Monthly Archives: december 2013

„Drahí bratia a sestry, najbližšie konzistórium a budúca biskupská synoda sa budú zaoberať témou rodiny; prípravná fáza sa začala už pred časom. Z tohto dôvodu chcem dnes, na sviatok Svätej rodiny, zveriť Ježišovi, Márii a Jozefovi túto prácu synody, prosiac v modlitbe za rodiny celého sveta. Pozývam vás, aby ste sa duchovne pripojili ku mne v modlitbe, ktorú teraz prednesiem:

Modlitba k Svätej rodine

Ježiš, Mária a Jozef,

vo vás kontemplujeme

žiaru pravej lásky,

na vás sa s dôverou obraciame.

Svätá nazaretská rodina,

urob aj z našich rodín

miesta spoločenstva a

večeradlá modlitby,

opravdivé školy evanjelia

a malé domáce cirkvi.

Svätá nazaretská rodina,

nech sa viac v rodinách nezakusuje

násilie, uzavretosť a rozdelenie:

každému, kto bol zranený alebo pohoršený,

nech sa čoskoro dostane útecha a uzdravenie.

Svätá nazaretská rodina,

nech budúca biskupská synoda

dokáže všetkých nanovo upevniť vo vedomí

posvätného a nedotknuteľného charakteru rodiny,

jej krásy v Božom pláne.

Ježiš, Mária a Jozef,

vypočujte a vyslyšte našu prosbu.

Amen.“

Adventné zamyslienia (29)

Dobrota Božej lásky chce predĺžiť svoje objatie cez otvorenú náruč každého rodiča, každého milujúceho človeka, aby sa toto objatie neobjavilo v živote ľudí iba počas Vianoc, ale aj v iných dňoch roka. (Mons. Stanislav Stolárik)

Adventné zamyslenia (28)

Deti, ktoré dal Herodes pozabíjať, sa stali prvými mučeníkmi pre Krista. Voláme ich sväté Neviniatka. Ony orodujú v nebi za všetky deti a chránia ich pred ukrutnosťou zlých ľudí. (Mons. Štefan Sečka)

Adventné zamyslenia (27)

Sila posolstva Ježiša Krista nie je v triumfalizme a moci tohto sveta. Ale v láske, ktorá ide až na kríž. V láske, ktorá sa obetuje a nie je sebecká. Prijmime toto posolstvo lásky, prichádzajúce k nám v Božom dieťati, aby sa nám jeho narodenie stalo realitou v našich srdciach (Mons. Peter Rusnák)

Adventné zamyslenia (26)

Deťom sme dávali darčeky pod stromček. Dnes my, dospelí, dostávame veľký dar v osobe a príklade svätého diakona Štefana. Kristus zmenil Štefanov život a posilnil ho Svätým Duchom až natoľko, že on sa už od neho nedokázal odvrátiť ani keď mu hrozila smrť. (Mons. Tomáš Gális)

Adventné zamyslenia (25)

Ježiš prichádza, prijmime ho! Tak ako v Izraeli, hľadá aj u nás vieru, aby ju vo všetkých, ktorí sa mu otvoria, posilnil. Chce posilniť aj tvoju vieru. (Mons. Stanislav Stolárik)

Adventné zamyslenia (24)

Vianoce sú časom stíšenia a zastavenia. Prisľúbený Mesiáš prichádza na svet, aby nás vykúpil. On túži vstúpiť do nášho srdca a naplniť ho láskou. Stíšme sa pri jasliach a skúmajme, ktorým smerom sa uberá náš život. (Mons. Ján Babjak)

Adventné zamyslenia (23)

Prežívame posledné chvíle adventu, ktorý nám pripomína ten dejinný advent, čiže očakávanie príchodu Mesiáša na túto zem. Adventné obdobie by však malo v nás prebúdzať aj očakávanie druhého slávneho príchodu Krista – na konci časov. No zároveň je pre nás dôležitým obdobím prípravy, v ktorom sa máme učiť vnímať príchod Pána medzi nás v týchto časoch, v rôznych okolnostiach a udalostiach. (Mons. Bernard Bober)

Adventné zamyslenia (22)

Otvorená náruč betlehemského Dieťaťa je pripravená prijať každého z nás, nech prežívame akýkoľvek životný problém. Božské Dieťa chce nanovo pripomenúť každému, ktorý už aj zapochyboval o Božej láske, že Božia láska je otvorená pre každého človeka. (Mons. Stanislav Stolárik)

Adventné zamyslenia (21)

Môžem slúžiť mamone, rozhodnúť sa pre to, že sa uzavriem pred svojím bratom, svojou sestrou – do svojho ega… Každý z nás stojíme pred možnosťou, pred voľbou, ktorú nám dáva Boh a hovorí nám: Rozhodni sa, čo chceš. Ale Ja Boh, tvoj Pán, tvoj Otec, ten ktorý ťa miluje, ti hovorí, čo je lepšie, čo ti prinesie pokoj, radosť…!“ (Mons. Milan Lach)

Adventné zamyslenia (20)

Slávenie Vianoc nech nie je bezduchý folklór, ale opravdivé privítanie Boha medzi nami. Vítajme ho, tešme sa z neho a klaňajme sa mu. Cez našu autentickú oslavu Vianoc, ON bude živo a účinne prítomný v tomto svete pre dobro všetkých ľudí. My budeme jeho slávou a On našim pokojom, ako to zvestovali betlehemskí anjeli. (Mons. Andrej Imrich)

Adventné zamyslenia (19)

Svet, v ktorom žijeme je plný smútku a smútok je známkou vnútornej choroby ducha. Ak ju chceme prekonať, je potrebné sústrediť viac pozornosti na „Boha, ktorý tak miloval svet, že nám dal svojho jednorodeného Syna….“ (Jn 3,16) (Mons. Milan Chautur)

Adventné zamyslenia (18)

Kristus nečakal na ideálne podmienky, aby sa narodil, ale prišiel, lebo bola „plnosť času“. Prišiel práve do takého sveta a prišiel vďaka tým niekoľkým, čo ho boli ochotní bez ohľadu na okolnosti s vierou prijať. Tak prichádza aj v našej dobe: do okolností, v akých sa práve nachádzame. (Mons. František Rábek)

Do maďarskej obce Mlynky zavítali naši speváci 30. novembra 2013, na pozvanie pani Márta Demjén – predsedníčky Slovenskej samosprávy v Mlynkoch. Svojim spevom obohatili slávenie sv.omše, ktorú tam odslúžil náš pán kaplán vdp. Pavel Cerovský a miestny farár v Mlynkoch vdp. Zoltán Szalai. Po svätej omši sa konal pre prítomných veriacich koncert oboch našich hudobných telies.

V pondelok 9.decembra 2013, na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, sa v našej farnosti konala slávnosť, počas ktorej bola požehnaná kaplnka Povýšenia sv. kríža u rehoľných sestričiek – Vykupiteliek (bývalý charitný dom).

Slávnostný obrad za prítomnosti veriacich vykonal dôstojný pán dekan Mons.Vladimír Farkaš a dôstojný pán Peter Hrabovecký SDB, farský administrátor Partizánske-Šípok.

„Ak chceme byť naozaj mariánski, musíme si dávať veľký pozor na to, čo vchádza do našej mysle a do našich sŕdc. Lebo často nasávame to, čo naše kresťanské povedomie neformuje, ale práve naopak. Preto nech je nám Panna Mária vzorom, ako si chrániť srdce a premýšľať vždy o tom, čo súvisí s Ježišom.“
(Mons. Vladimír Filo)

„Moderné nákupné centrá akoby chceli vytesniť chrámy patriace Bohu. V rituály nákupu je tam obetným darom peniaz. Získanou „milosťou“ zakúpený tovar. Obetníkom predavač, oltárom pokladničný pult. Ľudská identita realizovaná iba v premenách platidla na materiálnu vec môže ústiť do stále zhubnejšej túžby po tom, čo skutočné túžby duše nikdy nenasýti.“
(Mons. Jozef Haľko)

 „Kristus sa znova narodí v nás. Nebude sa zdráhať vstúpiť do našej jaskyne, do našej úbohosti. V tej chvíli sa pre nás stane novou nádejou plnou potechy a pokoja. Príde nie ako dieťatko na maznanie, ako prechodná zábavka a hračka pre dospelých, ako marketingový slogan. Ale ako mocný bojovník, ktorý zničí našu úbohosť a smrť, v ktorej sa nachádzame.“
(Mons. Tomáš Galis)

„Od chasidického učiteľa sa traduje múdrosť: „Nemysli si, že môžeš dostať človeka z bahna, keď zostaneš hore a uspokojuješ sa s tým, že mu podáš jednu ruku. Aj ty musíš celkom dolu do tej špiny. Potom ho chyť oboma rukami a vyjdi s ním spolu hore k svetlu!“ Čo učí tento rabi, to urobil Ježiš a učí to aj nás.“
(Mons. Viliam Judák)

„Kde je vlastne pravda, na čom sa dá stavať život? Mnohí sú náchylní neveriť radšej nikomu a urobiť si aj z Vianoc súkromnú záležitosť podľa svojho. Kristus nás však nenechal napospas neistote a pochybnostiam.“
(Mons. František Rábek)

Pri jasličkách oživujme svoju vieru v Boha, ktorý je nielen všemohúci, ale je aj nekonečnou láskou. Táto láska spôsobila, že bezvýhradne prijal bezmocnosť dieťaťa v jasliach i bezmocnosť odsúdenca na kríži.
(Mons. Andrej Imrich)

Pri slávení svätej omše najprv prichádza Ježiš Kristus pod spôsobom Slova do myslí a sŕdc veriacich, aby ich naplnil jasom svojej pravdy. Potom vo chvíli premenenia vstupuje do spôsobov chleba a vína. Eucharistia je naozaj „Pán prichádza“ – „Kristov advent“ – medzi nás a do našich sŕdc.
(Mons. Štefan Sečka)

V našom kraji sú Vianoce vzácnymi sviatkami. Všetci sa na ne tešíme a radi ich slávime. Takmer každý sa chce nejako zapojiť do ich oslavy, nikto neostáva bokom. Je ale otázka, všetci ľudia, ktorí nejakým spôsobom oslavujú Vianoce, veria, že slávime narodenie Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, aby nám priniesol spásu?
(Mons. Andrej Imrich)

V dnešnom svete sa už aj deti chovajú akoby boli dospelé. No vo svätom písme čítame, že máme byť ako deti. Vianoce sú vynikajúcou príležitosťou stať sa a zostať v duši deťmi: úprimnými, jednoduchými, dôverujúcimi v pomoc rodičov.
(Mons. Ján Orosch)

Druhá adventná nedeľa (8. decembra)

– Prišli sme na púšť, lebo chceme počuť Božie slovo. Chceme ho prijímať, chceme sa ním živiť a chceme kráčať správnym smerom napriek pochybnostiam a slabej viere. Až do Betlehema. (Mons. Ján Orosch)

– Preto sa Boh rozhodol stať jedným z nás, aby sme mu uverili a mali k nemu bližšie. Aby sme si ho vedeli predstaviť v jeho dobrote a láske, ale aj v jeho uzdravujúcej a život dávajúcej moci. Uveriť v Neho znamená opustiť vlastné pohodlie, zbaviť sa vlastného sebectva a znížiť sa v pokore k maličkým jasličkám. (Mons. Milan Chautur)

– Naše jestvovanie je dar pre nás samých i pre ľudí okolo nás. Podobne je ich jestvovanie darom pre nich i pre nás. Darcom života je Boh, ktorý nám na Vianoce daruje svojho Syna Ježiša Krista. Boží syn nám vo svojom posolstve prináša najhlbší zmysel nášho bytia. (Mons. Stanislav Zvolenský)

– „Agresívne reklamy neváhajú zneužívať ani vianočné koledy. Vnucujú nám, že obsahom šťastných Vianoc sú rozličné veci a ich bezbrehé užívanie. Pritom nechýbajú situácie krajnej biedy nielen v ďalekej Afrike, ale ani v našej bezprostrednej blízkosti.“ (Mons. František Rábek)

– „Keď vstávame, prvá myšlienka nech patrí Ježišovi. Keď ideme večer spať a lúčime sa so skutočnosťami tohto sveta, nech posledná myšlienka je venovaná Ježišovi v modlitbe i revízií nášho vzťahu k Nemu vo svedomí: či sme žili podľa jeho Evanjelia.“ (Mons. Štefan Sečka)

– „Príchod Mesiáša znamená, že bude urovnaný vzťah medzi nami a Pánom Bohom. Že príde k zmiereniu. Že tam, kde bola tma – taká ľudská a duchovná tma – tam príde svetlo. A tam, kde bol strach a kde sme sa museli báť – tam príde radosť.“ (Mons. Marián Chovanec)

– „Boh v plnosti času splnil svoj prísľub z raja a poslal nám Vykupiteľa sveta. Ježiš Kristus prišiel na zem, aby nás vykúpil z našich hriechov, premohol zlého ducha a ukázal nám cestu do večného cieľa, do neba. Tejto udalosti predchádzala veľká poslušnosť dvoch ľudí: Márie a Jozefa.“ (Mons. Ján Babjak)

– „Aj uprostred dňa, v práci, v škole, v prírode, kdekoľvek sa nachádzame, všade si oživujme v mysli a vo vedomí myšlienku na Ježiša. Nejde iba o číru spomienku, že jestvuje. Ide o to Máriino „premýšľanie“ o ňom: o ňom ako našom najväčšom dobre. Našom šťastí, našej radosti, našej nádeji, našom pomocníkovi, našej sile, našej pravde, našej ceste, prítomnom i budúcom živote!“ (Mons. Štefan Sečka)

zdroj: Saletíni- rozkvet.sk

So začiatkom adventu odštartoval projekt zamyslení

Od Prvej adventnej nedele (1. decembra), máte možnosť získať zamyslenia od biskupov na adventnú alebo vianočnú tému. Ide o projekt KBS. Prebieha do 1. januára 2014.

Prvé zamyslenia vám ponúkame:

Milí bratia a sestry !

Advent, do ktorého sme dnes vstúpili, je obdobím prípravy na Vianoce. Tieto sviatky nám pripomínajú príchod Božieho Syna na svet. Ako sám hovorí, prišiel, aby sme mali život a aby sme ho mali hojnejšie. (Porov.: Jn 1, 10). To najvzácnejšie, čo Boh daroval svetu i človeku je práve život. Preň tu pripravil podmienky a stanovil zákony. Ak ich budeme rešpektovať, začne život prekvitať. Ak sa človek postaví proti Božiemu poriadku, nastolí kultúru smrti.

Mimoriadna Božia starostlivosť je zameraná na človeka. Skôr než ho Boh stvoril, pripravil mu krásnu a plodonosnú prírodu, aby bola zdrojom jeho telesných síl. A pre jeho šťastie okrem prírody mu daroval rodinu. Boh chce, aby každý človek prichádzal na svet do láskyplného usporiadaného rodinného spoločenstva. Ak to tak nie je, ide alebo o nešťastie alebo o ľudské zlyhanie. Počas celého života má človek v rodine prežívať mnoho foriem ľudského šťastia. Začína to šťastím dieťaťa, ktoré sa v náručí otca a matky cíti veľmi bezpečne a pritom bezstarostne. Ono rastom a dospievaním dozrieva a mení sa na šťastie zamilovaného manžela, či manželky a neskôr na šťastie užitočného otca a matky. Napokon je to šťastie starých rodičov, ak im je dopriate radostne hľadieť na svoje dobre vychované potomstvo, ako si zodpovedne počína. Každú etapu ľudského šťastia zabezpečuje usporiadaná rodina.

Rodina je Božia ustanovizeň. Preto nie je v moci človeka rodinu zlikvidovať. Cirkev sa takto modlí nad novomanželmi: „Bože, ty si postavil ženu vedľa muža a toto spoločenstvo si už pri stvorení tak požehnal, že ho nezničil ani dedičný hriech, ani potopa sveta.“ Touto modlitbou Cirkev vyznáva aj vieru v rodinu ako v Božiu ustanovizeň, ktorá vo svete prežije. Nemusí však prežiť v Európe. Aj keď ju človek nemôže zlikvidovať, môže ju veľmi zmrzačiť a toto sa deje v dnešnom svete. Rozvratom rodiny sa znehodnocuje ľudské šťastie, ktoré práve v nej nadobúda pozemskú dokonalosť. Ohrozuje to život a nastoľuje sa kultúra smrti. Aktéri kultúry smrti používajú na jej presadenie značne prešpekulované metódy. Do veľmi ušľachtilých pojmov vkladajú úplne nový a opačný, teda dehonestujúci obsah. Hovoria o „ľudských právach“ a o „právach dieťaťa“, ale do týchto práv chcú presadiť také veci, ktoré ľuďom aj deťom škodia. Pod rúškom práv dieťaťa, ktoré oni presadzujú, otec a matka strácajú možnosť svoje deti zodpovedne vychovávať. A pritom dieťa má prirodzené, Bohom dané právo na výchovu.

Stúpenci kultúry smrti prichádzajú s novou „gender ideológiou“. V jej mene chcú presadiť tzv. „rodovú rovnosť“. Človek, ktorý tento termín prvý krát počuje, si myslí, že ide tu o to, aby mužovi a žene boli uznané rovnaké práva a rovnaká dôstojnosť. Ale tie skupiny cez tzv. „rodovú rovnosť“ sledujú čosi celkom iné. Chcú nás presvedčiť, že nikto z nás nejestvuje od prirodzenosti ako muž alebo ako žena, chcú teda zobrať mužovi právo na identitu muža a žene právo na identitu ženy a rodine právo na identitu rodiny, aby sa už muž necítil ako muž, žena ako žena a manželstvo, aby už nebolo tým Bohom požehnaným výlučným spoločenstvom muža a ženy, ale na roveň manželstva chcú presadiť aj spoločenstvo dvoch mužov, či dvoch žien. Tak vzniká akýsi sodomský paškvil odporujúci Božej vôli a pripravujúci Boží trest.

Cez ušľachtilé heslá sa do života spoločnosti presadzuje rozvrat rodinného života, ktorý má byť posvätným. Je to bohorúhavá vzbura človeka voči Stvoriteľovi. On nás stvoril na svoj obraz. Muž od Stvoriteľa dostal dôstojnosť muža, žena dôstojnosť ženy a rodina dôstojnosť rodiny. Od toho sa odvíja aj dôstojnosť národa. Toto chcú aktéri kultúry smrti a stúpenci gender ideológie v mene ušľachtilých hesiel zničiť. Pojem muž, manžel, otec, rytier, gentleman je pre nich neprijateľný. To isté platí o pojmoch žena, manželka, matka. V ktorom národe sa im to podarí, ten národ stratí svoje dôstojné postavenie pred Bohom i pred svetom.

Predstavitelia mnohých krajín týmto aktérom kultúry smrti z nepochopiteľných dôvodov ponižujúco podliezajú a cez zákonodarstvo, ktoré je niekedy v rozpore so zdravým rozumom, im vychádzajú v ústrety. Takí nemajú žiadnej morálnej hrdosti a svoj národ pripravujú nielen o jeho dôstojnosť, ale pomocou zákonov ho vydávajú na zánik. Je to strata základného životného zmyslu – strata citu pre sebazáchovu. Prvé nebezpečenstvá sa už objavujú aj u nás.

Chceme prejaviť veľkú úctu a vďaku tým inštitúciám a tým jednotlivcom ktorí si uvedomujú toto blížiace sa nebezpečenstvo a na ochranu rodiny a kultúry života zorganizovali v Košiciach pochod za život. Chceme prejaviť úctu a vďačnosť všetkým ľuďom, ktorí tento pochod podporili a tak dali najavo, ako im záleží, aby inštitúcia rodiny bola zachránená.

Pochod za život mal byť výzvou, povzbudením i morálnou podporou pre našich štátnych predstaviteľov, aby sa nebáli chrániť dôstojnosť a životaschopnosť nášho národa. Skutočnosť je taká, že k tejto výzve sa postavili dosť nevšímavo, čo naznačuje, že si už osvojili kultúru smrti, lebo jej aktérom naďalej dávajú veľký priestor a značnú podporu. Aktivisti „rodovej rovnosti“ sa nevzdávajú, ale čakajú na vhodnú príležitosť, aby pomocou legislatívy mohli ovládnuť výchovnovzdelávací proces a vnútiť túto „sodomskú ideológiu“ do školskej i predškolskej výchovy. Išlo by o taký výchovný proces, ktorý by dieťa obral nielen o dôstojnosť, ale morálne i psychicky by ho dokonale zmrzačil. Dieťaťu by znemožnil vyrásť po každej stránke v zrelého muža a v zrelú ženu. A na túto hroznú devastáciu by bol zneužitý učiteľský stav. Kedysi bol zneužitý učiteľ, aby proti vôli rodičov ich deťom vnucoval ateizmus, dnes mu hrozí ešte čosi horšie. Aktérov kultúry smrti silno podporujú aj médiá, nedajme sa nimi oklamať, ani ovplyvniť.

Kultúra smrti skutočne ohrozuje existenciu národa. Pri takom ohrození predošlé generácie neváhali umierať za ochranu vlasti. Od nás sa ešte taká veľká obeta nežiada, ale žiada sa, aby sme boli ostražití. K ostražitosti vyzývame nositeľov moci na všetkých úrovniach, rodičov, školské samosprávy a všetkých ľudí dobrej vôle. Aby sme prejavy kultúry smrti odmietali už v zárodku. Náš hlas pri akýchkoľvek voľbách môže dostať len ten kandidát, ktorý odmieta kultúru smrti. Opačným postojom by sme znevážili tých našich predkov, ktorí kládli svoje životy za dobro vlasti.

V tejto adventnej a vianočnej dobe nám Boh veľmi zreteľne dáva najavo, čo znamená v jeho očiach rodina. Keď poslal svojho Syna na svet, nepostaral sa o to, aby sa jeho Syn narodil v prepychovom paláci, aby mal vyberané jedlá, ale postaral sa o to, aby jeho Syn prišiel na svet a mohol vyrastať v usporiadanej rodine. Pohľad na Nazaretskú rodinu, nech nás burcuje k tomu, aby sme pre zachovanie rodiny urobili všetko, čo je v našich silách. Ako Nazaretská rodina chránila dieťa útekom do Egypta, tak aj my sme povinní za každú cenu chrániť zdravý vývoj detí pred nebezpečnou „gender ideológiou“

V pevnej nádeji, že k týmto vážnym otázkam života a rodiny zaujmete správny postoj, Vám udeľujeme svoje požehnanie.

biskupi Slovenska

Zdroj: TK KBS, KBS

Väčšina z nás má v práci šéfa alebo šéfku a niekedy to je s nimi doslova na nevydržanie. Namiesto povzbudivých slov počujete príkazy, zákazy a výčitky. Snívate, aké by to bolo super, kedy bol vedúci ľudskejší, empatickejší, chápavejší, keby si uvedomoval, že podriadení sú ľudia a nie stroje.

Ak vám to je známe, váš šéf určite potrebuje dobré školenie, najlepšie od skúseného manažéra veľkej organizácie. Máme pre neho riešenie a nemusí sa pritom registrovať na žiaden kurz: stačí pozorne sledovať život pápeža Františka. Tu je niekoľko základných rád:

1. Vyberte si správne vzory. Námestník Krista okrem svojho Šéfa obdivuje a verne nasleduje svätého Františka z Assissi.

2. Choďte medzi ľudí. Vymenil štýlové červené mokasíny za obyčajné čierne topánky, namiesto limuzíny sa zviezol autobusom a stále preferuje hosťovský dom pred pápežským palácom.

3. Buďte sami sebou. Jorge Mario Bergoglio nešiel na PR školenie, ako sa má správať pápež. Bergoglio robí to isté ako kňaz, biskup, kardinál a aj ako pápež. Je sám sebou.

4. Dávajte príklad. Chce chudobnú Cirkev a žije chudobne. Učí láske k blížnym a prejavuje ju.

5. Načúvajte ľuďom a majte ich radi. Svätý Otec číta listy bežných ľudí a v mnohých prípadoch sa snaží aktívne pomôcť.

6. Nebojte sa zmeny. Od lídra sa očakávajú veľké veci a aj tu pápež František ukazuje svoje talenty: odhodlal sa k neľahkým personálnym zmenám, pustil sa do prieskumu o názoroch veriacich, bez ohľadu na protokol sa zvítava s ľuďmi a vozí deti na papamobile.

Chceme, či nechceme, slová a činy pápeža Františka môžeme čítať aj v širšom kontexte. Jeho charizma má šancu pretvárať naše pracoviská, školy, nemocnice i štátne inštitúcie. Verme, že si od neho zoberie príklad nejeden šéf.