Category Archives: Zo života

• lectio divina alebo modlitba s Písmom,
• krížová cesta,
• rozjímanie o Kristových „posledných siedmich slovách“,
• modlitbová skupina vo farnosti,
• eucharistická adorácia,
• rozjímanie.

1. Povedzte Pánovi o svojom cieli. Zapíšte si, aký druh prelomu alebo zmeny by ste chceli vidieť: byť bližšie pri Ježišovi, lepšie komunikovať v manželstve, prekonať hnev alebo niečo iné.
2. Vyberte si konkrétnu formu pôstu a zachovávajte ho. Nebudete jesť medzi jedlami? Budete mať menšie porcie? Jeden večer strávite bez televízie? Dáte si pôst od tvrdých slov? Vyberte si niečo, čo je náročné, ale nie nemožné. Najdôležitejšie je to, aby ste urobili maximum a prosili Pána, aby vám pomohol.
3. Nech je váš pôst – prázdny žalúdok, pôst od televízie, krotenie jazyka – pripomienkou toho, že sa máte obrátiť k Ježišovi, ďakovať mu za jeho lásku a prosiť ho o zmenu.
4. Očakávajte výsledky. Spomeňte si na Ježišovo prisľúbenie: „Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať“ (Mk 11, 24). Nech je vám tento verš pripomienkou vždy, keď budete v pokušení pôst porušiť. Ježiš vás chce požehnať!
5. Odpustite si. Keby ste v nejakom bode svojho pôstu zlyhali, nezúfajte si. Jednoducho sa obráťte na Pána a proste ho, aby vám dal ďalšiu milosť. Začnite odznova s vedomím, že Božie milosrdenstvo dokáže prekonať každú chybu či neúspech.

Almužna

Dávanie almužny obsahuje dva dôležité body. Prvý sa týka toho, aby sme mali srdce pre núdznych. Druhý sa týka toho, aby sme sa rozhodli čo najviac pomáhať chudobným. Pápež František nám povedal, že almužna je „gesto úprimnej pozornosti voči tým, ktorí nás oslovia a prosia o pomoc“ (jubilejná katechéza, 9. apríla 2016).
Čo môžete urobiť? Tu je zopár návrhov na vytvorenie plánu:

1. Poobzerajte sa po domácnosti a vyraďte oblečenie, ktoré už nenosíte, nástroje a spotrebiče, ktoré už nepoužívate, alebo jedlo navyše z komory. Všetko to pozbierajte a venujte miestnemu spolku svätého Vincenta de Paul alebo potravinovej banke vo farnosti, alebo útulku pre bezdomovcov vo vašom meste.
2. Prepočítajte si svoje financie a rozhodnite sa, koľko peňazí môžete v tomto pôstnom čase darovať. Venujte ich na charitu.
3. Veľa organizácií ponúka možnosť „adoptovať“ si chudobnú rodinu. Vyhľadajte ju a zistite, či túto rodinu môžete každý mesiac finančne podporovať.
4. Pápež František v spomínanej katechéze tiež povedal, že almužna je „gesto lásky, ktorá nás privádza k tým, s ktorými sa stretávame“. Povzbudzuje nás, „aby sme sa zastavili a pozreli sa do tváre, do očí človeka, ktorý žiada o pomoc“. Veľa organizácií sponzoruje vývarovne, komunitné centrá a útulky pre bezdomovcov. Zistite, či sa môžete zapojiť do ich činnosti, hoci len počas Pôstneho obdobia.

Pozn. redakcie: Niektoré z uvedených návrhov, ako realizovať almužnu, sa nám na Slovensku môžu zdať vzdialené od našej reality. Nechali sme ich však v texte s nádejou, že môžu inšpirovať vznik nových charitatívnych diel, hoci len v malom formáte v nejakej farnosti na dedine či dokonca len v jednom spoločenstve.

Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. Začiatky tohto veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. Celý tento čas od Popolcovej stredy sa nejedlo mäso ani zvierací tuk, dokonca tiež mlieko a vajcia.

V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu.

Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva – Veľkej noci. Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je prijemné. Tak sa „postíme“ aj vtedy, keď premáhame svoje žiadosti, náruživosti, svoju telesnosť, alebo sa tiež zdržujeme dovolených pôžitkov.

Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini„, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie. Tiež že veľkopôstna doba si aj naďalej zachováva svoj charakter pokánia. V súlade s touto konštitúciou nový Kódex kánonického práva, ktorý platí od roku 1983, priniesol teraz záväznú pôstnu disciplínu. Táto pôstna disciplína je uvedená v piatich kánonoch a to kánony 1249– 1253.

Tieto kánony doslovne nariaďujú:

Kán.1249: Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z božieho zákona povinní konať pokánie; aby sa však medzi sebou spojili v istom spoločnom konaní pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú zvláštnym spôsobom venovať modlitbe, konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa mäsa podľa normy nasledujúcich kánonov.

Kán.1250: Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.

Kán.1251: Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov Konferencie biskupov sa má zachovať každý piatok roka, ak nepripadá naň niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; avšak zdržiavanie sa mäsa a pôst (prísny) sa má zachovať na Popolcovú stredu a Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista (Veľký piatok).

Kán.1252: Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu (prísny) však zaväzuje všetkých plnoletých (myslí sa od 18 r.) až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.

Kán.1253: Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti. Preto podľa Kódexu ohľadom určenia pôstnej disciplíny vydala pokyny aj Biskupská konferencia ČSFR ešte v spoločnom štáte na svojom zasadaní v Brne dňa 28. januára1992. Pre všetky diecézy na Slovensku platí táto pôstna disciplína. Na Popolcovú stredu a na Veľký piatok je povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov a postiť sa (dodržať prísny pôst);

1. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:

• zdržiavať sa mäsitých pokrmov
• vykonať skutok nábožnosti; účasť na svätej omši, alebo na krížovej ceste, alebo sa pomodliť bolestný ruženec
• čítať aspoň desať minút Sväté písmo
• vykonať skutok lásky k blížnemu: navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých, alebo hmotne pomôcť chudobným, či viacdetným rodinám
• zrieknuť sa sledovania televíznych programov, alebo fajčenia, alebo alkoholických nápojov, alebo vykonať iné ozajstné sebazaprenie

2. Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr. ryby).

3. Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť. Na raňajky a večeru možno niečo zjesť.

Celú pôstnu dobu treba považovať za dobu pokánia, preto sa treba zdržiavať hlučných zábav.

Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky. (kánon 1245).

„V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!“ (2 Kor 5, 20)

Drahí bratia a sestry!

Aj toho roku nám Pán poskytuje príhodný čas, aby sme sa pripravili sláviť s obnoveným srdcom veľké tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, ktoré je základom kresťanského života tak jednotlivca, ako aj spoločenstva. K tomuto tajomstvu sa musíme neustále vracať, mysľou i srdcom. Ono v nás totiž neprestáva rásť do tej miery, do akej sa necháme zachytiť jeho duchovnou dynamikou a priľneme k nemu svojou slobodnou a veľkodušnou odpoveďou.

1. Veľkonočné tajomstvo – základ obrátenia

Radosť kresťana vyviera z počutia a prijatia radostnej zvesti o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní: kerygmy. Tá zahŕňa tajomstvo lásky, ktorá „je taká reálna, taká opravdivá, taká konkrétna, že nám ponúka vzťah plný úprimného a plodného dialógu“ (Christus vivit, 117). Kto verí v toto tajomstvo, odmieta klamstvo, podľa ktorého náš život pochádza len z nás samých, hoci v skutočnosti sa rodí z lásky Boha Otca, z jeho vôle darovať život v hojnosti (porov. Jn 10, 10). Ak však počúvame zvodný hlas „otca lži“ (porov. Jn 8, 45), riskujeme, že sa prepadneme do priepasti nezmyslov a okúsime už tu na zemi peklo, ako o tom svedčia, žiaľ, mnohé tragické udalosti z osobnej i kolektívnej ľudskej skúsenosti.

Na tohoročné Pôstne obdobie by som preto chcel všetkým kresťanom adresovať slová, ktoré som napísal v apoštolskej exhortácii Christus vivit: „Pozeraj sa na rozopäté ruky ukrižovaného Krista a dovoľ, aby ťa znova a znova zachraňoval. A keď sa pôjdeš vyznať zo svojich hriechov, ver pevne v jeho milosrdenstvo, ktoré ťa oslobodzuje od viny. Kontempluj jeho krv vyliatu s takou veľkou láskou a nechaj sa ňou očistiť. Tak sa budeš môcť vždy znova prebudiť k životu“ (123). Kristova Veľká noc nie je udalosťou z minulosti: skrze moc Ducha Svätého je stále aktuálna a umožňuje nám s vierou hľadieť na Kristovo telo a dotýkať sa ho v mnohých trpiacich.

2. Naliehavosť obrátenia

Bude užitočné hlbšie sa zamyslieť nad veľkonočným tajomstvom, vďaka ktorému nám bolo darované Božie milosrdenstvo. Zakúsiť milosrdenstvo je totiž možné iba v stretnutí „z tváre do tváre“ s ukrižovaným a vzkrieseným Pánom, „ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2, 20): v dialógu od srdca k srdcu, od priateľa k priateľovi. Preto je modlitba v Pôstnom období taká dôležitá. Je viac ako len povinnosťou, vyjadruje potrebu odpovedať na Božiu lásku, ktorá nás vždy predchádza a podopiera. Lebo kresťan sa modlí vo vedomí, že si takúto lásku nezaslúži. Modlitba môže nadobúdať rôzne podoby, no v Božích očiach je skutočne dôležité to, že preniká do nášho vnútra a narúša tvrdosť nášho srdca, obmäkčuje ho, aby sa čoraz viac obracalo k Bohu a jeho vôli.

V tejto príhodnej dobe sa preto nechajme viesť ako Izrael na púšti (porov. Oz 2, 16), aby sme mohli napokon začuť hlas nášho Ženícha a hlbšie a ochotnejšie ho nechali v nás rezonovať. O čo viac sa dáme viesť jeho Slovom, o to skôr budeme môcť zakúsiť jeho nezaslúžené milosrdenstvo voči nám. Nenechajme teda uplynúť tento čas milosti nadarmo, v klamnej predstave, že my určujeme čas a spôsob nášho obrátenia k nemu.

3. Vášnivé Božie odhodlanie viesť dialóg so svojimi deťmi

To, že nám Pán znovu raz ponúka takýto príhodný čas na naše obrátenie, by sme nemali považovať za samozrejmosť. Táto nová príležitosť v nás má prebudiť pocit vďačnosti a zatriasť našou zotrvačnosťou. Napriek často dramatickej prítomnosti zla v našom živote – a tiež v Cirkvi a vo svete – toto časové obdobie, ktoré nám ponúka možnosť zmeniť smer života, vyjadruje vytrvalú Božiu vôľu neprerušiť s nami dialóg spásy. V ukrižovanom Ježišovi, ktorého Boh „za nás urobil hriechom“ (2 Kor 5, 21), zašla táto vôľa tak ďaleko, že Boh nakládol na svojho Syna všetky naše hriechy, až sa „uskutočňuje obrátenie sa Boha proti sebe samému“, ako píše pápež Benedikt XVI. (encyklika Deus caritas est, 12). Lebo Boh miluje aj svojich nepriateľov (porov. Mt 5, 43 – 48).

Dialóg, ktorý chce Boh nadviazať s každým človekom prostredníctvom veľkonočného tajomstva svojho Syna, nie je dialógom, aký sa pripisuje obyvateľom Atén, ktorí vraj „nemali na nič toľko času ako rozprávať alebo počúvať niečo nové“ (Sk 17, 21). Takýto druh klebetenia, diktovaný prázdnou a povrchnou zvedavosťou, charakterizuje svetského ducha každej doby a v našich časoch môže byť aj výsledkom nevhodného používania komunikačných prostriedkov.

4. Bohatstvo, o ktoré sa človek delí a nehromadí ho pre seba

Postaviť veľkonočné tajomstvo do centra života značí mať súcit s Kristovými ranami, ktoré dnes nachádzame v mnohých nevinných obetiach vojen, svojvoľného konania proti životu – od nenarodených detí až po starých ľudí – v obetiach rôznych foriem násilia, prírodných katastrof, nespravodlivého rozdelenia dobier zeme, obchodu s ľudskými bytosťami vo všetkých jeho formách a bezuzdného smädu po zárobku, ktorý je istou formou modloslužby.

Aj dnes je dôležité pripomínať mužom a ženám dobrej vôle, aby sa delili o svoje vlastníctvo s chudobnejšími. Takáto almužna je formou osobnej účasti na budovaní spravodlivejšieho sveta. Podeliť sa s láskou robí človeka ľudskejším; pri hromadení majetku hrozí, že sa staneme necitlivými a uzavrieme sa vo svojom egoizme. Môžeme a musíme však ísť ešte ďalej, a to pokiaľ ide o štruktúrne otázky ekonomiky. Preto som v Pôstnom období zvolal do Assisi v dňoch 26. až 28. marca 2020 mladých ekonómov, podnikateľov a change-makerov, aby prispeli k navrhnutiu spravodlivejšej a inkluzívnejšej ekonomiky, než je tá dnešná. Ako sa už viackrát v cirkevnom učení zopakovalo, politika je významnou formou bratskej lásky (porov. Pius XI., Príhovor k Talianskej federácii katolíckych univerzitných študentov – FUCI, 18. decembra 1927). To isté možno povedať o ekonomike, ak do nej zavádzame evanjeliového ducha, teda ducha blahoslavenstiev.

Ohľadom nastávajúceho Pôstneho obdobia prosím o príhovor Najsvätejšiu Pannu Máriu, aby sme prijali výzvu nechať sa zmieriť s Bohom, aby sme zamerali zrak svojho srdca na veľkonočné tajomstvo a obrátili sa k otvorenému a úprimnému dialógu s Bohom. Takto sa totiž môžeme stať tým, čo Kristus povedal o svojich apoštoloch: soľou zeme a svetlom sveta (porov. Mt 5, 13 – 14).

V Ríme pri Svätom Jánovi z Lateránu 7. októbra 2019, na spomienku Panny Márie Ružencovej

František

(Preklad: M. Spišiaková)