Myšlienka týždňa: „Láska je náročná, avšak je krásna a čím viac sa do nej necháme vtiahnuť, tým viac v nej objavíme pravé šťastie“ (Pápež František)

Anjel Pána: Keď darujeme a odpúšťame, žiari v nás Božia sláva

Anjel Pána: Keď darujeme a odpúšťame, žiari v nás Božia sláva  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Pre Boha sláva znamená milovať až po darovanie vlastného života. Z kríža, „Božej katedry“, nás Pán učí, že pravá sláva, ktorá nikdy nezanikne a robí človeka šťastným, pozostáva z daru a odpustenia. O tom hovoril pápež František v poludňajšom príhovore pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 17. marca. Svätý Otec vyzval k modlitbám za Ukrajinu, Palestínu, Izrael, Sudán i Sýriu. Apeloval tiež za ukončenie násilia na Haiti a pozdravil účastníkov rímskeho maratónu.

Medzi viac než 40-tisíc účastníkmi zo 110 krajín tohto športového podujatia je viacero členov pápežského športového tímu Athletica Vaticana. V sobotu mu predchádzala osobitná „svätá omša pre maratónskych bežcov a športovcov“ v bazilike Ara Coeli v Ríme.

Pápežov príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes, v Piatu pôstnu nedeľu, keď sa blížime k Svätému týždňu, nám Ježiš v evanjeliu (porov. Jn 12, 20 – 33)  hovorí jednu dôležitú vec: že na kríži uvidíme jeho slávu a Otcovu slávu (porov. v. 23.28).

Ako je však možné, že sa Božia sláva zjavuje práve tam, na kríži?

Človek by si myslel, že sa tak stane pri zmŕtvychvstaní, a nie na kríži, ktorý je porážkou, zlyhaním!

 

Namiesto toho dnes Ježiš, rozprávajúc o svojom umučení, hovorí: «Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený» (v. 23). Čo nám chce povedať?

Chce nám povedať, že sláva pre Boha nezodpovedá ľudskému úspechu, sláve či popularite: sláva pre Boha nemá v sebe nič sebareferenčné, nie je to veľkolepé ukazovanie moci, po ktorom nasleduje verejný potlesk. Pre Boha sláva znamená milovať až po darovanie vlastného života. Byť oslávený pre neho znamená darovať sa, stať sa prístupným, ponúknuť svoju lásku. K tomuto došlo vrcholným spôsobom na kríži, kde Ježiš rozpäl Božiu lásku do maximálnej miery, naplno odhalil tvár milosrdenstva, daroval nám život a odpustil svojim katom.

Bratia a sestry, z kríža, „Božej katedry“, nás Pán učí, že pravá sláva, ktorá nikdy nezanikne a robí človeka šťastným, pozostáva z daru a odpustenia. Dar a odpustenie sú podstatou Božej slávy. A sú pre nás cestou života. Dar a odpustenie: veľmi odlišné kritériá od toho, čo vidíme navôkol nás, a tiež v nás, keď na slávu myslíme ako na niečo, čo dostaneme, a nie ako na niečo, čo dáme; ako na niečo, čo vlastníme, a nie ako na niečo, čo ponúkame. Nie. Svetská sláva pominie a nezanechá v srdci radosť; nevedie ani k dobru pre všetkých, ale k rozdeleniu, k nezhodám a k závisti.

A tak si môžeme položiť otázku: akú slávu si želám pre seba, pre môj život, o akej sláve snívam pre svoju budúcnosť? O tej typu urobiť dojem na druhých vďaka mojej šikovnosti, mojim schopnostiam alebo vďaka veciam, ktoré vlastním? Alebo o takej, ktorá je cestou daru a odpustenia, cestou ukrižovaného Ježiša, cestou toho, kto neúnavne miluje, s dôverou, že tým vydáva svedectvo o Bohu vo svete a dáva zažiariť kráse života?  Ktorú slávu chcem? Pamätajme na to, že keď darujeme a odpúšťame, žiari v nás Božia sláva. Práve tam: keď darujeme a odpúšťame.

Panna Mária, ktorá s vierou nasledovala Ježiša v hodine umučenia, nech nám pomáha byť živým odrazom Ježišovej lásky.

(Preklad a zdroj: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka a Zuzana Klimanová)