. S narodením dieťaťa je úzko spojená matka, ktorá ho nosí pod srdcom. Aj Panna Mária pred narodením Pána Ježiša je symbolom cesty, je Hviezdou, ktorá ukazuje svetu svetlo, svojho Syna.
V Starom zákone viacerí proroci predpovedali príchod Mesiáša na zem a jeho príchod spájali aj s hviezdou. V proroctve Bálama sa hovorí o hviezde, čo vychádza z Jakuba a oznamuje požehnanie národom (porov. Nm 24,17). Už predtým v Protoevanjeliu Boh dáva prísľub záchrany prarodičom v žene a zároveň odsudzuje zvodcu, diabla: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“ (Gn 3,15). Veľký význam má proroctvo Izaiáša pred júdskym kráľom Achazom: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel“ (Iz 7,14)! Postavu Mesiáša v Starom zákone sprevádza postava jeho matky už oveľa skôr, ako nadišiel čas.
Keď nadišiel ich čas, Panna Mária koná predpovedanú úlohu. Oslovenie Boha prijíma a realizuje ho. Panna Mária vedome a dobrovoľne plní vôľu Božiu. Skrze Pannu Máriu nám bol darovaný Ježiš Kristus, ktorý sa narodil ako Dieťa. Panna Mária počúvala Boha a vždy plnila vôľu Božiu: pred zvestovaním i po zvestovaní.
Bezprostredné chvíle pred sviatkami Narodenia Pána Ježiša nám Cirkev pripomína vzor, príklad Panny Márie. Boh aj každého z nás oslovuje. Nemôžeme žiadať od Boha zvláštne milosti, zjavenia anjela či iné mimoprirodzené javy, ale máme mať otvorenú myseľ, srdce, vôľu, aby sme v náš prospech využili všetko, čo sa nám ponúka k plne hodnotnému prežitiu vianočných sviatkov. Panna Mária je pre veriacich i neveriacich znamením nádeje. Panna Mária ako Ranná hviezda oznamujúca nový deň je posilou vo viere. Úcta k Panne Márii je preto nielen stará, ale stále aktuálna a časová. Kto z ľudí sa už nepresvedčil o pravdivosti jej slov: „Nebolo počuť, že by ten, kto sa pod moju ochranu utiekal a mňa o pomoc prosil, nebol vypočutý!“
Keď poznáme seba, okolnosti života, v ktorých žijeme, keď poznáme svoju hriešnosť a veľkú Božiu lásku, najmä cez sviatosť zmierenia, nepochybujeme o veľkej pomoci Panny Márie. Áno, my sa Panne Márii neklaniame, ale si ju uctievame i v predvianočnom čase ako tú, ktorá nezacláňa pohľad na Pána Ježiša, svojho Syna, ale nám zvlášť naň ukazuje.
Pri sviatosti zmierenia nám boli hriechy odpustené. Stav duše po dobrej sviatosti zmierenia, ktorý voláme aj priateľstvom s Ježišom Kristom, musíme upevniť. Vieme, aký sme slabí, hriešni, ako veľmi rýchlo zabúdame, čo sme vo sviatosti zmierenia sľúbili a na čo sme sa odhodlali. Preto často pozerajme na Pannu Máriu, ktorá ukazuje cestu za svojím Synom, naším bratom.
Ruženec, Loretánske litánie, Akatist a iné Cirkvou schválené mariánske modlitby, nemali by sme sa modliť len niekoľkokrát v roku, na púti, počas mariánskych sviatkov, či keď sa ocitneme v núdzi. Hviezda, ktorá ráno dáva na známosť, že začína deň, splní tým svoje poslanie. Záleží od každého človeka, ako deň prežije. Panny Mária počúvala Boha a splnila jeho vôľu. Od nás záleží, či a ako počúvame Boha. Panna Mária nám však chce pri počúvaní Boha a plnení jeho vôle pomáhať.
Náboženský spisovateľ Tomáš Merton v poviedke rozpráva o človeku, ktorý chcel utiecť pred svojím tieňom. Tieň mal však vždy vedľa seba. Nepomohlo mu ani to, že zvyšoval tempo. Ako tento človek dopadol? Vysilený klesol na zem.
Kto z nás nemá tieň, tiene svojich hriechov. Kto z nás je bez hriechu? Boh nám dal Pannu Máriu za pomocníčku. Ona hriech vo svojom živote nepoznala. Práve preto ju máme nasledovať vo svojom živote. Utiekať sa pod jej ochranu, prosiť ju o pomoc, k nej sa s dôverou približovať, modliť. Ak chceme s úspechom nielen ukončiť advent, ale i Vianoce, a vôbec celý svoj život na zemi, nezabudnime na Pannu Máriu, Hviezdu rannú. Oná nás učí počúvať Boha. Ona je vzorom plnenia vôle Božej.
Uvažovali sme už nad tým, čo nám Boh chce povedať pred sviatkami narodenia svojho Syna? Môžeme to vyjadriť aj slovami: vianočné sviatky nerobí množstvo darčekov, štedrejší stôl, stretnutie rodín, ale stav duše.
Stav duše. Vianoce by sme mali prežiť bez hriechu, v čistom svedomí, konaní dobrých skutkov, aby sme sa povzbudili, posilnili do ďalšieho života.
Často už teraz počujeme slová: radostné, pokojné, šťastné… Keď dobre počúvame Boha, vieme, že tieto a iné slová majú zmysel a význam len vtedy, keď nasledujeme Pannu Máriu. Radosť človeka vyplýva len z čistého svedomia. Také svedomie sa podobá raju. Prečo si tak veľmi prajeme, aby Vianoce boli dlhšie a častejšie?
Počul som o zametačovi ulíc, ktorý bol známy tým, že si svoju prácu vykonával svedomito a s radosťou. Ľudia, ktorí ho poznali, sledovali jeho pokoj, systematickosť a precíznosť. Po rokoch si nový spolupracovník od neho pýtal radu. Dostalo sa mu jej. Keď mám pred sebou veľmi dlhú ulicu a cítim pokušenie, že ju nikdy nezametiem, vtedy si poviem: „Nie je možné ulicu pozametať naraz. Musím ísť krok za krokom. Snažím sa pravidelne nadýchnuť a keď ide niekto známy okolo, pozdravím ho či odzdravím, a pokračujem vo svojej práci. To mi prináša radosť. Tak ani nezbadám a som na konci čistej, zametenej ulice.
Uvedomujeme si, že sme prežili s Božou pomocou advent. Sme tu všetci tí, čo sa snažili zachovať si pokoj, ale i tí, čo sa zháňali… Snáď nie sú tú len tí, čo nemajú čas, ponáhľajú sa… Tak prejdú i sviatky, ktoré sú pred nami. A raz všetci budeme na konci života. Budú však medzi nami rozdiely. Bude to v hodine našej smrti. Ako sa postavíme pred Boha? Preto sa chceme posilniť a povzbudiť a to nielen dnes na príhovor Panny Márie, aby sme ju vedeli počúvať a raz mohli od Boha počuť spravodlivú, ale radostnú odmenu. Pozvanie do jeho kráľovstva.
V advente nás liturgia oslovovala, aby sme radostne počúvali hlas prorokov a pripravovali sa na príchod Pána. Dnes poďakujme za tieto povzbudenia. Sľúbme Panne Márii, že pod jej ochranou chceme vylepšiť, čo sme podcenili, zanedbali a chceme prežiť s ňou pri jasliach pokojné a radostné Vianoce.
Amen.
Z kázní P. Ľubomíra Stančeka CM
Zdroj: vincentini.sk