Snažme sa vidieť požehnanie, ktoré prichádza z úprimného obetovania Bohu aj toho „málo“, čo máme, povzbudil pápež František vo svojom zamyslení pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána. Svätý Otec poukázal na nedeľné evanjelium o zázraku rozmnoženia chleba a rýb. Poznamenal, že sú v ňom prítomné tri gestá, ktoré Ježiš zopakuje pri Poslednej večeri: obetovanie, vzdávanie vďaky a delenie sa.
Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!
Evanjelium dnešnej liturgie nám hovorí o zázraku rozmnoženia chlebov a rýb (porov. Jn 6, 1-15). Bol to zázrak a zároveň „znamenie“, jeho hlavní hrdinovia robia tri gestá, ktoré Ježiš zopakuje pri poslednej večeri. Aké sú to gestá? Obetovanie, vzdávanie vďaky a delenie sa.
Prvé gesto: obetovanie. Evanjelium hovorí o chlapcovi, ktorý má päť chlebov a dve ryby (porov. Jn 6, 9). Je to gesto, ktorým uznávame, že máme niečo dobré, čo môžeme dať, a hovoríme svoje „áno“, aj keď to, čo máme, je príliš málo v porovnaní s tým, čo je potrebné. Zdôrazňuje sa to pri svätej omši, keď kňaz na oltári obetuje chlieb a víno a každý obetuje seba samého, svoj vlastný život. Je to gesto, ktoré sa môže zdať malé, ak myslíme na obrovské potreby ľudstva, podobne ako päť chlebov a dve ryby pred tisíckami ľudí; ale Boh z neho robí základ pre najväčší zázrak, aký existuje: ten, v ktorom sa On sám sprítomňuje uprostred nás, pre spásu sveta.
A tak chápeme aj druhé gesto: vzdávanie vďaky (porov. Jn 6, 11). Prvé gesto bolo obetovanie, druhé je vzdávanie vďaky. To znamená povedať Pánovi s pokorou, ale aj s radosťou: „Všetko, čo mám, je dar od teba, a aby som ti poďakoval, môžem ti vrátiť len to, čo si mi dal ako prvý, spolu so svojím Synom Ježišom Kristom, a pridať k tomu, čo môžem“.
Každý z nás môže niečo priniesť. Čo môžem dať Pánovi? Čo môže dať ten najmenší? Úbohú lásku. Povedať: „Pane, milujem ťa“. My bedári: naša láska je veľmi malá! Ale môžeme ju dať Pánovi, Pán ju prijíma.
Obetovanie, vzdávanie vďaky a tretím gestom je podeliť sa. Pri svätej omši je to sväté prijímanie, keď spoločne pristupujeme k oltáru, aby sme prijali Kristovo telo a krv, ktoré sú plodom daru všetkých, ktoré Pán premenil na pokrm pre všetkých. Sväté prijímanie je krásny okamih, ktorý nás učí prežívať každé gesto lásky ako dar milosti pre darcu i prijímateľa.
Bratia a sestry, položme si otázky: Naozaj verím, že z Božej milosti mám niečo jedinečné, čo môžem darovať svojim bratom a sestrám, alebo sa cítim anonymne „jedným z mnohých“? Som protagonistom dobra, ktoré treba darovať? Som Pánovi vďačný za dary, ktorými mi neustále prejavuje svoju lásku? Prežívam delenie sa s druhými ako chvíľu stretnutia a vzájomného obohatenia?
Nech nám Panna Mária pomáha s vierou prežívať každé eucharistické slávenie a každý deň spoznávať a zakúšať „zázraky“ Božej milosti.
(Zdroj a preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)