Author Archives: bero

Foto: Jozef Kmec

Bratislava/Košice 11. marca (TK KBS) Kardinál Jozef Tomko, ktorý by sa dnes dožil sto rokov, verne ohlasoval Krista svojím životom na cestách, ale aj v jednoduchej každodennosti, hovorí košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencia biskupov Slovenska Mons. Bernard Bober. Uviedol to pri príležitosti dnešnej nedožitej storočnice narodenia kardinála Tomka.

„O kardinálovi Jozefovi Tomkovi už bolo povedaných veľa slov, ktoré vyzdvihli jeho pevného ducha a láskavosť muža so srdcom misionára. Verne ohlasoval Krista svojím životom na cestách, ale aj v jednoduchej každodennosti. Upevnil v nás tiež cítenie Kristovej rodiny a pomáhal nám zdvíhať naše zdravé sebavedomie pre obnovu života Cirkvi na Slovensku.

Prijmime – podľa vzoru života kardinála Tomka – pozvanie od Boha a zápaľme sa jeho láskou. Vychádzajme do sveta s pochodňou evanjelia, odovzdávajme všetkým, s ktorými sa stretneme, teplo a nehu Božej lásky. V službe bratom a sestrám, v modlitbe a vernosti Ukrižovanému Kristovi nájdeme potrebnú pokoru i stálosť ducha ako náš kardinál.

Pri nedožitej storočnici ďakujem Bohu za múdre slová a osobné svedectvo, ktoré nám pán kardinál Tomko zanechal. Verím, že zostane pre nás aj naďalej povzbudením a podnetom k vnútornej premene. Nech mu Pán dá večné odpočinutie.”

Zdroj: tkkbs

„Kristus neprišiel odsúdiť, ale spasiť svet“. Prijíma nás, takých akí sme a nemá záujem „postaviť nás pred súd a podrobiť nás odsúdeniu“. Takto komentoval pápež František pri modlitbe Anjel Pána na Štvrtú pôstnu nedeľu evanjelium. Pozerajme sa na iných s tým istým milosrdným Božím pohľadom ako Ježiš.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V túto štvrtú pôstnu nedeľu nám evanjelium predstavuje postavu Nikodéma (porov. Jn 3, 14-21), farizeja, „jedného z popredných mužov u Židov“ (Jn 3, 1). Videl znamenia, ktoré Ježiš konal, spoznal v ňom učiteľa, ktorého poslal Boh, a išiel za ním v noci, aby ho nebolo vidieť. Pán ho prijíma, vedie s ním dialóg a zjavuje mu, že neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť (porov. v. 17). Zastavme sa a pouvažujme nad týmto: Ježiš neprišiel odsúdiť, ale spasiť.

V evanjeliu často vidíme, ako Kristus odhaľuje zámery ľudí, s ktorými sa stretáva, niekedy demaskuje ich falošné postoje, ako v prípade farizejov (porov. Mt 23, 27-32), alebo ich núti zamyslieť sa nad neporiadkom v ich živote, ako v prípade Samaritánky (porov. Jn 4, 5-42). Pred Ježišom neexistujú žiadne tajomstvá: On vidí do srdca každého z nás. Táto schopnosť by mohla byť znepokojujúca, pretože ak sa zneužíva, škodí ľuďom, vystavuje ich nemilosrdným súdom. Nikto totiž nie je dokonalý, všetci sme hriešnici, všetci robíme chyby, a keby Pán použil poznanie našich slabostí na to, aby nás odsúdil, nikto by nemohol byť spasený.

Tak to však nie je. Nepoužíva ho totiž na to, aby na nás ukazoval prstom, ale aby objal náš život, aby nás oslobodil od hriechu a zachránil. Ježiš nemá záujem postaviť nás pred súd a odsúdiť; túži po tom, aby nikto z nás nebol stratený. Pánov pohľad na nás nie je oslepujúcim majákom, ktorý by nás dostával do ťažkostí, ale je jemným zábleskom priateľskej lampy, ktorá nám pomáha vidieť v nás dobro a uvedomiť si zlo, aby sme sa s pomocou jeho milosti obrátili a uzdravili.

Ježiš neprišiel odsúdiť, ale zachrániť svet. Rozmýšľajme o nás, ktorí tak často odsudzujeme druhých, tak často radi klebetíme, vyhľadávame klebety o druhých. Prosme Pána, aby nám, nám všetkým, dal tento pohľad milosrdenstva, aby sme sa pozerali na druhých tak, ako sa On pozerá na nás všetkých.

Panna Mária, pomáhaj nám, aby sme si vzájomne želali dobro.

(Zdroj a preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka a Martin Jarábek)

Kajúca pobožnosť   (Vatican Media)

„Boh sa nikdy neunaví odpúšťať. V čom spočíva dráma? Že sme to my, kto sa unavuje prosiť o odpustenie!“ – zdôraznil pápež František počas kajúcej pobožnosti v piatok 8. marca v rímskej farnosti, ktorou odštartoval iniciatívu „24 hodín pre Pána“, spojenú s adoráciou Eucharistického Ježiša. Pápež zopár veriacim vyslúžil sviatosť zmierenia.

Homília pápeža Františka
„Môžeme kráčať novým životom“ (Rim 6, 4): tak píše apoštol Pavol prvým kresťanom rímskej cirkvi. Ale čo je to ten nový život, o ktorom hovorí? Je to život, ktorý sa rodí z krstu, ktorý nás ponára do Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania a robí nás navždy Božími deťmi, deťmi vzkriesenia určenými pre večný život, upriamenými na veci nadpozemské. Je to život, ktorý nás privádza do našej najpravdivejšej identity, že sme milovanými deťmi Otca, takže žiadny smútok a prekážka, žiadna námaha a súženie nemôžu zvíťaziť nad touto úžasnou skutočnosťou: sme deťmi dobrého Boha.

Počuli sme, že svätý Pavol spája nový život so slovesom: kráčať. Nový život, ktorý sa začal krstom, je teda cestou. A na nej sa nedá odísť do dôchodku! Nikto na tejto ceste neodchádza do dôchodku, vždy sa ide vpred. A po mnohých krokoch na tejto ceste sme možno stratili zo zreteľa svätý život, ktorý v nás prúdi: deň čo deň sme ponorení do opakujúceho sa rytmu, zaujatí tisíckami vecí, omámení množstvom správ, hľadáme všade uspokojenie a novosť, podnety a pozitívne pocity, ale zabúdame, že v nás už prúdi nový život, a že ako žeravé uhlíky pod popolom čaká, aby sa rozhorel a všetko osvetlil. Keď sme zaneprázdnení mnohými vecami, myslíme aj na Ducha Svätého, ktorý je v nás a vedie nás? Veľakrát sa mi stane, že naňho nemyslím a to je zlé. Keď sme takto zahľadení do mnohých strastí, zabúdame na pravú cestu, na ktorej sme v novom živote.

Musíme hľadať uhlíky pod popolom, popol, ktorý sa usadil na srdci a zakrýva krásu našej duše pred zrakom, skrýva ju. Vtedy sa nám Boh, ktorý je v novom živote naším Otcom, zjavuje ako pán; namiesto toho, aby sme sa mu zverili, uzatvárame s ním zmluvu; namiesto toho, aby sme ho milovali, bojíme sa ho. A ostatní, namiesto toho, aby boli bratmi a sestrami, ako deti toho istého Otca, sa nám zdajú byť prekážkami a protivníkmi. Existuje zlý zvyk: z našich spolucestujúcich robiť protivníkov. A tak často to robíme. Chyby našich blížnych sa nám zdajú prehnané a ich zásluhy skryté; ako často sme neoblomní voči iným a zhovievaví voči sebe! Cítime nezadržateľnú silu páchať zlo, ktorému by sme sa chceli vyhnúť.

Ide o problém každého človeka, aj svätý Pavol píše spoločenstvu v Ríme: „Nerobím dobro, ktoré chcem, ale zlo, ktoré nechcem“ (7, 19). Aj on bol hriešnik a aj my často robíme zlo, ktoré nechceme. Skrátka, po zahmlievaní Božej tváre, zahmlievaní tváre našich bratov a sestier, zahmlievaní veľkosti, ktorú v sebe nosíme, zostávame na ceste, ale potrebujeme nový smerovník, potrebujeme zmenu tempa, cieľ, ktorý nám pomôže nájsť cestu krstu, teda obnoviť našu pôvodnú krásu, ktorá je tam pod popolom, obnoviť zmysel ísť vpred. Ako často sa unavíme kráčaním a stratíme zmysel ísť vpred? Zostávame ticho, alebo ani nie ticho, ale nehybne.

Bratia, sestry, aká je cesta k obnoveniu nového života? Aká je cesta na tento pôst a na pokračovanie ? Je to cesta Božieho odpustenia. Zapíšte si to do svojich myslí a sŕdc: Boh sa nikdy neunaví odpúšťať. Počuli ste to? Ste schopní si to zopakovať spolu so mnou? Všetci spoločne: [všetci] Boh sa nikdy neunaví odpúšťať. Pre istotu ešte raz: [všetci] Boh sa nikdy neunavuje odpúšťať. Ale čo je to za drámu? Že my sme tí, ktorí sa unavia prosiť o odpustenie! Ale On sa nikdy neunaví odpúšťať. Nezabúdajme na to. A Božie odpustenie robí práve to: robí nás novými, akoby čerstvo pokrstenými. Vnútorne nás očisťuje, vracia nás do stavu nášho krstného znovuzrodenia: spôsobuje, že do našich sŕdc, vyprahnutých smútkom a zaprášených hriechmi, opäť prúdi čerstvá voda milosti. Pán odstraňuje popol zo žeravých uhlíkov duše, očisťuje tie vnútorné škvrny, ktoré nám bránia dôverovať Bohu, objímať bratov a sestry, milovať samých seba. On všetko odpúšťa.

„Ó, otče, mám hriech, ktorý je určite neodpustiteľný“. Počúvajte: Boh odpúšťa všetko, pretože sa nikdy neunaví odpúšťať. Božie odpustenie nás vnútorne premieňa: dáva nám nový život a nový pohľad. Nie náhodou sme v evanjeliu počuli, že Ježiš vyhlasuje: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8). Pripravuje nám oči, aby sme videli Boha. Človek vidí Boha len vtedy, ak má očistené srdce: očistite si srdce, aby ste videli Boha.

Kto však môže vykonať toto očistenie? Naša angažovanosť je potrebná, ale nestačí; sme slabí, nedokážeme to; len Boh pozná a uzdravuje srdce. Dobre si to zapamätajte: len Boh môže poznať a uzdraviť srdce, len on ho môže oslobodiť od zla. Aby sa tak stalo, musíme mu priniesť svoje otvorené a skrúšené srdce; musíme napodobniť malomocného z evanjelia, ktorý sa k nemu modlí takto: „Ak chceš, môžeš ma očistiť!“ (Mk 1, 40). To je krásne! „Ak chceš, môžeš ma vnútorne zmeniť, môžeš ma očistiť“. Je to krásna modlitba a môžeme ju opakovať spoločne, tu, všetci. Spoločne: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť“. Ešte raz: [všetci] „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť“.

A teraz to v tichu všetci povedzte Pánovi a pozrite sa na svoje hriechy. Pozrite sa na hriechy, pozrite sa na zlé veci, ktoré máte v sebe a ktoré ste urobili; v tichu povedzte Pánovi: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť“. A On môže. Niektorí ľudia si myslia: „Ale tento hriech je príliš zlý, Pán nebude môcť…“. Pán odpúšťa všetko, Pán sa neunavuje odpúšťať. Pamätáte sa? Opakujte si: „Pán sa neunavuje odpúšťať“. Všetci spolu: [všetci] „Pán sa neunavuje odpúšťať“.

Pán to chce, pretože chce, aby sme boli obnovení, slobodní, vnútorne ľahkí, šťastní a na ceste, nie zaparkovaní na cestách života. On vie, aké ľahké je pre nás zakopnúť, spadnúť a byť na zemi, a chce nás opäť postaviť na nohy. Videl som krásny obraz, na ktorom je Pán, ktorý sa skláňa, aby nás zdvihol. A presne to robí Pán vždy, keď pristupujeme k spovedi. Nezarmucujme ho, neodkladajme stretnutie s jeho odpustením, pretože len ak nás On zdvihne, môžeme sa opäť postaviť na nohy a vidieť porážku nášho hriechu, ktorý je navždy zmazaný.

Hriech je totiž vždy porážkou, ale On víťazí nad hriechom, On je víťazstvo. Ba čo viac, „v tom istom okamihu, keď je hriešnikovi odpustené, je uchopený Bohom a obnovený milosťou, hriech – čuduj sa svete! – sa stáva miestom, kde Boh prichádza do kontaktu s človekom. […] Takto sa Boh dáva poznať tým, že odpúšťa“ (A. Louf, Pod vedením Ducha, Magnano 1990, 68-69). „Boha spoznávam štúdiom katechézy…“. Ale nepoznáš ho len rozumom: len keď je tvoje srdce kajúcne a ideš k nemu, ukazujúc svoje špinavé srdce, tam spoznáš Boha, ktorý odpúšťa. „Choď v pokoji, tvoje hriechy sú ti odpustené“. Boh sa dáva spoznať tým, že odpúšťa. A „hriešnik, nazerajúc do priepasti vlastného hriechu, objavuje na svojej strane nekonečnosť milosrdenstva“ (tamže) A toto je reštart nového života: začal sa v krste, reštartuje sa z odpustenia.

Nezriekajme sa Božieho odpustenia, sviatosti zmierenia: nie je to len prejav zbožnosti, ale základ kresťanskej existencie. Nejde o to, aby sme vedeli povedať dobre svoje hriechy, ale o to, aby sme sa uznali za hriešnikov a vrhli sa do náručia ukrižovaného Ježiša, aby sme boli oslobodení; nie je to moralistické gesto, ale vzkriesenie srdca. Zmŕtvychvstalý Pán nás vzkriesi, nás všetkých. Poďme teda prijať Božie odpustenie a my, ktorí ho udeľujeme, pocíťme, že sme rozdávateľmi radosti Otca, ktorý našiel svojho strateného syna; pocíťme, že naše ruky, položené na hlavy veriacich, sú rukami prebodnutými milosrdenstvom Ježiša, ktorý premieňa rany hriechu na kanály milosrdenstva.

My, ktorí pôsobíme ako spovedníci, cíťme, že „odpustenie a pokoj“, ktoré ohlasujeme, sú pohladením Ducha Svätého na srdciach veriacich. Drahí bratia, odpúšťajme! Drahí bratia kňazi, odpúšťajme, odpúšťajme vždy ako Boh, ktorý sa neunavuje odpúšťaním, a nájdeme sa. Vždy udeľujme odpustenie tým, ktorí oň prosia, a pomáhajme tým, ktorí pociťujú strach, aby s dôverou pristupovali k sviatosti uzdravenia a radosti. Vráťme Božie odpustenie do centra Cirkvi! A vy, drahí bratia kňazi, nežiadajte príliš veľa: nech povedia, a vy odpusťte všetkým. Nerobte výsluch, to nie.

A teraz sa pripravme na prijatie nového života, vyznajme Pánovi, že je v nás toľko starého, škaredého… Malomocenstvo hriechu poznačilo našu krásu, a tak hovoríme: Ježišu, ak chceš, môžeš ma očistiť! Všetci spoločne: [všetci] „Ježišu, ak chceš, môžeš ma očistiť“. Od myslenia, že ťa nepotrebujeme každý deň: [všetci] Ježišu, ak chceš, môžeš ma očistiť! Od pokojného života s mojou dvojtvárnosťou bez toho, aby som v tvojom odpustení hľadal cestu k slobode: [všetci] Ježišu, ak chceš, môžeš ma očistiť! Keď po dobrých úmysloch nenasledujú skutky, keď odkladám modlitbu a stretnutie s tebou: [všetci] Ježišu, ak chceš, môžeš ma očistiť!

Keď sa zmierujem so zlom, s nečestnosťou, s falošnosťou, keď súdim druhých, pohŕdam nimi a klebetím o nich, sťažujem sa na všetkých a na všetko: [všetci] Ježišu, ak chceš, môžeš ma očistiť! A keď sa uspokojím s tým, že nerobím nič zlé, ale ani nič dobré na slúžbu v Cirkvi a spoločnosti: [všetci] Ježišu, ak chceš, môžeš ma očistiť! Áno, Ježišu, verím, že ma môžeš očistiť, verím, že potrebujem tvoje odpustenie. Ježišu, obnov ma a ja budem opäť kráčať novým životom. [všetci] Ježišu, ak chceš, môžeš ma očistiť.

(Zdroj a preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Martin Jarábek)

Foto: Print Screen YouTube

Vatikán 28. februára (VaticanNews) „Modlime sa za tých, ktorí v rozličných kútoch sveta riskujú svoj život pre evanjelium, aby nadchli Cirkev svojou odvahou a misionárskou horlivosťou.“ Tak znie úmysel Apoštolátu modlitby (Celosvetová sieť modlitby s pápežom) na mesiac marec. Pápež František v krátkom videu vysvetľuje:

„Tento mesiac by som vám chcel porozprávať príbeh, ktorý je odrazom dnešnej Cirkvi. Je to príbeh o málo známom svedectve viery.

Pri návšteve utečeneckého tábora na Lesbose mi jeden muž povedal: „Otče, som moslim. Moja manželka bola kresťanka. Do našej krajiny prišli teroristi, obzreli si nás a pýtali sa na naše náboženstvo. Videli moju manželku s krížom a povedali jej, aby ho hodila na zem. Ona to neurobila a pred mojimi očami jej podrezali hrdlo.“ Presne to sa stalo.

Viem, že v sebe neuchovával zášť. Sústredil sa na príklad lásky svojej manželky, lásky ku Kristovi, ktorá ju viedla k prijatiu a vernosti až po smrť. Bratia, sestry, vždy budú medzi nami mučeníci. Je to znamenie, že sme na správnej ceste. Jeden skúsený človek mi povedal, že dnes je viac mučeníkov ako na začiatku kresťanstva. Odvaha mučeníkov, svedectvo mučeníkov je požehnaním pre všetkých.

Modlime sa, aby tí, ktorí v rôznych častiach sveta riskujú svoje životy pre evanjelium, svojou odvahou a misionárskym zápalom nadchli Cirkev. Buďme otvorení pre milosť mučeníctva.“

Svedčiť o Kristovi celým svojím životom

Ako sa uvádza v komuniké Apoštolátu modlitby, len v roku 2023 dostala organizácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi správy zo 40 krajín o ľuďoch zabitých alebo unesených pre ich vieru. Spomeňme len niekoľko príkladov: Nigéria sa stala krajinou s najvyšším počtom zabití; v Pakistane v diecéze Faisalabad boli napadnuté miesta bohoslužieb a v Jaranwale domy kresťanov; v Burkine Faso boli katolíci v Débé vyhnaní zo svojej dediny len kvôli svojej viere.

Páter Frédéric Fornos SJ, medzinárodný riaditeľ Celosvetovej siete modlitby s pápežom, pripomína, čo raz povedal svätý František z Assisi svojim bratom: „Hlásajte evanjelium, a ak je to naozaj potrebné, použite aj slová.“ Páter Fornos zároveň dodáva: „Sme povolaní svedčiť o Kristovi celým svojím životom. Mučeník je svedok Krista, ktorého samotná existencia je živým svedectvom. Teda stelesňuje evanjelium s rizikom vlastného života bez toho, aby sa uchýlil k násiliu. Pápežov úmysel modlitby nám kladie otázku: Ako svedčíme o Kristovi na mieste, kde sa nachádzame? Nie všetci sme povolaní riskovať život, aby sme boli verní Ježišovi Kristovi, ale môžem sa pýtať sám seba: keď sa stretávam so situáciami, ktoré sú v rozpore s kresťanskou etikou, s evanjeliom, v mojej práci, v mojich aktivitách, v mojom spoločenskom kruhu alebo v mojej rodine, zaujmem stanovisko nasledovať Kristovu cestu aj napriek ťažkostiam a výzvam, ktoré môžu nastať, alebo sa im vyhýbam? Modlime sa preto spolu s pápežom, aby tí, ktorí v rôznych častiach sveta riskujú svoje životy pre evanjelium, svojou odvahou a misionárskym nadšením nadchli Cirkev.“

–

Úmysel slovenských biskupov: Aby sme podľa príkladu sv. Jozefa dokázali vo všetkých okolnostiach života plniť Božiu vôľu.

Zuzana Klimanová – VaticanNews

(Zdroj:  TK KBS, VaticanNews,)

Foto: Zdruzenie marianskej mladeze

Bratislava 27. februára (TK KBS) Slávnosť blahorečenia Božieho služobníka Jána Havlíka sa uskutoční v sobotu 31. augusta 2024 v Šaštíne. Zástupcom Svätého Otca Františka na slávnosti bude prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, kardinál Marcello Semeraro. Vatikánsky štátny sekretariát o tom informoval bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského, ktorý dnes prijal provinciála Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Tomáša Brezániho, CM a Petra Nováka, koordinátora príprav slávnosti blahorečenia. Debatovali spolu o prípravach, organizácii a logistike podujatia.

V dnešnú nedeľu 3. marca pred modlitbou Anjel Pána pápež František hovoril o príbehu z evanjelia, kedy Ježiš vyhnal peňazomencov a predavačov z chrámu. Náš vzťah k Bohu nemá byť chladný a komerčný, ale blízky a dôverný. Povzbudil vyše 20 tisíc veriacich zhromaždených na Námestí sv. Petra, aby sa zamysleli nad kontrastom medzi domovom a tržnicou. „Sú to vlastne dva rôzne spôsoby predstupovania pred Pána“.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes nám evanjelium ukazuje nepríjemnú scénu ako Ježiš vyháňa kupcov z chrámu (porov. Jn 2, 13-25). Ježiš vyháňa predavačov, prevracia stoly peňazomencov a všetkých napomína slovami: „Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ (v. 16). Zastavme sa na chvíľu pri kontraste medzi domovom a tržnicou: sú to vlastne dva rôzne spôsoby predstupovania pred Pána.

V chráme chápanom ako tržnica na to, aby sme boli v poriadku pred Bohom, stačilo kúpiť baránka, zaplatiť zaňho a ugrilovaného na žeravých uhlíkoch oltára skonzumovať. Kúpiť, zaplatiť, zjesť a potom nech každý ide do svojho domu. Avšak v chráme chápanom ako domov sa deje opak: človek ide na stretnutie s Pánom preto, aby vytvoril spoločenstvo s Ním, aby bol spolu so svojimi bratmi i sestrami, aby sa mohol podeliť o radosti či bolesti. Na tržnici ide o cenu, doma sa nekalkuluje; na tržnici sa hľadajú vlastné záujmy, kým doma sa daruje nezištne.

Ježiš je dnes neústupný, pretože nesúhlasí s tým, aby bol  chrám – domov nahradený chrámom – tržnicou. Nesúhlasí s tým, aby vzťah s Bohom bol vzdialený a obchodný namiesto blízkeho a dôverného vzťahu. Nesúhlasí s tým, aby predajné pulty nahradili rodinný stôl, aby ceny nahradili objatia a mince, aby nahradili pohladenia. Prečo to Ježiš odmieta? Pretože takto sa vytvára bariéra medzi Bohom a človekom i medzi bratmi, zatiaľ čo Kristus prišiel, aby priniesol spoločenstvo, aby priniesol milosrdenstvo, teda odpustenie a prináša blízkosť.

Dnes sme aj my počas nášho pôstneho putovania pozvaní, aby sme v nás a okolo nás vytvorili viac domova a menej tržnice. Predovšetkým vo vzťahu Bohu. Tak, že sa budeme veľa modliť ako deti, ktoré neúnavne a s dôverou klopú na Otcove dvere, a nie ako lakomí a nedôverčiví obchodníci. Takže na prvom mieste modlitbou. A potom šírením bratstva. Potrebujeme byť viac bratmi. Pomyslime na rozpačité, izolujúce, niekedy až nepriateľské ticho, s ktorým sa človek stretáva na mnohých miestach.

Položme si teraz otázku: predovšetkým, aká je moja modlitba? Je to cena, ktorú musím zaplatiť, alebo je to chvíľa dôvernej odovzdanosti, pri ktorej sa nepozerám na hodinky? Aké mám vzťahy s druhými? Viem dávať bez toho, aby som čakal na reciprocitu? Viem urobiť prvý krok, aby som prelomil múry mlčania a prekonal odstupy? Tieto otázky si musíme položiť.

Panna Mária, pomáhaj nám „vytvárať domov“ s Bohom, medzi nami a okolo nás.

(Zdroj a preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka a Martin Jarábek)

Foto: Vatican Media

Vatikán 23. februára (VaticanNews) Z iniciatívy pápeža Františka zazneli posledné dva roky početné výzvy a iniciatívy za mier na Ukrajine. Prinášame ich súhrn, ktorý priniesol server VaticanNews.

–

Neustála a úprimná modlitba za mier na Ukrajine: to je modlitba, ktorú pápež František počas týchto dvoch rokov konfliktu na Ukrajine neprestával vznášať k Bohu, pretože, ako sám povedal, vojna je vždy porážkou. Vojna je skutočnou ľudskou porážkou, pretože víťazia len výrobcovia zbraní, dodal. „Trýznená“ alebo „sužovaná“ – to je bolestný prívlastok, ktorým pápež tak často definuje krajinu, v ktorej sa od 24. februára 2022 stále ozýva dunenie bômb. Od toho smutného dňa pápež s rozorvaným srdcom vyzýva ľudí, aby sa pri každej možnej príležitosti modlili za mier.

Za posledné dva roky bolo zvolaných niekoľko Dní modlitieb za mier: prvý sa konal 26. januára 2022, keď napätie medzi Ruskom a Ukrajinou ešte naplno nevypuklo, ale už vyvolávalo veľké obavy. Druhý čas modlitieb a pôstu nasledoval o niekoľko mesiacov neskôr, 2. marca: bola to Popolcová streda a František požiadal veriacich, aby sa cítili ako bratia a prosili Boha o ukončenie vojny. Rovnakú prosbu adresoval pápež 25. marca 2022 Božej Matke, keď predsedal kajúcemu sláveniu v Bazilike svätého Petra s aktom zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie: proti ohavnej vojne, ktorá spôsobuje utrpenie, strach a zdesenie toľkým ľuďom, je potrebná Božia prítomnosť a istota Božieho odpustenia. Nasledujúci rok, 27. októbra 2023, v ďalší deň pokánia, pôstu a modlitby, pápež František žiada Máriu, aby mu pomohla dosiahnuť mier: „Vzývame milosrdenstvo, Matka milosrdenstva, pokoj, Kráľovná pokoja,“ prosil František. „Zatras dušami tých, ktorí sú uväznení v nenávisti, obráť tých, ktorí živia a podnecujú konflikty. Osušte slzy detí, pomôžte osamelým a starým ľuďom, podporte zranených a chorých, ochraňte tých, ktorí museli opustiť svoju vlasť a svojich blízkych, potešte skľúčených, vráťte im nádej.“

Posledné dva roky sa na Ukrajine niesli v znamení tragických medzníkov hrôzy a smrti: 24. apríla 2022 pripadá podľa juliánskeho kalendára Veľká noc, ale zároveň sú to presne dva mesiace od vypuknutia konfliktu. Pápež opäť – na záver Regina coeli – požiadal všetkých, aby zintenzívnili svoju modlitbu za mier a mali odvahu povedať, že mier je možný. O dva mesiace neskôr, 5. júna, na sviatok Zoslania Ducha Svätého, vojna na Ukrajine dosiahne dramatický zlom, ktorý potrvá sto dní. A František opakuje svoju výzvu na skutočné činy, konkrétne rozhovory o prímerí a udržateľnom riešení. Nech je vypočuté zúfalé volanie trpiacich ľudí, nech je rešpektovaný ľudský život, hovorí, pretože vojna je nočnou morou, popretím Božieho sna.

Medzitým plynú mesiace a medzinárodná kronika naďalej píše trpké stránky o slzách a ničení. Dňa 24. augusta 2022 sa začína šiesty mesiac konfliktu, ktorý pre Ukrajinu znamená ďalší dramatický medzník. A práve k tejto krajine obracia František svoje myšlienky na záver stredajšej generálnej audiencie: vojna je šialenstvo, zdôrazňuje a modlí sa za zajatcov, zranených, deti, utečencov a mnohých nevinných, ktorí za toto šialenstvo platia. Prišiel mesiac november a s ním deväť mesiacov vojny: pri tejto príležitosti pápež napísal list ukrajinskému ľudu, v ktorom ho označuje za ušľachtilý a umučený národ, uisťuje ho o svojej blízkosti srdcom a modlitbou a vydáva varovanie platné pre všetky národy: nezvyknite si na vojnu.

Od konca roka 2022 do začiatku roka 2023 nasledovali jedna za druhou pápežove výzvy umlčať zbrane a ukončiť túto nezmyselnú vojnu. Dňa 24. februára 2023, presne rok po vypuknutí konfliktu, sa František vo Vatikáne zúčastnil na premietaní dokumentárneho filmu Freedom on Fire: Ukraine’s Fight for Freedom (Sloboda v ohni: Boj Ukrajiny za slobodu), ktorého iniciátorom bol režisér Jevgenij Afinejevskij. Pápež František vtedy povedal, že dnes je to rok od začiatku tejto vojny, pozrime sa na Ukrajinu, modlime sa za Ukrajincov a otvorme svoje srdcia bolesti. Nehanbime sa trpieť a plakať, pretože vojna je ničenie.

Uplynú mesiace, príde ďalšie leto, Ukrajina je stále pod bombami. Pápež nikdy nezabudne na ťažkú humanitárnu situáciu na Ukrajine, ktorú ešte zhoršilo zastavenie Čiernomorskej obilnej iniciatívy. Počas modlitby Anjel Pána 30. júla 2023 František pripomenul, že vojna ničí všetko, dokonca aj pšenicu, a to predstavuje vážnu urážku Boha, pretože pšenica je jeho darom na nasýtenie ľudstva. Preto vyzval k vypočutiu volania miliónov bratov a sestier, ktorí trpia hladom, volania, ktoré stúpa k nebu.

Pápež tiež pripomenul veľkosť ukrajinského mučeníctva 6. septembra 2023 počas audiencie s biskupmi, ktorí sú členmi Synody Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Blízkosť a účasť sú pocity, ktoré František vyjadril spolu so smútkom z pocitu bezmocnosti, ktorý človek zažíva tvárou v tvár vojne. Predovšetkým preto, že jedným z jej najsmutnejších plodov je vziať deťom úsmev. Rovnaké pocity znepokojenia nad situáciou, ktorá sa zdá byť čoraz zúfalejšia, pápež vyjadril aj v liste zaslanom kyjevsko-haličskému arcibiskupovi Svjatoslavovi Ševčukovi začiatkom roka 2024, v ktorom vyjadril nádej, že vojna na Ukrajine sa nestane zabudnutou vojnou a že medzinárodné spoločenstvo sa zaviaže k hľadaniu mierových riešení.

Rovnakú výzvu vyslovil aj 8. januára tohto roku, keď prijal diplomatický zbor akreditovaný pri Svätej stolici: žiaľ, po takmer dvoch rokoch vojny veľkého rozsahu, povedal František, sa toľko vytúženému mieru napriek mnohým obetiam a obrovskej deštrukcii zatiaľ nepodarilo nájsť miesto v mysliach a srdciach. Konflikt, ktorý sa stupňuje na úkor miliónov ľudí, nemožno nechať pokračovať, ale súčasnú tragédiu treba ukončiť prostredníctvom rokovaní a rešpektovania medzinárodného práva.

Okrem modlitieb a výziev František koná v prospech mieru aj v prvej osobe a v zmysle rovnakej blízkosti zúčastnených strán: 25. februára 2022 sa vydal do sídla veľvyslanectva Ruskej federácie pri Svätej stolici, aby vyjadril svoje znepokojenie nad vypuknutím vojny. O niekoľko dní neskôr, 16. marca, vedie telematický rozhovor s patriarchom moskovským a celej Rusi Kirillom, aby spoločne zastavili vojnový požiar, motivovaný túžbou ukázať ako pastieri svojho ľudu cestu k mieru. A v priebehu niekoľkých mesiacov sa uskutočnilo aj niekoľko telefonických rozhovorov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého pápež prijal na audiencii v máji 2023.

V rámci pápežovho úsilia o ukončenie konfliktu cestuje aj kardinál Matteo Zuppi, arcibiskup Bologne a predseda Konferencie biskupov Talianska, ktorý je osobitným vyslancom pápeža v Rusku, Spojených štátoch a Číne. Svoje tri misie v roku 2023 podnikol s nádejou, ktorej sa František nikdy nevzdal, a to, že sa podarí dať do pohybu cesty mieru. Ďalších dvoch kardinálov – almužníka Konrada Krajewského a Michaela Czerného, prefekta Dikastéria pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju – vyslal pápež na Ukrajinu ako svojich zástupcov, aby priniesli solidaritu a blízkosť utečencom a obetiam vojny. Rovnako aj arcibiskup Paul Richard Gallagher, sekretár pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami, ktorý v máji 2023 navštívil Vorzel, Irpin a Buču, kde sa pomodlil pred masovým hrobom v pravoslávnom chráme svätého Andreja. Gesto, ktoré malo po vzore pápeža Františka znovu pripomenúť hrôzy a krutosť vojny.

Isabella Piro

( Zdroj: TK KBS, VaticanNews, )

Foto: Jaroslav Fabian

Bratislava 24. februára (TK KBS) „Neustávajme v modlitbách, vzývajme Boha, aby daroval Ukrajine mier,“ hovorí pri príležitosti smutného druhého výročia vojny na Ukrajine košický arcibiskup a predseda KBS Mons. Bernard Bober.

„Pápež František celému svetu neustále pripomína, že ,vojna je vždy porážkou ľudstva‘. Je to apel do sŕdc, ktoré potrebujú obrátenie. V tomto pôstnom čase, keď si pripomíname dva roky od vypuknutia hrozného konfliktu, ktorý ničí životy mnohých, pozývam všetkých ľudí dobrej vôle k spoločnej modlitbe za mier.

Vzývajme Boha, aby daroval Ukrajine mier. Náš sused už dva roky trpí a ľudia sú čoraz viac unavení a vyčerpaní. Vzývajme Ježišovo meno a neprestaňme veriť, že zárak mieru je možný,“ uvádza vo vyhlásení predsedu KBS.

K správe bolo vydané AUDIO

(Zdroj:  TK KBS, )

Anjel Pána 25. február  (Vatican Media)

Na kľukatých cestách života hľadajme Ježišovu tvár, plnú milosrdenstva, vernosti a nádeje, povedal dnes pápež František počas zamyslenia pred modlitbou Anjel Pána, keď komentoval evanjelium o Premenení Pána. Dodal, že nám v tom pomáha „modlitba, počúvanie Božieho slova a sviatosti“.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium tejto druhej pôstnej nedele nám predstavuje príbeh o Ježišovom Premenení (porov. Mk 9, 2-10).

Po tom, čo Ježiš oznámil učeníkom, že bude musieť trpieť, zobral so sebou Petra, Jakuba a Jána, vystúpil na vysoký vrch a tam sa fyzicky zjavuje v celom svojom svetle. Tak im zjavuje zmysel toho, čo spolu do tej chvíle prežívali. Hlásanie Božieho kráľovstva, odpúšťanie hriechov, uzdravenia a vykonané znamenia boli v skutočnosti iskierkami väčšieho svetla: Ježišovho svetla, svetla, ktorým je Ježiš. A od tohto svetla už učeníci nikdy nesmú odvrátiť zrak, najmä vo chvíľach skúšky, keď sa blížime ku Kristovmu umučeniu.

Toto je to posolstvo: nikdy nespúšťajte oči z Ježišovho svetla. Tak, ako to robili v minulosti roľníci, ktorí pri oraní poľa sústredili svoj pohľad na presný bod pred sebou a s pohľadom upretým na cieľ si vytyčovali rovné brázdy. K tomu sme my kresťania povolaní na ceste životom: mať vždy pred očami žiarivú Ježišovu tvár, nikdy nespustiť oči z Ježiša.

Bratia a sestry, otvorme sa Ježišovmu svetlu! On je láska a On je život bez konca. Na cestách života, ktoré sú niekedy kľukaté, hľadajme jeho tvár, plnú milosrdenstva, vernosti a nádeje. Pomáha nám v tom modlitba, počúvanie Božieho slova a sviatosti, ktoré nám umožňujú mať oči upreté na Ježiša

Toto je dobré predsavzatie na pôstne obdobie: pestovať otvorené pohľady, stávať sa „hľadačmi svetla“, hľadačmi Ježišovho svetla v modlitbe a v ľuďoch.

Pýtajme sa teraz sami seba: mám na svojej ceste oči upreté na Krista, ktorý ma sprevádza? Vytváram si kvôli tomu priestor na ticho, modlitbu a adoráciu? A napokon, hľadám každý malý lúč Ježišovho svetla, ktoré sa odráža vo mne a v každom bratovi a sestre, ktorých stretávam? Nezabúdam za to ďakovať Pánovi?

Nech nám Panna Mária, žiariaca Božím svetlom, pomáha, aby sme svoj pohľad upierali na Ježiša a hľadeli na seba navzájom s dôverou a láskou.

(Zdroj a preklad:  Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)

Bratislava 16. februára (TK KBS) Národný riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku Ivan Kňaze ponúka v pôstnom období službu Kňaz na telefóne.

„Prežívate krízu? Potrebujete poradiť? Neviete ako ďalej? Máte pochybnosti? Využite službu kňaza počas piatkov od 16. februára 2024 do 22. marca 2024 v pôstnom období od 14:00 – 17:00,“ avizuje.

Rezervácia termínu

„Pokiaľ by ste mali problém s rezerváciou cez Google kalendár, zavolajte nám prosím na telefónne číslo 02/529 64 916 (pracovné dni od 9:00 do 17:00),“ dodávajú Pápežské misijné diela.

Zdroj: PMD, tkkbs.