Category Archives: Nezaradené

Nepremárnite tento rok obdobie sviatkov. Vychutnajte si ho!

Julie Waltersová

Vianočné stromčeky sa objavujú krátko pred Štedrým dňom a miznú hneď po Troch kráľoch, ba niekedy aj skôr. A predtým sme celý Advent zavalení upratovaním, nakupovaním… Mnohé rodiny sú z tohto zimného predsviatočného zhonu unavené. Preto radšej prežívajú Advent i Vianoce tak, ako nám to predkladá Cirkev – po štyroch týždňoch prípravy nasledujú dva týždne osláv Ježišovho narodenia.

Amy Horlanderová, matka piatich detí, vysvetľuje: „Keď som bola dieťa, na Štedrý večer sme rozbalili darčeky a všade okolo nás sa nahromadili hŕby dokrkvaného baliaceho papiera. A potom už nič – bolo po Vianociach. Karol a ja sme chceli, aby naše deti prežívali Vianoce ako obdobie, ktorého stredom je Kristus. Teda nielen ako jeden deň, keď sa rozdávajú darčeky. Preto sme sa rozhodli prežívať Advent a dva vianočné týždne ináč.“

Pripravte si srdcia

Horlanderovci sa púšťajú do prípravy na Vianoce v Prvú adventnú nedeľu, keď sa začína nový cirkevný rok. Nasledujúce štyri týždne sa sústreďujú na adventné očakávanie, až pokiaľ pred Vianocami nepostavia vianočný stromček.

V našej rodine udržiavame adventné zvyky, ktoré sme intenzívnejšie prežívali s blížiacim sa Vianočným obdobím. Napríklad cez prvý adventný týždeň sme postavili stromček a používali ho ako Jesseho stromček s ozdobami predstavujúcimi Ježišových predkov; na Tretiu adventnú nedeľu sme pridali vianočné ozdoby. Na začiatku Adventu sme postavili betlehem s prázdnymi jasľami – znamenie prázdnoty života bez Krista. Troch kráľov sme umiestnili do rohov izby; v deň Vianoc ich deti začali posúvať bližšie k maštali, kam sa dostali v deň Zjavenia Pána.

Ľahko sa ujme aj zvyk adventného venca. Pár vetvičiek čačiny, štyri sviece a každodenná modlitba môžu v rodinu urobiť zázraky.

Na Vianoce si deti po omši a jedle rozbalia po dva malé darčeky, zvyčajne knihu a hru. Je to tichý rodinný deň čítania a spoločných hier. „Pomáha nám to sústrediť sa na dar Ježiša,“ hovorí Amy. Na večeru v ten deň je torta ozdobená jednou sviečkou pre Ježiša a jednou pre každého člena rodiny; všetci spievame „živió“ novonarodenému Kráľovi.

Každý deň v nasledujúcich dvoch týždňoch dostávajú deti u Horlanderovcov malý darček – či už ide o obľúbenú tyčinku, niečo na oblečenie, prekvapujúcu návštevu starých rodičov alebo rodinný výlet do detského múzea. Oslavovať dva týždne je náročné, preto Amy všetko zjednodušuje a vopred plánuje. Ak to časovo nezvláda, povie deťom o chystanom darčeku. Minulý rok čakali na izbovú škôlku (pozn. prekl.: je to detská hra), až kým nemala čas ju urobiť, a až do leta na akvárium. Na Tri krále, keď sa Vianočné obdobie končí, dostane každé dieťa trochu výnimočnejší darček.

Dva týždne sviatočných dní

Kristovo narodenie slávime až do sviatku Troch kráľov. Ponechajte výzdobu, pripravujte osobitné jedlá a počúvajte vianočné koledy. Oslovte aj iné rodiny a oslavujte spolu; veľmi to pomáha rodičom a deti sa lepšie zabavia.

A tu sú návrhy pre výnimočné dni v rámci tohto obdobia:

Štedrý večer a Narodenie Pána.

Spestrite si Štedrý večer španielskym zvykom nazývaným Las Pasadas (zo španielskeho slova znamenajúceho úkryt), ktorý predstavuje Svätú rodinu hľadajúcu prístrešie. Možno to urobiť takto: dve deti budú hrať Máriu a Jozefa. Ostatní v rodine budú hostinskí a rozídu sa do izieb, čakajúc za zatvorenými dverami, kým nezaklope „Mária“ s „Jozefom“. Každý hostinský ich pošle preč, ale pripojí sa k sprievodu. Posledný hostinský povie áno, sprievod prejde k jasličkám, do kolísky sa uloží Ježiško a prečíta sa príbeh o narodení.

Pokúste sa vybrať nejaký vianočný zvyk, ktorý vyhovuje vašej rodine. Keď u nás už bolo všetko pripravené, otec rodiny sa skryl niekde na chodbe a zazvonil na malom zvonci na znamenie, že Ježiško už prišiel. Všetci sme prišli spolu ku stromčeku (otecko, samozrejme, posledný), prečítali sme text Svätého písma o narodení Pána, otecko potom predniesol krátku ďakovnú modlitbu a pripomenul nám, že najlepším darom je Ježiš, ktorého čoskoro prijmeme v Eucharistii na polnočnej omši. A potom sme po večeri dlho do noci spievali koledy.

Poznám rodinu, v ktorej milujú hudbu. Pre nich slovo Vianoce znamená spievanie kolied v domove dôchodcov – skutkom vyjadrujú Ježišovu lásku.

26. decembra: Sviatok svätého Štefana. Tento sviatok sa toho roku neslávi, pretože pripadá na nedeľu. Avšak príbeh svätého Štefana, ktorý odpustil tým, čo ho ukameňovali, je vhodnou príležitosťou na rodinný rozhovor o odpúšťaní. Prečítajte si Štefanov príbeh (Skutky apoštolov 6–7) a rozhovor ukončite modlitbou o milosť, aby ste ako rodina žili v pokoji a láske.

Sviatok Svätej rodiny. Slávi sa prvú nedeľu po Vianociach, tento rok teda pripadá na 26. decembra. Povzbuďte deti, aby si pozorne vypočuli omšové čítania – Sir 3, 2–7. 12–14; Kol 3, 12–21; Mt 2, 13–15. 19–23 – a potom si o nich pohovorte pri spoločných raňajkách. Opýtajte sa, ako možno človeku prejaviť úctu. Poznám rodinu, kde sa dohodli, že sa budú vyhýbať kriku a nedorozumeniam, a to tak, že nebudú toho druhého obviňovať, kým neuvidia „brvno vo vlastnom oku“!

U nás sme v jeden rok začali požehnávať deti, keď sme ich ukladali spať. Keď vyrástli, jednoducho sme im dali krížik na čelo so slovami: „Nech ťa Boh požehná. Pokojné sny.“

27. decembra: Sviatok svätého Jána, apoštola. Ak máte malé deti, nech si zatvoria oči a ohmatajú si navzájom hlavu, nos, oči, ruky a nohy. Keď sa prestanú chichúňať, porozprávajte sa o dnešnom čítaní: 1 Jn 1, 1–4: „Čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života…“ Klaďte im otázky tak, aby prišli na to, že v čítaní sa hovorí o Ježišovi, s ktorým apoštoli jedli a ktorého sa dotýkali. Nosí niekto vo vašej rodine meno Ján? Dnešný deň patrí jemu! Vyberá si, čo bude na večeru.

28. decembra: Sviatok svätých neviniatok. Prečítajte si o betlehemských chlapcoch, ktorých si ctíme ako prvých mučeníkov pre Krista (Mt 2, 13–18). Sväté neviniatka sa stali zvláštnymi patrónmi mnohých kresťanov, ktorí sa angažujú v hnutí za život. Pouvažujte teda, čo by ste mohli ako rodina urobiť na pamiatku obetí potratov.

29. decembra: Spomienka svätého Tomáša Becketa. Tomáš bol pravou rukou kráľa Henricha II., neskôr ho menovali za canterburského biskupa. Ako biskup neváhal brániť práva Cirkvi proti kráľovi. Preto ho poslali do vyhnanstva, neskôr zavraždili. Dnes majú sviatok všetci Tomášovia, nech je to pre nich povzbudením k boju za spravodlivosť. Dohodnite sa na jednoduchej, konkrétnej rodinnej službe – dobrovoľná pomoc vo vývarovni alebo darovanie hračiek a oblečenia.

Silvester. Ak sa dá, prežite ho s inými rodinami. Pripravte večeru a zahrajte sa nejaké spoločenské hry. Prv než sa rozídete, spoločne sa pomodlite. Každý nech poďakuje za to, čím ho Boh v uplynulom roku požehnal.

1. januára: Slávnosť Panny Márie, Bohorodičky. Nezabudnite v tento deň na úctu k Božej Matke. Ukážte deťom nejaké ikony alebo iné obrazy Márie držiacej na rukách Ježiša. Pohovorte si o evanjeliovom čítaní (Lk 2, 16–21), ako Mária reagovala na udalosti okolo Ježišovho narodenia.

Ďalšie dobré nápady: v istej rodine si prezerajú fotografie z uplynulého roka a vkladajú ich do albumu. V inej domácnosti zase píšu rodinnú kroniku.

2. – 5. januára: Bazil Veľký, Gregor Naziánzsky patria medzi svätcov, ktorých si v týchto dňoch uctievame. Prečítajte si o ich živote.

6. januára: Slávnosť Zjavenia Pána. Na tento sviatok sa zvykne piecť tzv. „trojkráľový koláč“. U Racitiovcov pečú koláč s troma mincami ukrytými vo vnútri. Kto nájde mincu, celý deň nosí na hlave po domácky vyrobenú korunu. V našej rodine sa nám zapáčila myšlienka „koláča na večeru“ – pečie sa vo forme na bábovku, podáva sa so zmrzlinou a zdobí cukrovými „klenotami“ a  mnohými vecičkami ukrytými vo vnútri (porcie pre mladšie deti starostlivo sledujte, aby ste zabránili riziku udusenia). Fazuľka znamená výlet do prírody; hrášok, že budete princom alebo princeznou; náprstok krajčírkou; halier predstavuje chudobu; koruna bohatstvo; prsteň svadbu…. Ak nenájdete nič, je to znamenie, že Boh vás miluje – a ste blahoslavení, pretože nevidíte a veríte!

Kriedový nápis na vchodových dverách nám pripomína, že máme ako traja králi zjavovať Krista svetu. Sú to prvé dve číslice nového roku, začiatočné písmená troch kráľov (podľa istej tradície Gašpar, Melichar, Baltazár) a posledné dvojčíslie nového roku v takejto podobe: 20+GMB+05.

Kiež vám rodinné slávenie Vianočného obdobia pomôže uviesť do života modlitbu Cirkvi na slávnosť Zjavenia: „Pretože ste nasledovníkmi Krista, ktorý sa dnes zjavil ako svetlo žiariace v temnotách, nech vás urobí svetlom pre všetkých bratov a sestry.“

Zdroj: www.smn.sk

„Vianočné tajomstvo nám hovorí, že niekto predal všetko, čo mal, a kúpil túto zem. V malej neznámej dedinke Betlehem kúpil Boh túto zem. „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14). Narodil sa na nej ako mnoho iných detí tejto zeme. Dojčený na prsiach matky, zavinutý do plienok. Neskôr sa naučil chodiť a hovoriť, nechá sa voviesť do Tóry – do knihy zákona židovského náboženstva. Bude milovaný i nenávidený, pohostený i vylúčený na okraj, pomazaný i bičovaný. Bude plakať i smiať sa, poslúchať svojich rodičov i robiť im starosti ako každé ľudské dieťa. Bude Boha volať svojim Otcom, zakúsi jeho útechu, ale bude k nemu volať aj vo svojej núdzi a strachu.

Môže toto byť Boh? „To je nezmysel“, hovorí rozum. „To je smiešne“, hovorí hrdosť. „Nie je to nič iné ako bolesť“, hovorí strach. „Je to ľahkomyseľnosť“, hovorí opatrnosť. „Je to nemožné“, hovorí skúsenosť. „Nech je to čokoľvek“, hovorí láska.

A hovorí to aj všemocná i bezmocná Láska v Betleheme.

Láska neúčtuje, nepočíta, nešpekuluje. Láska sa nepýta, či to vychádza, či sa to oplatí, čo tým získam, čo z toho budem mať. Neodvoláva sa na moju minulosť, moje porážky, moje zlyhania. Hľadá toho druhého. Ide za strateným. Nech sa deje, čo sa deje, hovorí láska, hovoria Vianoce“.

Mons. Viliam Judák: Jezuliatko prichádza, SSV, Trnava, 2018, s. 83.
Zdroj: www.biskupstvo-nitra.sk

Každoročná kampaň Fóra života. Vďaka dobrovoľníkom si aj Vy môžete kúpiť sviečku. Jej kúpou podporíte projekty konkrétnej pomoci (Zachráňme životy, Centrum konkrétnej pomoci Femina – Levice, Prešov, Snina), vzdelávací projekt Tlakový hrniec, realizáciu samotných kampaní Sviečka za nenarodené deti a Deň počatého dieťaťa.

Sviečky každoročne v čase Pamiatky zosnulých (2.11.) zapaľujeme na pamiatku tých, ktorí nás opustili. V roku 2018 bolo na Slovensku evidovaných 15 274 potratov. Štatistiky ďalej uvádzajú tieto skutočnosti: v roku 2018 bolo vykonaných 7 350 umelých potratov a 7924 žien prežilo spontánne alebo zamĺknuté potraty vrátane mimomaternicových tehotenstiev. V čase Pamiatky zosnulých chceme špeciálne myslieť na tieto ženy a deti, ktoré sa z akýchkoľvek dôvodov nemohli narodiť. Zároveň hovoríme o možnostiach, ktoré sú alternatívou voči umelému potratu.

Základ kampane je postavený na dobrovoľníkoch a ich činnosti. Kampaň Sviečka za nenarodené deti dlhoročne motivuje k dobrovoľníctvu a prináša priestor na jeho konkrétnu realizáciu. Kampaňou ale dobrovoľníctvo vo Fóra života nekončí – dobrovoľníci sú pozvaní zapojiť sa do projektu Medzigeneračná solidarita a ochrana ľudskej dôstojnosti, v ktorom sieťujeme pomáhajúce organizácie, odborníkov a dobrovoľníkov po celom Slovensku.

Bližšie informácie o kampani, ako aj miesta, kde je možné zakúpiť sviečky nájdete na stránke:
https://sviecka.forumzivota.sk/

Bože, darca života, chválime ťa a zvelebujeme za to,
že si povolal k životu každého človeka.

Ty chceš, aby človek mal podiel na tvojej nekonečnej láske,
aby si uvedomil hodnotu svojej ľudskej dôstojnosti.

Dnes s veľkou dôverou prosíme o tvoje milosrdenstvo
pre našich drahých zosnulých.

Chceme si tiež spomenúť aj na tých najbezbrannejších,
ktorí zomreli násilnou smrťou umelého potratu skôr, ako sa narodili.

Teba, najláskavejší Bože, prosíme o svetlo pravdy pre rodičov týchto zabitých detí,
aby pochopili, že dieťa je tvoj dar a nie ich vlastníctvo.

Tento Boží dar nesmie končiť v kontajneri s odpadom.
Dieťa je dar, za ktorý sa ďakuje.

Prosíme ťa za lekárov a zdravotníckych personál,
ktorí asistovali pri smrti nenarodených detí,
aby spoznali hrôzu svojich činov, aby sa nespreneverovali
svojmu poslaniu a boli vždy na strane života.

Prosíme ťa za tých, ktorí v spoločnosti šíria kultúru smrti,
zasiahni ich svetlom pravdy,
aby si vážili a spoznali hodnotu každého ľudského života.

Dobrotivý Bože, prosíme ťa za nás všetkých, aby sme s tvojou pomocou,
každý na svojom mieste a vo svojom povolaní,
vydávali svedectvo o kráse a vznešenosti ľudského života,
a tak prispievali k šíreniu ”evanjelia života“.

Panna Mária, matka Božia a matka naša, prihováraj sa za nás u tvojho syna,
aby svojím milosrdným pohľadom vzhliadol na všetkých,
za ktorých prosíme v tejto modlitbe.

Svätý Jozef, verný ochranca Svätej rodiny,
ochraňuj aj všetky naše rodiny,
aby sme sa raz všetci stretli a radovali v dome nášho Nebeského Otca. Amen.

Zdroj: http://www.chynorany.fara.sk

Každý pokrstený je zároveň poslaný oznamovať radostnú zvesť o vykúpení.

V októbri 2019 pozýva Svätý Otec František všetkých pokrstených kresťanov na slávenie Mimoriadneho misijného mesiaca. Vyzýva nás, aby sme kreatívnym a novým spôsobom priniesli tému misie medzi ľudí.
Podnetom je storočnica encykliky pápeža Benedikta XV. Maximum illud o činnosti misionárov vo svete. Pápež František pripomína výzvu Benedikta XV. spred sto rokov, ktorá nestráca na aktuálnosti ani dnes, že Cirkev a jej misie potrebujú mužov a ženy, ktorí „vynikajú horlivosťou a svätosťou“.
„Kto káže o Bohu, nech je Božím človekom,“ napísal Benedikt XV. v encyklike Maximum illud z roku 1919. Viera je posilnená, keď je daná iným.
Ide aj o celkovú podporu misijného úsilia Cirkvi v duchu dokumentu pápeža Františka Radosť evanjelia. Každý pokrstený je zároveň poslaný oznamovať radostnú zvesť o vykúpení.
Október 2019 je mimoriadnym časom modlitby, premýšľania a akcie. Zdôrazňované sú dva podstatné body: evanjeliové zameranie misií a odmietnutie akéhokoľvek mocenského postoja či záujmu. Pápež František vyzýva každého, aby prežíval radosť z misie, aby svedčil o evanjeliu v prostredí, kde žije a pracuje. Zároveň sme povolaní, aby sme láskou, konkrétnou pomocou a modlitbou podporovali misionárov, ktorí sa vydali do sveta ohlasovať Krista.
V krste nás Boh pozýva, aby sme kráčali spolu s ním. V našom svedectve, slovách a skutkoch môžu ostatní ľudia objaviť Boha. Je to poslanie každého pokrsteného
Byť poslaní znamená prinášať svetlo, požehnanie, oživenie, uzdravenie a oslobodenie.
Október 2019 má byť začiatkom oživenia evanjelizácie, modlitby a podporou celej Cirkvi. Nie je cieľom sám pre seba, ale prostriedkom na oživenie, obnovenie a opätovné prebudenie misie nie len v misijných krajinách ale aj v Európe a aj na Slovensku. Urobme všetko pre to, aby to bol začiatok aktívnej misie a evanjelizácie.
Štyri rozmery misijného mesiaca

Na prianie pápeža Františka majú misijný mesiac charakterizovať štyri rozmery:

1. Osobné stretnutie so živým Ježišom Kristom v Cirkvi prostredníctvom Eucharistie, Božieho slova, osobnej a spoločnej modlitby.
2. Svedectvo svätých a mučeníkov misií, a to aj nekanonizovaných mučeníkov.
3. Biblická, katechetická, spirituálna a teologická formácia pre misie.
4. Misijná láska ako spoločné úsilie všetkých znamená materiálne podporovať ohlasovanie evanjelia a formáciu vo viere a v misiách, zvlášť v najchudobnejších cirkvách.

Zdroj: misijnediela.sk

Cirkev už po stáročia spája so Slávnosťou všetkých svätých nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti, a nie strachu. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom Slávnosti všetkých svätých. 

Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306 – 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 – 407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov. Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých. Slávnosť všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkov. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. 

Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Na Slovensku je Slávnosť všetkých svätých dňom pracovného pokoja.

– 

Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka behom 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí. 

Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. 

Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: svätá spoveď (krátko predtým alebo potom), sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Svätého otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva). Okrem toho ako vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa. 

Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a pomodlí sa za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ďalšie obvyklé podmienky.

Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny… Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne. Každý veriaci môže odpustky… získať buď pre seba, alebo aplikovať za zosnulých (KKC 1471).

zdroj: TK KBS

Medzi modlitbami v zápisníku bl.sestry Zdenky sú aj Litánie za duše v očistci. V týchto dňoch a celý tento mesiac si osobitne spomíname na našich drahých zosnulých, darujme im aj túto modlitbu.

Litánie za duše v očistci [Odpočinutie večné daj, ó, Pane!] 

Mojim milým rodičom,

 Mojim bratom, sestrám a príbuzným, 

Mojim učiteľom a duchovným vodcom,

 Všetkým kňazom katolíckej Cirkvi, 

Všetkým rehoľníkom a rehoľníčkam,

 Všetkým dobrodincom mojej duše i tela, 

Všetkým, ktorým som zaviazaná láskou a modlitbou,

 Všetkým, ktorí mi uškodili na tele i na duši, 

Všetkým, ktorí mi ublížili,

 Všetkým dušiam, ktoré ťa zvlášť milovali, 

Všetkým, ktoré sú najbližšie k spaseniu,

 Tým, ktoré najvrúcnejšie túžia po tebe, 

Tým, ktoré najviac trpia,

 Tým, ktoré sú ďaleko od vyslobodenia, 

Tým, ktoré sú najopustenejšie,

 Tým, ktoré sa modlili za zomrelých, 

Tým, ktoré sa starali o ozdobu a stavanie kostolov,

 Obhájcom svätej viery, 

Zo zvyku hrešiacim a len zázrakom Božej milosti zachráneným,

 Ľahostajným, ktoré prijímanie svätých sviatostí zanedbávali, 

Ľahostajným, ktoré svoj čas premárnili,

 Vlažným v modlitbe, 

Lenivým v konaní dobrých skutkov,

 Tým dušiam, ktoré odkladali čas svojho obrátenia a náhle zomreli, 

Vo vojne zabitým,

 Utopeným, 

Pri živelných pohromách zahynutým,

 Bez svätých sviatostí zomrelým, 

Všetkým, ktorí dnes alebo zajtra zomrú,

 Mojej úbohej duši, keď sa pred tvojím súdom objaví. 

Ó, Pane, zmiluj sa nad úbohými dušami trpiacimi v očistci a pomôž im.

Zdroj: www.zdenka.sk

Svätý Otec František v nedeľu 13. októbra 2019 vyhlásil v Ríme za svätých kardinála, tri rehoľníčky a jednu laičku, ktorí osobitným spôsobom svedčili o svojej láske k Bohu a blížnemu. Prinášame ich krátky profil.

Kardinál John Henry Newman (1801-1890)

Newman bol najprv anglikánskym kňazom, spoluzakladateľom tzv. Oxfordského hnutia, ktoré sa usilovalo o zblíženie medzi Anglikánskou a Katolíckou Cirkvou. Po niekoľkoročnej reflexii a vďaka serióznemu štúdiu o počiatkoch kresťanstva, požiadal o prijatie do Katolíckej Cirkvi. Neskôr, keď bol v roku 1879 menovaný za kardinála, okrem iného pred Svätým Otcom povedal: „Priznávam sa, že som sa dopustil mnohých omylov, nemám nič z vysokej dokonalosti, ktoré obsahujú spisy svätých, ale vždy som konal s čestným úmyslom, bez osobných cieľov, ochotný poslúchnuť a prijať napomenutie, s túžbou slúžiť svätej Cirkev a mať dobrú nádej na úspech.“ Newman bol mužom dialógu, zanieteným hľadačom Boha, vyvážený a úctivý; bol aj veľkým teológom a bádateľom cirkevných otcov a usiloval sa vždy nájsť spoločnú platformu.

Dosvedčil to aj bývali anglikánsky primas Rowan Williams, ktorý bol dlhé roky docentom v Cambridge: „Aj anglikáni právom ďakujú za uznanie, ktoré sa Newmanu dostalo,“ pretože on je „mostom medzi Katolíckou Cirkvou a Anglikánskou Cirkvou a šampiónom receptívneho ekumenizmu, ktorý od každej kresťanskej tradície žiada, aby sa spýtala, čo sa môže naučiť od iných denominácií.“

Kardinál Newman kládol dôraz predovšetkým na každodennú svätosť, na svätosť malých vecí, jednoduchých gest, ktoré môže urobiť každý. Svätý Otec František počas svätorečenia v kázni poznamenal, že „je to každodenná svätosť, o ktorej hovorí svätý kardinál Newman, keď povedal: ‘Kresťan vlastní hlboký, tichý, skrytý pokoj, ktorý svet nevidí. Kresťan je radostný, pokojný, dobrý, láskavý, zdvorilý, úprimný, skromný; bez predstierania. Jeho správanie je ďaleko od chvastúnstva a strojenosti, že na prvý pohľad ho možno ľahko považovať za obyčajného človeka.’ (Parochial and Plain Sermons; V, 5)”.

Giuseppina Vanniniová (1859-1911)

Jozefína (Giuseppina) Vanniniová je zakladateľkou Kongregácie dcér svätého Kamila s charizmou starostlivosti o chorých. Malá ťažké detstvo. Keď mala štyri roky, zomrel jej otec a ako sedemročnej jej zomrela matka. Skončila v rímskom sirotinci, v ktorom pracovali sestry vincentky. Keď mala 21 rokov, vidiac ich príťažlivý príklad, vstúpila do ich noviciátu v Siene. Nasledovali viaceré pokusy o rozlíšenie svojho povolania v niekoľkých rehoľných inštitútoch, ktoré jej boli blízke. Keď mala 32 rokov, prišlo k prozreteľnému a rozhodujúcemu stretnutiu s kamiliánom Alojzom Tezzom, ktorý jej pomohol objaviť jej životnú cestu: založiť rehoľu kamiliánok. Svoj život úplne venovala službe chorým na tele i na duši.

Jej charizma je stále aktuálna. Sestra Bernadeta Rosoniová, postulátorka kauzy, dosvedčuje: „Nad utrpením možno zvíťaziť iba s láskou a týmto rozmerom žila naša zakladateľka. Svätý Kamil svojich rehoľníkov žiadal, aby chorým slúžili so srdcom matky a Jozefína Vanniniová svojou ženskou láskou k chorým dokázala žiť svoje duchovné materstvo.“ Táto svätica často opakovala svojim sestrám: „Starajte sa o chudobných chorých s takou istou láskou, akou sa zvyčajne stará matka o svoje jediné choré dieťa.“

Dnes je sestier kamiliánok viac ako 800. Svoje zdravotné strediská majú v dvadsiatich troch krajinách na štyroch kontinentoch. Okrem troch rehoľných sľubov sestry majú aj štvrtý: nikdy neopustiť chorých, ba ani tých s infekčnou chorobou.

Mária Terézia (Mariam Thresia) Chiramel Mankidiyanová (1876-1926)

Matka Mária Terézia pochádzala z juhoindického štátu Kerala a patrila do Sýrsko-malabarskej východnej katolíckej cirkvi. Je známa ako stigmatizovaná mystička a zakladateľka Kongregácie sestier Svätej rodiny.

Už ako 12-ročná zasvätila svoj život Bohu, potom, čo ako 10-ročná neposlúchla rodičov, ktorí ju chceli dať za manželku do vopred dohodnutého manželstva. Po smrti matky sa táto neuveriteľne mladučká žena začala venovať starostlivosti o chorých a zomierajúcich, zasvätiac svoj život Pánovi. V roku 1909 dostala tajomným spôsobom stigmy: v prvej chvíli ich chcela skrývať, aby na seba nepriťahovala pozornosť, ale keď sa správa rozšírila, biskup jej nariadil, aby sa podriadila exorcizmu, ktorý nemal žiaden účinok. Celý život však svoje stigmy tajne skrývala a naďalej pomáhala starať sa o chorých a núdznych.

Sestra Mária bola mystičkou a trpela videniami diablov skoro počas celého života. Mnohí na ňu ukazovali prstom ako na „čarodejnicu“ alebo „posadnutú diablom“, no vďaka jej láske k Ježišovi a trvalému dielu evanjelizácie pri práci s chorými ju dnes môžeme obdivovať ako svätú.

Táto svätica z Keraly je známa po celom svete vďaka svojim charitatívnym dielam a neuveriteľnej láske k posledným v spoločnosti: z tohto dôvodu ju nie náhodou viacerí nazývajú „Matkou Teréziou Indie“. Obetavo sa venovala službe chudobným a chorým každej kasty a náboženského vyznania bez nejakého rozlišovania, ale aj tým, ktorí sú odsúvaní na okraj spoločnosti, umierajúcim. Život Matky Mankidiyanovej bol presiaknutý aj pokáním, modlitbou a pôstom. Rehoľná kongregácia, ktorú založila má dnes asi dvetisíc sestier a dvesto noviciek. Vedú školy, nemocnice, zdravotnícke školy, gymnáziá, hospice, domovy pre mentálne a telesne postihnutých a sociálne centrá. Najúčinnejší medzináboženský dialóg je ich život a svedectvo ich diel.

Dulce Lopes Pontesová (1914-1992)

Pochádza z Brazílie. Keď bola malá, zostala sirotou. Skončila farmáciu a potom ako zdravotná sestra začala pôsobiť koncom 40. a v 50. rokoch minulého storočia vo viacerých dielach v prospech chudobných a vydedencov v meste Bahia. Ako 18-ročná vstúpila do kongregácie Misijných sestier Nepoškvrneného počatia Matky Božej, kde prijala meno Dulce. Jej vzorom bola svätá Terézia z Lisieux: „Aj keď je v mojom malom srdci láska, pre tak veľkého Boha je to málo. Podľa príkladu svätej Terezky si myslím, že sa musia páčiť Dieťaťu Ježišovi všetky malé gestá lásky, akokoľvek malými sa môžu zdať.“

Založila viaceré kresťanské hnutia v Bahii, začala sa starať aj o opustených chudobných v chatrčiach na predmestiach, no niektorí miestni vplyvní politici sa postavili proti nej, preto musela opustiť štruktúry, ktoré pre chudobných založila. Jediné miesto, kde mohla prijímať viac ako 70 ľudí v núdzi, ktorí potrebovali lekársku starostlivosť, bola väčšia hydináreň jej kláštora. Veľmi rýchlo ju zmenila na improvizovanú nemocnicu svätého Antona. Nemocnica mala 150 lôžok, dnes denne prijíma okolo 3000 pacientov. Niektorí ju nazývajú aj brazílskou Matkou Teréziou. Veľmi rýchlo sa stala známou v celej krajine vďaka tomu, že sa s láskou obetavo a nezištne venovala nielen chorým, ale aj najchudobnejším a najbiednejším ľuďom svojej krajiny a bojovala o to, aby im prinavrátila dôstojnosť a zmenšila utrpenie. Poukazovala na sociálnu nerovnosť, ktorá je v krajine viditeľná aj dnes. Starala sa o všetkých: o ženy, mužov, siroty, opustených, odsúvaných na okraj spoločnosti.

Za jej odvážnu a obetavú činnosť pre dobro človeka ju v roku 1988 navrhli ako kandidátku na Nobelovu cenu za mier. V roku 1991 bola hospitalizovaná 16 mesiacov v nemocnici, kde ju navštívil aj svätý Ján Pavol II. Zomrela 13. marca 1992 vo svojom rodnom meste São Salvador da Bahia. Na jej pohrebe sa zhromaždili stovky chudobných a chorých ľudí, ktorí aj týmto spôsobom vydali svedectvo o jej živej povesti svätosti.

Margherita Baysová (1815-1879)

Mohli by sme ju nazvať svätou vedľajších dverí, ako hovorí pápež František. Narodila sa 8. septembra 1815 v kantóne Fribourg v západnej časti Švajčiarska. Bola druhou zo siedmich detí jednoduchých roľníkov a dobrých kresťanov.

Jej život bol veľmi jednoduchý: krajčírka, žena v domácnosti, starostlivá o potreby svojich blížnych, najmä keď išlo o členov jej rodiny a rodnej dediny, bez toho, aby zanedbávala život modlitby. Počas svojho voľného času navštevovala chorých a umierajúcich, pomáhala chudobným, ktorých nazývala božími obľúbencami. Zanietene sa angažovala vo farnosti: vyučovala deti základy náboženstva, venovala sa najmä tým deťom, ktoré boli v materiálnej a duchovnej núdzi. Pre deti, ktoré boli najchudobnejšie, nezištne šila rôzne oblečenie, pravidelne v nedeľu šla s nimi na poobedňajšiu prechádzku ku Kaplnke našej Pani v lese, kde sa s nimi hrala a modlila. Deti si ju tak obľúbili, že ju volajú krstnou. Vo farnosti chystala budúce nevesty a matky na manželstvo. V tomto zmysle možno hovoriť o jej svätej každodennosti: nestala sa rehoľníčkou, radšej zostala slobodnou a bola členkou františkánskeho svetského rádu.

V roku 1853 jej objavili na črevách nádor, ale prosila Pannu Máriu, aby na jej orodovanie bola uzdravená. Uzdravila sa 8. decembra 1854, v deň, keď pápež Pius IX. vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie a odvtedy sa jej každý piatok a počas Veľkého týždňa objavovali stigmy na tele. Spojená s Ježišom Margherita obetuje svoje utrpenie v intimite a tichu svojej izby, ďaleko od pohľadov ľudí. Po lekárskom vyšetrení biskup Étienne Marilley potvrdil mystický pôvod jej stigiem. Radikálne sa jej zmenil život, ktorý teraz zamerala na trpiaceho Krista. V posledných rokoch bolesti boli čoraz väčšie, ale všetko trpezlivo znášala a úplne sa zverila Pánovej vôli. V tejto atmosfére si zložila aj krásnu modlitbu: „Ó, svätá obeť, pozvi ma k sebe; je to správne. Nepozeraj na moje odpudenie; daj aby som na mojom tele doplnila to, čo chýba tvojim utrpeniam. Objímam kríž. Chcem zomrieť s tebou. Do rany tvojho svätého Srdca chcem vdýchnuť svoj posledný dych.“ Zomrela v piatok 27. júna 1879, v oktáve sviatku Božského Srdca Ježišovho.

Štefan Turanský, SDB

Zdroj: zasvatenyzivot.sk

18. októbra sa už pätnásty rok budú deti spolu so svojimi rodičmi, starými rodičmi, učiteľmi, či katechétmi modliť za jednotu a pokoj vo svete. Svätý Otec František navyše vyhlásil tohtoročný október za Mimoriadny misijný mesiac. Preto aj modlitebná kampaň „Milión detí sa modlí ruženec” odpovedá na výzvu Svätého Otca a jej centrálnou témou tento rok bude práve misia.

„Každý rok dostávame z celého sveta správy o tom, ako sa stále viac rodín a detských skupín pripája k tejto kampani. Už teraz sa jej zúčastňujú deti z viac ako 80 krajín na všetkých kontinentoch. Len na Slovensku sa minulý rok modlilo za pokoj a jednotu približne 10 000 detí, ozrejmil riaditeľ ACN Slovensko Miroslav Dzurech.

Prečo sa ruženec po celom svete deti modlia práve 18. októbra?

„Október je tradične mesiacom ruženca. Navyše, 18. októbra slávime sviatok svätého Lukáša evanjelistu, ktorý ako jediný zo štyroch evanjelistov opisuje udalosti z Ježišovho detstva,” vysvetľuje o. Martin Barta, duchovný asistent ACN.

„Modlitebná kampaň „Milión detí sa modlí ruženec” chce v tento deň zjednotiť v modlitbe ruženca deti na celom svete a poukázať na to, že spoločná detsky úprimná modlitba má u Boha osobitnú moc vyprosiť svetu mier a je dušou každej misijnej a duchovnej obnovy,” hovorí o. Barta.

Spoločne sa budeme modliť za väčšiu horlivosť pri šírení Kristovho evanjelia, za misie vo svete, osobitne tam, kde sú kresťania prenasledovaní alebo utláčaní, a tiež za nové misijné povolania.

Forma modlitby v tento deň je rôzna – niektoré skupiny detí sa s dospelými modlia celý ruženec, iní len jednu časť, jeden desiatok. Mnohí modlitbu ruženca spájajú s katechézou o význame tejto mariánskej modlitby, či s krátkym biblickým čítaním alebo s inými aktivitami ako napríklad návšteva pútnického miesta, biblické hry, či maľovanie ružencových tajomstiev.
Celosvetová kampaň

Táto kampaň sa zrodila v roku 2005 vo venezuelskom hlavnom meste Caracas. Keď sa raz niekoľko miestnych žien prechádzalo okolo prícestnej kaplnky, uvideli tam skupinku detí modliť sa ruženec. V tej chvíli pocítili mocnú prítomnosť Panny Márie. Jedna z nich si v tom momente spomenula na slová svätého Pátra Pia: „Keď sa milión detí bude modliť ruženec, svet sa zmení.”

Od svojho zrodu sa táto modlitebná akcia stala skutočne celosvetovou, doslova „miliónovou”. „Dotýka sa nielen detských sŕdc. Aj dospelí, ktorí deti na túto modlitebnú akciu pripravujú a modlia sa spolu s nimi, zažívajú nanovo Božiu prítomnosť a jeho pokoj. Modlitba ruženca je tak jedinečnou cestou k mieru,” povedal Miroslav Dzurech.

Bližšie informácie a materiály ku kampani nájdete vo svojich kostoloch a na webových stránkach miliondeti.sk a acnslovensko.sk.

Zdroj: https://www.slovoplus.sk

Modlitba ruženca patrí v kresťanskom novoveku medzi najrozšírenejšie modlitby rímskokatolíckej cirkvi. A napriek svojej dĺžke a napriek rozličným námietkam patrí aj medzi najobľúbenejšie pobožnosti. Ruženec vznikol vo vrcholnom stredoveku (v 12. stor.) ako „ľudový žaltár“, ako modlitba rehoľných bratov či sestier a jednoduchých ľudí, ktorí sa namiesto 150 žalmov modlili 150 otčenášov a neskôr 150 Zdravasov. Dnešnú podobu dostal ruženec v 14. a 15. storočí. V 14. stor. nemecký kartuzián Henrich Kalkar rozdelil mariánsky žaltár na desiatky kým tajomstvá z dejín spásy doň vložil ďalší nemecký kartuzián Dominik Pruský okolo r. 1420. Spočiatku bolo tých tajomstiev 50. Na klasickú podobu s pätnástimi tajomstvami upravil ruženec dominikán bl. Alain de la Roche (1428-1478), ktorý sa zaslúžil aj o veľké rozšírenie tejto modlitby. Jednoduchá recitatívno-meditatívna modlitba ruženca sa stala každodennou povinnosťou rehoľných bratov a sestier, ako aj ružencových spolkov – bratstiev. No stále viac prenikala aj do života jednotlivcov. Spĺňala všetky úlohy modlitby: ďakovnú, oslavnú, ale predovšetkým prosebnú. Ľudia sa obracali ku Kristovej Matke, aby sa prihovorila za šťastlivé vyriešenie naliehavých ťažkostí a za odvrátenie nebezpečenstva, ktoré presahovalo ľudské sily. Tak to bolo v r. 1571, v čase kresťanskej námornej výpravy proti Turkom, ktorí predstavovali smrteľné nebezpečenstvo pre kresťanskú Európu. Vtedy ružencové bratstvá konali prosebné ružencové sprievody. Vo veľkej námornej bitke pri Lepante 7. októbra 1571 kresťanské vojsko pod vedením Juana d’Austria zvíťazilo nad Turkami a zlomilo ich moc na Stredozemnom mori. Vtedy pápež sv. Pius V. ustanovil na 7. októbra spomienku „Panny Márie Víťaznej“, ktorú o poldruha roka neskôr nahradil liturgickou spomienkou Ružencovej Panny Márie. Spočiatku táto spomienka bola ľubovoľná, ale po víťazstve kresťanských vojsk pri Petrovom Varadine 15. augusta 1716 a po oslobodení ostrova Korfu pápež Klement XI. nariadil slávenie sviatku Ružencovej Panny Márie v celej Cirkvi. Pápež Lev XIII. vydal niekoľko apoštolských listov na podporu mariánskej úcty a osobitne modlitby sv. ruženca. V r. 1887 zvýšil liturgický stupeň sviatku Ružencovej Panny Márie a október zasvätil Panne Márii ako Kráľovnej sv. ruženca. Po pokoncilovej liturgickej úprave, ktorá silno zjednodušila liturgický kalendár, je siedmy október zaradený do cirkevného kalendára ako záväzná spomienka Ružencovej Panny Márie. Svätý pápež Ján Pavol II. 16. októbra 2003 vydal apošolský list Rosarium Virginis Mariae, v ktorom zaviedol nových päť desiatkov ruženca tajomstvá svetla.

(ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995) Pätnásť prisľúbení Panny Márie tým, ktorí sa modlia ruženec

1. Ktokoľvek mi bude verne slúžiť skrze modlitbu ruženca, príjme pozoruhodné milosti.

2. Sľubujem svoju zvláštnu ochranu a tie najväčšie milosti všetkým tým, ktorí sa budú modliť ruženec.

3. Ruženec bude mocnou zbraňou proti peklu, zničí vášne, umenší hriech a zaženie bludy.

4. Spôsobí, že čnosť a dobré skutky budú prekvitať. Pre duše obsiahne hojné Božie milosrdenstvo. Odlúči srdcia ľudí od lásky k svetu a k jeho márnostiam a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach..

5. Duše, ktoré sa mi odporúčajú skrze modlitbu ruženca sa nezatratia.

6. Ktokoľvek sa bude zbožne modliť ruženec a bude rozjímať o jeho svätých tajomstvách, nikdy nebude premožený nešťastím. Boh ho nebude trestať vo svojej spravodlivosti, nezatratí sa skrze neočakávanú smrť. Ak bude spravodlivý, zachová sa v milosti Božej a stane sa hodným večného života.

7. Ktokoľvek bude mať pravú nábožnosť k ružencu, nezomrie bez sviatosti cirkvi.

8. Tí, ktorí sú verní v modlitbe ruženca, budú mať počas svojho života i pri smrti svetlo Božie a hojnosť jeho milosti. V hodine smrti budú mať účasť na zásluhách svätých v raji.

9. Ja vyslobodím z očistca tých, ktorí boli oddaní ružencu.

10. Verné deti ruženca si vyslúžia veľký stupeň slávy v nebi.

11. Dostanete všetko, čo odo mňa prosíte skrze modlitbu ruženca.

12. Všetkým tým, ktorí rozširujú svätý ruženec, budem na pomoci v ich potrebách.

13. Dosiahla som u svojho božského Syna, že všetci zástancovia ruženca budú mať počas svojho života i v hodine smrti za prostredníkov celý nebeský dvor.

14. Všetci, ktorí sa modlia ruženec sú moji synovia a bratia môjho jediného syna Ježiša Krista.

15. Oddanosť môjmu ružencu je veľkým znamením predurčenia.

(( Dané sv. Dominikovi a bl. Alanovi ) Imprimatur: Patrick J. Hayes, D.D. Archbishop of New York.)

(Zdroj: www.modlitba.sk)