Počas návštevy pápeža Františka v Neapole došlo k zázraku skvapalnenie krvi sv. Januária, biskupa a mučeníka zo IV. storočia.
Tradične sa tento zázrak deje iba 19. septembra na sviatok tohto svätca a ochrancu mesta Neapola a diecézy. Zázrak sa neudial ani počas návštev pápežov Jána Pavla II. a Benedikta XVI.
Vedecky je potvrdené, že ide o pravú krv a prirodzené vysvetlenie skvapalnenia neexistuje.
Svätý Január zomrel mučeníckou smrťou v Pozzuoli pri Neapole v roku 305. Odvtedy sa opakuje zázrak, pri ktorom sa svätcova zrazená krv mení na okysličenú krv živého človeka. Svätého Januára sťali v roku 305 v Pozzuoli pri Neapole, neďaleko sopky Solfatara. Zomrel mučeníckou smrťou, pretože sa nechcel zriecť svojej viery v Ježiša Krista. Prvá historicky doložená správa, v ktorej sa opisuje zázrak krvi svätého Januára, pochádza zo 17. augusta 1389. Odvtedy sa nahromadila bohatá dokumentácia, ktorá svedčí o tom, že každý rok, až do našich dní, sa opakuje zázrak premeny zrazenej krvi na živú krv v kvapalnom stave. Vedci zistili, že ide o okysličenú krv živého človeka. Táto tajomná premena sa odohráva zvyčajne tri razy do roka: v sobotu pred prvou májovou nedeľou; 19. septembra, čiže na výročie mučeníckej smrti svätého Januára, a 16. decembra – na svätcov liturgický sviatok.
Kronika, ktorú vedú katedrálni kanonici, obsahuje podrobné správy z týchto udalostí. Zo stáročného pozorovania vyplýva, že 19. septembra sa zrazená krv takmer vždy premení na živú krv v kvapalnom stave. Čo sa týka ostatných dátumov, neexistuje nijaké pravidlo: niekedy sa krvná zrazenina okamžite premenila na kvapalnú krv, inokedy bolo potrebné dlho čakať, ba niekedy k premene vôbec nedošlo. Krv svätého Januára sa uchováva v relikviári, v ktorom sú dve starobylé sklenené ampulky. Väčšia má elipsovitý tvar a 75% jej obsahu tvorí krv. Menšia má cylindrický tvar a obsahuje iba malé množstvo krvi. Podľa odborníkov obe ampulky pochádzajú zo 4. storočia.