V dnešnú nedeľu 3. marca pred modlitbou Anjel Pána pápež František hovoril o príbehu z evanjelia, kedy Ježiš vyhnal peňazomencov a predavačov z chrámu. Náš vzťah k Bohu nemá byť chladný a komerčný, ale blízky a dôverný. Povzbudil vyše 20 tisíc veriacich zhromaždených na Námestí sv. Petra, aby sa zamysleli nad kontrastom medzi domovom a tržnicou. „Sú to vlastne dva rôzne spôsoby predstupovania pred Pána“.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes nám evanjelium ukazuje nepríjemnú scénu ako Ježiš vyháňa kupcov z chrámu (porov. Jn 2, 13-25). Ježiš vyháňa predavačov, prevracia stoly peňazomencov a všetkých napomína slovami: „Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ (v. 16). Zastavme sa na chvíľu pri kontraste medzi domovom a tržnicou: sú to vlastne dva rôzne spôsoby predstupovania pred Pána.
V chráme chápanom ako tržnica na to, aby sme boli v poriadku pred Bohom, stačilo kúpiť baránka, zaplatiť zaňho a ugrilovaného na žeravých uhlíkoch oltára skonzumovať. Kúpiť, zaplatiť, zjesť a potom nech každý ide do svojho domu. Avšak v chráme chápanom ako domov sa deje opak: človek ide na stretnutie s Pánom preto, aby vytvoril spoločenstvo s Ním, aby bol spolu so svojimi bratmi i sestrami, aby sa mohol podeliť o radosti či bolesti. Na tržnici ide o cenu, doma sa nekalkuluje; na tržnici sa hľadajú vlastné záujmy, kým doma sa daruje nezištne.
Ježiš je dnes neústupný, pretože nesúhlasí s tým, aby bol chrám – domov nahradený chrámom – tržnicou. Nesúhlasí s tým, aby vzťah s Bohom bol vzdialený a obchodný namiesto blízkeho a dôverného vzťahu. Nesúhlasí s tým, aby predajné pulty nahradili rodinný stôl, aby ceny nahradili objatia a mince, aby nahradili pohladenia. Prečo to Ježiš odmieta? Pretože takto sa vytvára bariéra medzi Bohom a človekom i medzi bratmi, zatiaľ čo Kristus prišiel, aby priniesol spoločenstvo, aby priniesol milosrdenstvo, teda odpustenie a prináša blízkosť.
Dnes sme aj my počas nášho pôstneho putovania pozvaní, aby sme v nás a okolo nás vytvorili viac domova a menej tržnice. Predovšetkým vo vzťahu Bohu. Tak, že sa budeme veľa modliť ako deti, ktoré neúnavne a s dôverou klopú na Otcove dvere, a nie ako lakomí a nedôverčiví obchodníci. Takže na prvom mieste modlitbou. A potom šírením bratstva. Potrebujeme byť viac bratmi. Pomyslime na rozpačité, izolujúce, niekedy až nepriateľské ticho, s ktorým sa človek stretáva na mnohých miestach.
Položme si teraz otázku: predovšetkým, aká je moja modlitba? Je to cena, ktorú musím zaplatiť, alebo je to chvíľa dôvernej odovzdanosti, pri ktorej sa nepozerám na hodinky? Aké mám vzťahy s druhými? Viem dávať bez toho, aby som čakal na reciprocitu? Viem urobiť prvý krok, aby som prelomil múry mlčania a prekonal odstupy? Tieto otázky si musíme položiť.
Panna Mária, pomáhaj nám „vytvárať domov“ s Bohom, medzi nami a okolo nás.
(Zdroj a preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka a Martin Jarábek)