Myšlienka týždňa: „Advent je cestou do Betlehema. Nechajme sa pritiahnuť svetlom Boha, ktorý sa stal človekom “ (Pápež František)

Nepoškvrnené počatie Panny Márie (08.12.)

V adventnej dobe sme Božím Slovom často vyzývaní pripraviť cestu Pánovi, pretože ako nám to ukazuje aj dnešné prvé čítanie, z našej strany je postavená barikáda hriechu. Hriech je aktuálnou prekážkou medzi Bohom a človekom. Dôsledkom prvotnej pomýlenej voľby človeka je vláda nášho Ega, ktorá sa prejavuje v nás ako život pre seba a podľa seba, život čiste z prirodzených síl. Všetky tieto postoje nám zabraňujú prijať do seba Boha, ktorý je Láska. Boží plán s nami odhaľuje sv. Pavol v druhom čítaní: „V Kristovi sme bolí ešte pred stvorením sveta vyvolení, aby sme boli pred jeho tvárou svati a nepoškvrnení v láske.” Teda naše predurčenia je výsostne pozitívne predurčenie ku Spáse, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali Božími deťmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval vo svojom milovanom Synovi.
Možno po pohľade na Boží plán s nami lepšie pochopíme, akým veľkým zlom je hriech, ktorý chce zmariť toto naše predurčenie. Kto pozná semináre duchovnej obnovy, dobre vie, koľko rôznych očistných procesov musí človek prejsť, kým je schopný života v Duchu Svätom. Každý mylný postoj je prekážkou k prijatiu Ducha Svätého.
Na pozadí povedaného, meditujme nad tým, aké zvláštna okolnosti museli predchádzať počatiu a narodeniu tej, ktorá bola vyvolená za matku Vteleného Slova, ktoré sa malo počať nie z prirodzených síl, ale z moci Ducha Svätého. Myslíte si, že Panna Mária mohla byť po duchovnej stránke obyčajná hriešna žena. Dostala zvláštne poslanie, ale aj zvláštne výsady. Boh ju pre predvídané zásluhy jej Syna oslobodzuje spod všeobecného zákona hriechu. V Nepoškvrnenej je celému ľudstvu dávaná možnosť, začať znovu.
Keď sa anjel pri Zvestovaní prihovára Panne Márii, neoslovuje ju menom, nehovorí to naše „Zdravas Mária”, ale povie „Raduj sa, plná milosti”. Je tu užité grécke slovo „kecharitomene”. Ako keby toto slovo vyjadrovalo jej podstatu. Mária je „plnosť milosti”. Milosť je jej podstatou. Keby sme to chceli vyjadriť po slovenský, museli by sme povedať, že Panna Mária s celou svojou krásou od svojho počatia až po slávnu korunováciu v nebi, je milosťou. Nevytvorila sa sama, ale prišla ako Boží dar. Jej život je od prvého momentu modelovaný Duchom Svätým. K tomu, aby Mária bola matkou Spasiteľa, bola od Boha obdarovaná darmi, hodnými takej veľkej úlohy. Aby mohla dať slobodný súhlas svojej viery ku svojmu vyvoleniu, ktoré jej bolo oznámené, bolo potrebné, aby bola celá nesená Božou milosťou.
To, čo my ľudia dokážeme vytvoriť sami, čiste ľudskými silami, zostáva v oblasti ľudskej slušnosti. Vieme zmeniť svoje vonkajšie chovanie, ale nevieme zmeniť svoje vnútorne bytie. Cela podstata dedičného hriechu spočíva v tom, že človek nechce prijať svoj život a svoje bytie ako milosť Božiu, ale chce si sám svoj život riadiť a utvárať. Týka sa to rovnako nás, čo chodíme do kostola a vyznávame, že sme veriaci, ako aj tých, ktorí do svojho života a do svojich myšlienok Pána Boha vôbec nevpustia. Mária prijíma svoje bytie ako Boží dar. Sama priznáva a vyznáva: „veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný”. Každý človek, ktorý sa v dôvere Bohu odovzdáva, začína spolu s Pannou Máriou prežívať tieto „veľké veci”. Začína prežívať Ježiša ako svoj Život.
O nás všetkých platí to, čo hovorí Dávid: „Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať.” My všetci sme sa počali „bezbožní a bezmocní”, okrem tej, ktorú dnes oslavujeme. V tajomstve dnešnej slávnosti vyznávame, že Kristus, ale i Panna Mária, sú prvotinou nového stvorenia. Cirkevní otcovia učia, že Mária je rajom, do ktorého diabol nikdy nemal prístup. Chcú tým povedať, že Mária nikdy vedome ani podvedome nenadviazala spojenie s diablom. Už v okamihu svojho počatia, bola zvláštnym spôsobom uchránená od dotyku tej neprávosti, v ktorej sme sa my všetci ostatní počali. Ona prijíma do seba Krista a stáva sa „zbožnou a mocnou” na rozdiel od nás „bezbožných a bezmocných”.
Milosť a krása spolu súvisia a preto je Mária krásna a to tou krásou, ktorú nazývame svätosť. Po latinský sa modlíme: „tota pulchra” – celá krásna. Pretože je Mária omilostená, je tiež pôvabná a to pôvabom čností. Mária je krásna a pôvabná, pretože má plnosť Božej priazne a Božieho vyvolenia. Táto milosť, súvisiaca s Máriinou svätosťou, má jednu príznačnú známku, ktorá ju povyšuje nad milosť všetkých ostatných ľudí Starého i Nového zákona. Latinská cirkev ju vyjadruje titulom „Immaculata” (Nepoškvrnená) a pravoslávna cirkev titulom „Panhagia” (Celá svätá). My vyjadrujeme skôr negatívny prvok Máriinej svätosti – to znamená neprítomnosť akéhokoľvek hriechu, teda i prvotného. Pravoslávna cirkev titulom, ktorý dáva Panne Márii, vyjadruje skutočnosť, že Mária má všetky čnosti a všetku krásu, ktorá z nich vyžaruje. Otcovia východnej tradície oslavujú Božiu Matku ako nedotknutú akoukoľvek poškvrnou hriechu, ako modelovanú Duchom Svätým a vytvorenú ako nové stvorenie. Z Božej milosti zostala Mária po celý svoj život nedotknutá akýmkoľvek osobným hriechom.
Cirkev si behom stáročí uvedomila, že Mária, plná Božej milosti, bola vykúpená už od svojho počatia. To hlása dogma o Nepoškvrnenom počatí, ktorú vyhlásil roku 1894 sv. pápež Pius IX.: „Blahoslavená Panna Mária bola od prvého okamžiku svojho počatia pre zvláštnu milosť a výsadu všemohúceho Boha, vzhľadom k zásluhám Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského rodu, uchránená akejkoľvek poškvrny dedičného hriechu.” Tento „jas jedinečnej svätosti”, ktorým je Mária ozdobená „od prvého okamžiku svojho počatia”, dostáva úplne od Krista: „bola vykúpená vznešenejším spôsobom, vzhľadom k zásluhám svojho Syna.” Viac, než ktorúkoľvek inú stvorenú osobu, ju Otec v Kristovi „zahrnul z neba rozmanitými duchovnými darmi”. V ňom si ju vyvolil ešte pred stvorením sveta, aby bola pred ním svätá a nepoškvrnená v láske.
Veľmi často počas evanjelizácie hovoríme o osobnom prijatí Ježiša, hovoríme, že treba prijať Ježiša ako svojho Pána, že mu treba odovzdať svoj život a celú svoju bytosť, aby sa jeho Spása mohla reálne prejaviť v nás a na nás. Zabúdame na to, že pre mnohých ľudí to vôbec nie je také jednoduché a často zídu z cesty odovzdanosti, ich hriešne sklony prevládnu. Dlhodobý hriešny zvyk sa nakoniec stane železnou košeľou, z ktorej sa človek tak ľahko nevyzlečie. Na príklade sv. Jozefa sa nám ukazuje, čo má robiť človek, ktorý už nie je nepoškvrnený ako Panna Mária. Sv. Jozef dostáva zvláštnu radu a príkaz od božieho anjela. „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, za svoju manželku, lebo to čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.” Sv. Jozef je vyzvaný, aby skôr ako príjme Ježiša, prijal Máriu a to veľmi blízkym a intímnym spôsobom.
Duchovní otcovia hovoria o potrebe „prijať Máriinu dušu“. Máriina duša tvorí akési životné prostredie pre Ježišovu bytosť v nás. Otcovia hovoria, že človek má v tomto smere dve možnosti. Môže svoje hriešne, uzavreté a zranené srdce otvárať sám, svojou silou a námahou. Toto však ide veľmi ťažko. Ak sa cíti maličký a slabý, môže skúsiť druhú možnosť, ktorú doporučuje sv. Ambróz, keď hovorí: „Ak chceš prijať Krista do seba, vyprosuj si najprv niečo z tej krásnej Máriinej duše.” Podobnú skúsenosť nám ponúka Sv. Grignion z Montfortu: „Duch svätí sa ponáhľa do duše, v ktorej objaví svoju Nevestu, a napĺňa ju a dáva sa jej v tej miere, v akej táto duša jeho Nevestu prijíma.“ Teda ako vidíme: Môžeme sa snažiť otvoriť Duchu Svätému sami a môžeme ho privolať pomocou zasvätenia sa P. Márie. Vyskúšajme, čo je účinnejšie.

Zdroj: frantiskani.sk

Sviečka za nenarodené deti 2018

sviecka

Už 17. ročník tejto celoslovenskej kampane organizuje Fórum života s podporou a požehnaním otcov biskupov s cieľom pripomenúť si osud nenarodených detí, ktoré zomreli pri spontánnom alebo umelom potrate a stimulovať verejnú mienku v prospech ochrany života od počatia. Duchovnu stránku kampane predstavuje spomienka na zomrelé nenarodené deti najmä v čase okolo 2. novembra, v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých, modlitba za ich rodiny i za zmenu zmýšľania všetkých, ktorí ľudský život nepovažujú za hodny ochrany od počatia.

Praktická stránka projektu predstavuje predaj symbolických sklenených a plastových sviečok s logom kampane Sviečka za nenarodené deti vo farnostiach, spoločenstvách a školách najmä počas mesiaca október v rámci verejnej zbierky schválenej Ministerstvom vnútra SR. Výťažok z tejto zbierky bude použitý na projekty konkrétnej pomoci tehotným ženám a matkám s deťmi v núdzi, vzdelávanie a pro-life profesionalizáciu v sociálnej, legislatívnej, psychologickej a ďalších oblastiach, aby sme ľudský život, jeho dôstojnosť a práva dokázali chrániť nielen s odhodlaním a oduševnením, ale aj faktami a argumentmi, a aby sme tak prispeli k premene atmosféry v našej občianskej spoločnosti od ľahostajnosti k rešpektu voči prirodzeným hodnotám, v prospech života a rodiny.

Viac na: www.sviecka.forumzivota.sk

Chystáme Večery milosrdenstva v šiestich slovenských mestách

17. ročník celoslovenskej kampane Sviečka za nenarodené deti je v plnom prúde. Už tradične v rámci nej chystáme VEČERY MILOSRDENSTVA, ktoré sa tento rok chystajú v šiestich slovenských mestách. Fórum života v spolupráci s miestnymi farnosťami pozýva všetkých, ktorým nie je ľahostajný osud nenarodených detí, aby prišli na tieto chválové stretnutia poďakovať Bohu za dar života, spomenúť si na nenarodené deti a ich rodiny, a modliť sa za úctu ku každému človeku od počatia.
„Už minulý rok mali Večery milosrdenstva úžasný ohlas medzi ľuďmi, boli to krásne momenty stíšenia a chvály Boha. Všade žiarili symbolické sviečky s logom kampane Sviečka za nenarodené deti, ktoré si ľudia mali možnosť zakúpiť priamo na mieste a podporiť tak užitočné projekty zamerané na ochranu života, podporu rodiny a konkrétnu pomoc v tejto oblasti. Veríme, že aj tento rok myšlienka Večerov milosrdenstva osloví srdcia ľudí, všetkých srdečne pozývame,“ hovorí Anna Siekelová, hlavná koordinátorka kampane. Šnúru podujatí tento rok svojím vystúpením podporia Lámačské chvály a chválová skupina F6.
Miesta a termíny Večerov milosrdenstva 2018:
5. novembra o 18.30 hod. Trnava, Kostol Najsvätejšej Trojice (jezuiti)
9. novembra o 18.00 hod. Prešov, Komunitno-pastoračné centrum sv. Jána Pavla II. – Prešov
10. novembra o 18.30 hod. Žilina, Kostol Božieho milosrdenstva na sídlisku Hájik – Žilina
10. novembra o 19.00 hod. Levice, Kostol Ducha Svätého – Levice
11. novembra o 18.30 hod. Partizánske, Kostol Božského Srdca Ježišovho – Partizánske
11. novembra o 18.00 hod. Košice, Katedrála narodenia Presvätej Bohorodičky – Košice
Budeme radi, ak nám pomôžete šíriť pozvanie na tieto podujatia, plagáty nájdete pri jednotlivých termínoch. Tešíme sa na vás

vecery_milosrdenstva

zdroj: www.sviecka.forumzivota.sk

Pôstne zamyslenie…

unnamed

Za jedným francúzskym farárom prichádzala neodbytná farníčka. Vraj sa jej zjavil Ježiš a chce, aby farár postavil kaplnku. Samozrejme, kňaz jej neveril. Aby ho presvedčila, mala sa Ježiša opýtať, ktorý farárov hriech je najväčší. Na druhý deň sa žena vrátila so slovami: Pán Ježiš povedal, že už si nepamätá.
Ak my urobíme jeden krok k Bohu, On urobí tisíc krokov, aby sa s nami čo najrýchlejšie stretol. Boh sa nikdy nevracia k vypočutým hriechom. Uňho neexistuje tvrdý disk! Ak úprimne ľutujeme, On odpúšťa a zabúda – narozdiel od nás… Ako sám povedal svätej Faustíne: Som trojnásobne svätý a oškliví sa mi najmenší hriech. Nemôžem milovať dušu, ktorú poškvrňuje hriech, ale keď ľutuje, moja štedrosť voči nej je bezhraničná. Svojím milosrdenstvom prenasledujem hriešnikov na všetkých ich cestách a moje srdce sa raduje, keď sa vracajú ku mne. Zabúdam na horkosť, ktorou napájali moje srdce, a teším sa z ich návratu. Povedz hriešnikom, že vždy na nich čakám, načúvam úderom ich srdca, kedy začne biť pre mňa. Napíš, že sa im prihováram cez výčitky svedomia, cez neúspechy a utrpenia, cez búrky a hromy…
Božie milosrdenstvo je ako magnet. Neustále nás hľadá…
Aj rabíni potvrdzovali veľkosť Božieho milosrdenstva. Vraveli, že hoci by aj 999 anjelov svedčilo o vine človeka a iba jeden by ho obhajoval – Boh by sa priklonil k obhajobe a odpustil. Pretože náš Boh sa nedovolí predbehnúť vo svojom milosrdenstve.
Božie milosrdenstvo najkonkrétnejšie zakúšame vo sviatosti pokánia.
Sám Ježiš povzbudzoval Sestru Faustínu a cez ňu každého z nás: Píš, hovor o mojom milosrdenstve. Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva (v spovednici), tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola, a aj keby z ľudského pohľadu už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnosti.
Židia sa s Jahve môžu zmieriť len raz v roku v deň Jom Kippur. Mohamedáni majú len jeden mesiac – Ramadán na zmierenie s Alahom. Katolíci majú na zmierenie s Bohom 365 dní v roku… Nemusia ísť na ďalekú púť, nemusia vykonať nejaké vonkajšie obrady.
Tak prečo to odkladať?

Zdroj: www.milosrdenstvo.sk

Popolcová streda – (Joel 2,12-19)

poplcova streda2

Začíname pôstne obdobie. Možno sa pýtame: aký zmysel má pôstne obdobie? Keď počujeme slovo pôst, vyvoláva to v nás predstavu hladu. Na čo je dobré trápiť sa hladom? Avšak zmyslom tejto doby nie je predovšetkým hladovať, zmyslom tejto doby je konať pokánie. A konať pokánie to znamená prijať obmedzenie, ktoré patrí k ľudskej prirodzenosti. A teda občas aj hladovať. Cirkevní otcovia svorne tvrdili, že prikázanie o pôste je tak staré ako sám svet. Prvé prikázanie, ktoré Boh dal ľuďom, bolo prikázanie postiť sa. (Gn 2,17). Už v raji bolo dané ľuďom prikázanie zdržanlivosti, aby nejedli zo stromu poznania dobra a zla. Nebolo to prikázanie absolútneho pôstu, pretože zo všetkých ostatných stromov v raji mohol človek jesť a nezhrešil. Toto prikázanie sa týkalo jedného konkrétneho stromu. Sv. Bazil Veľký hovorí: „Pretože sme sa nepostili, boli sme z raja vyhnaní. Budeme sa postiť, aby sme znovu do raja mohli vrátiť”. V pôste ide o múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania. Človek sa prehrešil tým, že toto múdre sebaobmedzenie neprijal a tým si veľmi ublížil a v každom hriechu stále ubližuje.
Boh nás ústami proroka Joela vyzýva: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom, srdcia si roztrhnite a nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu. Veď On je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý a zľutúva sa v nešťastí.“ Predovšetkým sa v pôste jedná o naše obrátenie. Znamená to zmenu zmýšľania, ale nielen to. Nejde len o sýtenie nášho rozumu novými informáciami, ale ide predovšetkým o obrátenie nášho srdca.
Moderná doba je vážne chorá na srdce. Nehovorím to len obrazne, ale je to aj skutočné medicínske zistenie. Srdcové choroby sú vážnym problémom súčasnosti. Srdce je čerpadlom, ktoré zásobuje okysličenou krvou celé telo. Mohli by sme ho nazvať aj motorom života. Je to jediný orgán v ľudskom tele, ktorý si počas celého nášho života, vôbec neoddýchne. Stále sa vydáva v akcii a jeho oddych by pre nás znamenal smrť. Srdce je v našom tele a pre naše telo tým, čím je Boh – Láska, pre stvorený svet. Práve pre tieto svoje vlastnosti sa srdce stalo symbolom samotného Boha a je miestom jeho prebývania v človeku.
Naše srdce nie je v poriadku, keď nie je príbytkom Lásky, ktorou je sám Boh. O Ježišovom ľudskom srdci hovoríme, že je podstatne zjednotené so Slovom Božím. Toto je tajomstvo lásky. Jednota vôle človeka s vôľou Božou. Chcieť to isté. Srdce začína chorľavieť ak nebije pre svojho Stvoriteľa, keď nieje v ňom rozliata láska Božia.
Božie Slovo nás právom vyzýva: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom…“, „srdcia si roztrhnite a nie šaty…“ Prečo je potrebné roztrhnúť si srdce? Lebo po prvotnom hriechu sa všetci rodíme do tohto sveta so srdcom, ktoré nieje Božím príbytkom. Je to srdce uzatvorené pre Boha i ľudí, studené a nepríjemne srdce. Roztrhnúť svoje srdce, to znamená, otvoriť ho pre Boha i ľudí. Dovoliť Bohu, aby nás mohol riadiť a pretvárať podľa svojho Srdca. Dovoliť aby Boží Duch býval v našom srdci. Vyprosiť si od Boha správny vzťah ku všetkému a ku všetkým.
Boh sa zjavuje ako náš otec. Jemu nikto nie je ľahostajný. Ak je nám niekto ľahostajný, tak už nemáme v srdci Božiu lásku. My dokážeme prejsť bez súcitu a povšimnutia, byť plne zaujatí sebou a svojimi problémami. Ale Boh nedokáže prejsť okolo človeka bez povšimnutia. Boh nemá svoje problémy, má len naše problémy. Boh Otec má úžasnú úctu voči svojmu stvoreniu. My ho vôbec nechápeme, dokiaľ nemilujeme ako On. Nemôžeme ho iným spôsobom zažiť, ako keď ho necháme vyjadriť sa skrze naše srdcia. Boha môžeme prežiť len vtedy, keď sa milujeme navzájom. Boh je Osobný a Živý Vzťah Lásky a On sa chce a môže zjaviť len v našich vzťahoch. Ak sú naše vzťahy nesprávne, nemôžeme zažiť Boha, nepoznáme ho. Nemáme z neho radosť. Máme sa obrátiť k Bohu celým svojím srdcom. To znamená: celé srdce uvolniť pre lásku.
Láska sa nám zdá ťažká, ale iná cesta ku Spáse neexistuje. Len keď svoje srdce očistíme od všetkých opačných postojov, keď dovolíme Bohu, aby On sám v nás konal, potom sa v srdci spojíme s tou nesmiernou láskou, ktorá nás stvorila, ktorá nás vykupuje a posväcuje. Možno je to len jeden človek, ktorého nemilujeme a možno si to vieme aj spravodlivo odôvodniť. A predsa táto jedna neláska z našej strany je prekážkou toho, aby skrze naše ľudské srdce mohol prúdiť životodárny Boží Dych, Duch Svätý.
Obráťme sa teda celým srdcom k Bohu, roztrhnime si srdce. Oľutujme každú nelásku, ktorá sa zmocnila našich bytostí a prosme Boha, aby sa vrátil do nášho srdca, aby nám nikto a nič nebolo ľahostajné. Prijmime Ježiša, lebo v ňom je všetka sila pozitívnej zmeny. On je Vtelená láska. Tá istá láska sa chce vteliť do nás.
Na záver ešte niekoľko napomenutí z múdrosti sv. Františka: „Pán hovorí: „Milujte svojich nepriateľov!“ Svojho nepriateľa miluje skutočne ten, kto sa nezarmucuje nad bezprávím, ktoré mu nepriateľ robí, ale kto sa pre lásku Božiu trápi nad hriechom v jeho duši a preukazuje mu svoju lásku skutkami.“
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ích je nebeské kráľovstvo“, je mnoho tých, ktorí sú horliví pri modlitbe a bohoslužbe a ukladajú svojmu telu mnoho pôstov a umŕtvovania, pohoršujú sa však pre jediné slovíčko, ktoré sa zdá pôsobiť bezprávie ích ja, alebo pre nejakú vec, ktorú im niekto vezme a ihneď sa nad tým rozčuľujú. Tí nie sú chudobní v duchu; lebo kto je skutočne chudobní v duchu, nenávidí sám seba a miluje i tých, ktorý ho udrú do tváre.“

zdroj: www.frantiskani.sk