Author Archives: bero

Foto: Vatican Media

Bratislava 27. novembra (TK KBS) Prvou adventnou nedeľou 1. decembra sa začína nový cirkevný rok a Adventné obdobie.

Na jeho začiatku si v  prvom rade si uvedomujeme, že opäť prežívame čas, v ktorom sa pripravujeme na druhý príchod Ježiša Krista, zároveň si pripomíname obdobie, ktoré predchádzalo narodeniu Ježiša Krista. Advent má dve časti – čas od Prvej adventnej nedele do 16. decembra, ktorá je zameraná práve na to, čo je v našom živote podstatné – uvedomenie si skutočnosti, že Kristus príde v sláve súdiť živých i mŕtvych.

V druhej časti Adventného obdobia od 17. do 24. decembra nám Cirkev v liturgii pripomína bezprostredné udalosti, ktoré predchádzali narodenie Ježiša Krista a sú vlastnou prípravou na slávenie najradostnejších sviatkov na slávenie Vianoc, prežívanie tajomstva narodenia Ježiša Krista. Chválime Boha, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho Syna. Vianočné sviatky a príprava na ne, majú svoj hlbší zmysel v príprave našich sŕdc na prijatie Božích milostí cez sviatosti.

Advent nám pripomína, že Kristus prišiel, ale aj že príde. A život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním toho príchodu. Nejde iba o to, aby sme si pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred viac ako 2000 rokmi v malej judejskej dedinke. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý náš život musí byť adventom, bdelým očakávaním nového konečného príchodu Krista.

Prvou adventnou nedeľou (v tomto roku 1. decembra) sa pre kresťanov začína obdobie intenzívneho pripomínania si dvoch príchodov – toho historického i budúceho Adventu. Slovo advent pochádza z latinského adventus a znamená príchod. Symbolom sú sviece, ktoré sa zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Postupne sa do Vianoc zapaľuje jedna sviečka za druhou každý adventný týždeň.

Advent v tomto roku má ako vždy 4 adventné nedele a celkom má plných 24 dní.

Najčastejšie sú sviečky tmavomodré alebo fialové symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ. Tretia môže byť vo farbe ružovej, ktorá je liturgickou farbou Tretej adventnej nedele nazývanej Gaudete – Radujte sa.

Obdobie adventu je pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána.

V tomto období sa veriaci v katolíckych chrámoch schádzajú k sláveniu Eucharistie, modlitbám a zamysleniam, konajú sa v nich aj mnohé adventné koncerty. Liturgické rúcho v advente je fialové, pri rorátnych svätých omšiach, ktoré majú mariánsky charakter, biele.

V Katolíckej cirkvi na Slovensku je prvá adventná nedeľa už tradične aj dňom zbierky na charitu.

Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440 – 461). Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v r. 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme obsahovalo šesť nedieľ a malo pôstno-kajúcny charakter. Pápež Gregor I. Veľký (590 – 604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4 000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitívnu formu nadobudol advent v 8. – 9. storočí.

V r. 1362 pápež Urban V. (1362 – 1370), ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pôstne pravidlá pre adventné obdobie.

Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých. Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9,2).

Roráty (iné názvy: rorátna (svätá) omša alebo rorátová (svätá) omša, lat. rorate je forma rannej katolíckej mariánskej pobožnosti = bohoslužby, omše v adventnom období. Ide o bohoslužbu slávenú pred východom Slnka, za svetla sviečok a s úvodnou antifónou Rorate caeli. Neslávia sa počas nediel, sviatku sv. Ondreja, apoštola, ak tento pripadne do Adventného obdobia a slávnosti Nepoškvrneného počatia Preblahoslavenej Panny Márie. Roráty majú pripomínať Izaiášovo proroctvo o mesiášovi. Termín roráty označuje aj spevy počas týchto bohoslužieb.

Na tých miestach, kde si veriaci ľud osobitne uctieva Pannu Máriu a vo väčšom počte sa zúčastňuje na svätej omši, možno brať – okrem nedieľ, slávností a sviatkov – v dňoch do 16. decembra tieto formuláre:

a/ Spoločné omše na sviatky  Preblahoslavenej Panny Márie v Adventnom období (RM, s. 1159).
b/ Preblahoslavená Panna Mária, vyvolený potomok Izraela (LO 1/1988, s. 7).
c/ Preblahoslavená Panna Mária pri Zvestovaní Pána (LO 1/1980, s. 11).
d/ Návšteva Preblahoslavenej Panny Márie (LO 1/1988, s. 14).

Tieto omše sa môžu sláviť aj vo večerných hodinách; čítania sa pri nich berú z bežného dňa. Treba však dbať aj na to, aby sa nevynechalo príliš mnoho omší z Adventného obdobia (najmä v kostoloch, ktoré nie sú mariánskymi svätyňami); veď v aktuálnom Rímskom misáli má každý deň svoj omšový formulár.

Symbol Adventu – Adventný veniec

V 19. storočí sa rozšíril z Nemecka zvyk pripravovať adventný veniec, ktorý sa stal najkrajším symbolom Adventu.

História adventného venca

Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný, a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta“ (Jn, 8,12).

Začiatkom 19. storočia, v roku 1808 sa narodil v Hamburgu Johann Henrich Wichern. Bol najstarším synom a mal ešte 7 súrodencov. Neskôr sa stal vychovávateľom a študoval teológiu, aby sa mohol stať evanjelickým pastorom. Johann H. Wichern potom pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole.

V túžbe postarať sa chudobných ľudí, sa rozhodol zriadiť predovšetkým pre chudobné a opustené deti útulok. Neskôr sa mu vďaka milodarom a tvrdej práci podarilo jeho plán zrealizovať. Dom nazval Drsný dom, v ktorom opustené deti v jeho opatere boli nielen ubytované, ale sa aj priúčali remeslu. Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa rozhodol vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami – tenšími, ktoré predstavovali všedné dni a 4 hrubšími sviečkami, symbolizujúcimi štyri adventné nedele.

Zdroj: Vnuk, František: Príručný slovník kresťanstva. Smaragd, Bratislava. 2003 / Archív TK KBS.

( Zdroj: TK KBS, )

Foto: Vatican Media

Vatikán 1. decembra (VaticanNews) „Ježiš nás pozýva, aby sme zodvihli hlavu, aby sme dôverovali jeho láske, ktorá nás chce zachrániť a ktorá sa nám približuje v každej situácii nášho života.“ O tom hovoril pápež František napoludnie v Prvú adventnú nedeľu 1. decembra vo svojom zamyslení po modlitbe Anjel Pána.

Príhovor Svätého Otca Františka

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Evanjelium dnešnej liturgie (Lk 21, 25 – 28. 34 – 36), prvej adventnej nedele, nám hovorí o kozmickom zmätku a o úzkosti a strachu u ľudí. V tejto súvislosti Ježiš adresuje učeníkom slovo nádeje: „Vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie“ (v. 28). Učiteľovi záleží na tom, aby ich srdcia neoťaželi (porov. v. 34) a aby s bdelosťou očakávali príchod Syna človeka.

Ježišova výzva teda znie: zodvihnúť hlavu nahor a zachovať si ľahké a bdelé srdce.

Mnohých Ježišových súčasníkov sa totiž tvárou v tvár katastrofickým udalostiam, ktoré vidia okolo seba – prenasledovania, konflikty, prírodné katastrofy –, zmocňuje úzkosť a myslia si, že sa blíži koniec sveta. Ich srdcia sú zaťažené strachom. Ježiš ich však chce oslobodiť od súčasných úzkostí a falošných presvedčení a ukázať im, ako zostať v srdci bdelí, ako čítať udalosti z hľadiska Božieho plánu, ktorý uskutočňuje spásu aj v tých najdramatickejších udalostiach dejín. Preto im navrhuje, aby obrátili svoj pohľad k nebu, aby pochopili veci na zemi: „Vzpriamte sa, zodvihnite hlavu“ (v. 28). Je to pekné: „Vzpriamte sa a zodvihnite hlavu“.

Bratia a sestry, aj pre nás je dôležité Ježišovo odporúčanie: „Aby vaše srdcia neoťaželi“ (v. 34). Všetci sa v mnohých okamihoch života pýtame sami seba: ako môžeme mať srdce „ľahké“, bdelé a slobodné? Srdce, ktoré sa nenechá zdrviť smútkom? Smútok je nepekná vec, veru áno. Môže sa totiž stať, že obavy, strach a úzkosť z nášho osobného života alebo z toho, čo sa deje v dnešnom svete, na nás doliehajú ako balvany a vrhajú nás do skľúčenosti. Ak starosti ťažia naše srdce a podnecujú nás k tomu, aby sme sa uzavreli do seba, Ježiš nás naopak pozýva, aby sme zodvihli hlavu, aby sme dôverovali jeho láske, ktorá nás chce zachrániť a ktorá sa nám približuje v každej situácii nášho života, žiada nás, aby sme mu urobili miesto, pre to, aby sme opäť mohli nájsť nádej.

Položme si teda otázku: je moje srdce zaťažené strachom, starosťami, obavami z budúcnosti? Dokážem sa pozerať na každodenné udalosti a udalosti dejín Božími očami, v modlitbe, v širšom horizonte? Alebo sa nechávam premôcť skľúčenosťou? Nech je toto adventné obdobie vzácnou príležitosťou pozdvihnúť svoj pohľad k nemu, ktorý odľahčuje srdce a podopiera na ceste.

Teraz vzývajme Pannu Máriu, ktorá bola aj v časoch skúšky pripravená prijať Boží plán.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – VaticanNews, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová

( Zdroj: TK KBS, VaticanNews, )

Foto: ČaV, Zuzana Kostková

Bratislava 30. novembra (TK KBS) Prinášame plné znenie pastierskeho listu katolíckych biskupov Slovenska k Jubilejnému roku 2025.

–

Drahí bratia a sestry!

Už o niekoľko týždňov otvorí Svätý Otec František svätú bránu Baziliky sv. Petra vo Vatikáne, čím sa začne riadne jubileum. Budeme sláviť svätý rok. Podľa dávnej tradície sa uskutočňuje slávenie jubilejného roka každých dvadsaťpäť rokov. Programovým heslom nastávajúceho jubilejného roka sú slová „Pútnici nádeje“. Pritom nemôžeme zabudnúť ani na druhú, ešte väčšiu udalosť v dejinách našej spásy, ktorou je príchod Boha v ľudskom tele na túto zem, na ktorý sa pripravujeme v tomto predvianočnom období.

Obe tieto veľké slávenia sú spojené s putovaním. Máme pred očami putovanie Panny Márie z Nazareta do hornatého kraja k príbuznej Alžbete alebo cestu pastierov a mudrcov do Betlehema, ako aj púť prvého jubilejného roku, ktorý vyhlásil pápež Bonifác VIII.

Jubileum i Vianoce sú pre nás výzvou, aby sme sa vydali na cestu, aby sme putovali; aby sme opustili starý spôsob života a rozdávali lásku, ktorú nám ponúka Boh. Sme teda pozvaní na cestu obrátenia, pretože putovanie je napĺňaním pozvania k svätosti. Avšak svätosť nikdy nie je individualistická, je vždy zameraná na Boha aj na celé spoločenstvo veriacich. Druhý vatikánsky koncil to vyjadril slovami: „Bohu sa zapáčilo posväcovať a spasiť ľudí nie každého osve, bez akéhokoľvek vzájomného spojenia, ale vytvoriť z nich ľud, ktorý by ho pravdivo poznal a sväto mu slúžil.“ (Lumen gentium 9)

V duchu synodálneho procesu sme pozvaní k vzájomnému dialógu, načúvaniu a spolupráci. Kresťan nie je nikdy na svojej ceste sám. V Kristovi a prostredníctvom Krista je náš život spojený tajomným putom so životom všetkých kresťanov v nadprirodzenej jednote jeho Tela a v konečnom dôsledku s celým ľudstvom.

Tak vzniká medzi veriacimi, ako v spojených nádobách, nádherná výmena všetkých, no najmä duchovných dobier. Kristovo Telo má rôzne údy, ale cirkuluje v nich tá istá Kristova krv a oživuje ich ten istý Duch.

V tomto Svätom roku sme volaní prejsť Bránou, ktorou je Kristus a ktorý nás pozýva zmieriť sa s Otcom, stretnúť sa vo svojom vnútri so svojimi blížnymi a znovu objaviť pokoj, ktorý nám vydobyl Ježiš. On všetky naše dlhy neodnáša kamsi do púšte, ale ničí ich svojou láskou, na svojom tele.

Tešíme sa na to, že sa spolu stretneme pri rôznych príležitostiach, pri putovaní, pri modlitbách, adoráciách a prežívaní vzájomnej lásky. V celej Cirkvi, v každej diecéze i vo farnostiach sa už pripravujú a plánujú akcie, ktorými oslávime Boha, vyjadríme vďačnosť za všetky jeho dary, vernosť Svätému Otcovi a príslušnosť ku Katolíckej cirkvi. To všetko je veľmi dôležité, aby sme prežili vzájomné spoločenstvo.

To je však iba jedna strana mince. Druhá nás upozorňuje, aby sme nepodľahli  predstave, že toto jubileum je príležitosťou iba na akúsi sebarealizáciu a prezentáciu svojej viery skrze púte a rôzne náboženské akcie.

Keď si pripomenieme zámer, ktorým Boh uvádzal a vysvetlil nariadenie o jubilejnom roku, uvidíme podstatný rozdiel. Spomeňme aspoň útržkovite, čo hovorí Kniha Levitikus: slobodu pre všetkých obyvateľov, prepustiť otrokov, vrátiť majetok, vrátiť zabraté pozemky, odpustiť dlhy, nevydierať blížneho, neroznášať osočovania, neutláčať a neokrádať svojho blížneho, mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána…

Z toho vidíme, že Svätý rok bol ustanovený najskôr pre tých, čo uprostred vyvoleného ľudu trpeli. Aj v našom prípade je Svätý rok skôr pre iných, skrze nás, ako pre nás. Celý svet sa má z nášho života dozvedieť Aký dobrý je Pán.

Tak to oznámil aj Ježiš Kristus v Nazaretskej synagóge: aby som hlásal evanjelium chudobným, oznámil zajatým, že budú prepustení, slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok… Kristus robí všetko pre človeka, aby mu dokázal, že ho nekonečne miluje.

Je dobré putovať do Ríma? – zaiste; je dobré prejsť svätou bránou? – zaiste; je dobré navštíviť hlavné baziliky? – zaiste. Vyspovedať sa, získať úplné odpustky, prijať Krista v Eucharistii? – zaiste. Ale dajme pozor, aby sme zámer Svätého roka nezúžili len na to: koľko nás bolo na púti, koľko bolo spovedí, koľko svätých prijímaní sme rozdali a podobne.

Istotne si zo srdca želáme, aby sa skončili všetky vojny a krvavé konflikty medzi štátmi a národmi. Je to veľmi ťažké, lebo nielen Božie slovo, ale aj výzvy Svätého Otca narážajú na tvrdé srdcia a hluché uši.

Čo však môže urobiť každý z nás, urobme. Čo keby sme tak zastavili susedské či rodinné majetkové súdne spory? Čo keby sme fúkli do hasnúcej pahreby manželskej lásky a odmietli myšlienky na rozvod? Čo keby sme dali príležitosť životu v lone ženy, aby sa narodil? Čo keby sme spravodlivo odmenili svojich zamestnancov?

Drahí veriaci, zrealizovať zmysel Svätého roka: hlásať evanjelium chudobným; prepustiť zajatých; darovať zrak slepým; tých, ktorých sme utláčali, prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok. Toto všetko, ako aj mnoho iného dobra, môžeme a máme uskutočniť vo svojom každodennom živote, aby sme boli znamením nádeje pre iných aj v ťažkých okolnostiach.

To je pravé ovocie slávenia nielen Svätého roka, ale aj sviatku Narodenia Božieho Syna. Uvedomme si, že miesto, kde sa chce Ježiš v súčasnosti narodiť, je naše srdce.

Presvätá Bohorodička, Panna Mária, Matka Božia, Matka Cirkvi sprevádzaj nás týmto Svätým rokom a priveď nás k svojmu Synovi, lebo on je Boh a žije a kraľuje na veky vekov. Amen.

Drahí bratia a sestry, my biskupi Slovenska vám s láskou žehnáme v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Prosíme, aj vy sa modlite za nás.

( Zdroj: TK KBS)