Author Archives: bero

Foto: Erika Litváková

Bratislava 7. novembra (TK KBS) Najväčší a najstarší katolícky týždenník Katolícke noviny oslavuje 7. novembra 175 rokov od prvého vydania. Pri tejto príležitosti sa dnes v Kostole sv. Ladislava v Bratislave konala svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bol Mons. Vendelín Pleva, bývalý riaditeľ Spolku svätého Vojtecha, šéfredaktor Katolíckych novín a ich súčasný odborný lektor. Homíliu predniesol Ivan Šulík, riaditeľ Spolku svätého Vojtecha, ktorý je vydavateľom Katolíckych novín.

Svätú omšu koncelebrovali kňazi z katolíckych médií Bruno Donoval, riaditeľ Rádia Mária a Ondrej Chrvala, programový riaditeľ TV Lux. Po svätej omši boli všetci prítomní gratulanti a čitatelia pozvaní na Deň otvorených dverí a prehliadku priestorov Katolíckych novín s historickým výkladom šéfredaktora KN Jána Lauka.

Ako informoval riaditeľ SSV Ivan Šulík, „prvé číslo Katolíckych novín vyšlo v Pešti 7. novembra 1849 vďaka kaplánovi miestnej farnosti sv. Jozefa, Šimonovi Klempovi. Noviny si zažili viaceré turbulentné časy. Niekoľko rokov nevychádzali, a to od roku 1905 do roku 1940, ako aj päť mesiacov po druhej svetovej vojne. Od roku 1951 do roku 1989 vychádzali v cenzurovanej podobe a často boli poplatné režimu.

Napriek všetkému sa Katolícke noviny po celý čas usilujú byť v službe svojich čitateľov v duchu motta Spolku svätého Vojtecha – viere a poznaniu. Snažia sa prispieť k prehlbovaniu viery veriacich ľudí a viesť ich aj k premýšľaniu. Sú to tradičné noviny, ale súčasného kresťana. Kráčajú s dnešným človekom, chcú byť jeho sprievodcom na cestách životom pri všetkých príjemných chvíľach, ale aj pri tých náročnejších“.

Šéfredaktor Katolíckych novín Ján Lauko dodal, že „jedným z cieľov Katolíckych novín je odpovedať a reagovať na mnohé výzvy súčasnej doby v zmysle kresťanskej náuky“. Pri napĺňaní tohto niekedy veľmi náročného poslania vníma ako veľké povzbudenie stretnutie zamestnancov s pápežom Františkom v máji tohto roku. „Svätému Otcovi sme darovali vydanie Katolíckych novín podpísané všetkými spolupracovníkmi periodika a on sa z tohto daru potešil a povzbudil nás v našej práci,“ dodal Ján Lauko.

Katolícke noviny odoberá v súčasnosti okolo 20-tisíc stálych predplatiteľov, pričom sa týždenne predáva viac ako 32-tisíc výtlačkov. Patria tak do prvej štvorice najpredávanejších a najčítanejších slovenských týždenníkov. Všetci, ktorí si predplatia Katolícke noviny do 24. decembra 2024, budú zaradení do súťaže o 50 lukratívnych cien. Novinkou je, že od budúceho týždňa si Katolícke noviny môžu záujemcovia objednať aj digitálne.

TK KBS informovala Zuzana Szakácsová

K správe bolo vydané FOTO.

( Zdroj: TK KBS )

Generálna audiencia 6. novembra  (Vatican Media)

„Kresťanská modlitba nie je akoby rozhovorom človeka na jednej strane telefónu, s Bohom, ktorý by bol na opačnom konci telefonického spojenia, to nie, je to modlitba Boha v nás! Modlíme sa k Bohu prostredníctvom Boha,“ povedal pápež František počas stredajšej katechézy. Zároveň zdôraznil, že modlitba príhovoru – ako slobodná a nezištná – je v spoločenstve Cirkvi vzácnou a potrebnou úlohou.
Čítanie: Rim 8, 26-27

Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži; že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.

12. katechéza z cyklu Duch a Nevesta. Duch Svätý vedie Boží ľud v ústrety Ježišovi, našej spáse: „Duch sa prihovára za nás“. Duch Svätý a kresťanská modlitba.

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Posväcujúce pôsobenie Ducha Svätého, ako aj Božieho slova a sviatostí, sa prejavuje v modlitbe a práve jej chceme venovať dnešné zamyslenie: modlitba. Duch Svätý je zároveň protagonistom i cieľom kresťanskej modlitby. To znamená, že On je ten, ktorý nám dáva modlitbu, a On je ten, ktorý sa dáva prostredníctvom modlitby. Modlíme sa, aby sme dostali Ducha Svätého, a Ducha Svätého dostávame, aby sme sa skutočne modlili, teda ako Božie deti, nie ako otroci. Premýšľajme o tom: modliť sa ako Božie deti, nie ako otroci.

Človek sa musí vždy modliť so slobodou. „Dnes sa musím modliť toto, toto a toto, pretože som sľúbil toto, toto a toto. Inak pôjdem do pekla“. Nie, toto nie je modlitba! Modlitba je slobodná. Modlíte sa vtedy, keď vám Duch Svätý pomáha modliť sa. Modlíš sa vtedy, keď v srdci cítiš potrebu modliť sa, a keď necítiš nič, zastav sa a spýtaj sa sám seba: „Prečo necítim túžbu modliť sa? Čo sa deje v mojom živote?“ Vždy nám však najviac pomáha spontánnosť v modlitbe. To znamená modliť sa ako deti, nie ako otroci.

Predovšetkým sa musíme modliť, aby sme prijali Ducha Svätého. V tejto súvislosti je v evanjeliu veľmi výstižná Ježišova veta: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Lk 11, 13). Každý, každý z nás, tým najmenším vie dať dobré veci, či už deťom, vnúčatám alebo priateľom. Malí od nás vždy dostávajú dobré veci. A ako to? Otec by nám nedal Ducha! A to preto, aby nám dodal odvahu a aby sme v tom pokračovali. V Novom zákone vidíme, že Duch Svätý zostupuje vždy počas modlitby. Zostupuje na Ježiša pri krste v Jordáne, kým „sa modlil“ (Lk 3, 21). Zostupuje aj na učeníkov na Turíce, kým sa „vytrvalo a jednomyseľne modlili“ (Sk 1, 14).

Je to jediná „moc“, ktorú máme nad Božím Duchom. Moc modlitby: on modlitbe neodporuje. Modlíme sa a on prichádza. Spomeňte si na tú pasáž v Biblii, keď sa navrchu Karmel rozčuľovali falošní Bálovi proroci, na svoju obetu chceli privolať oheň z neba, ale nič sa nestalo, lebo boli modloslužobníkmi: uctievali boha, ktorý neexistuje. Eliáš sa modlil a oheň zostúpil a strávil zápalnú obetu (porov. 1 Kr 18, 20-38). Cirkev verne nasleduje tento príklad: vždy má na perách prosbu: „Príď! Príď!“ k Duchu Svätému zakaždým, keď sa naňho obracia. A robí to najmä pri svätej omši, aby zostupoval ako rosa a posväcoval chlieb a víno na eucharistickú obetu.

Ale je tu aj druhý aspekt, ktorý je pre nás najdôležitejší a naviac povzbudzujúci: Duch Svätý je ten, ktorý nám dáva pravú modlitbu. Svätý Pavol o tom hovorí takto: „Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži; že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu“ (Rim 8, 26 – 27).

Je pravda, že nevieme ako sa máme modliť. Musíme sa to učiť každý deň. Príčina tejto slabosti našej modlitby bola v minulosti vyjadrená jediným slovom, ktoré sa používalo tromi rôznymi spôsobmi: ako prídavné meno, ako podstatné meno a ako príslovka. Je ľahké zapamätať si, aj pre tých, ktorí nevedia po latinsky, a stojí za to mať na pamäti, pretože len to obsahuje celé pojednanie, tieto tri veci. My ľudia, povedané tým príslovím, „mali, mala, male petimus“, čo znamená: súc zlí (mali), žiadame zlé veci (mala) a zlým spôsobom (male). Ježiš hovorí: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo, a ostatné dostanete navyše“ (Mt 6, 33); namiesto toho hľadáme najprv to, čo je navyše, teda svoje vlastné záujmy – mnohokrát – a celkom zabúdame prosiť o Božie kráľovstvo. Prosme Pána o kráľovstvo a všetko príde s ním.

Je pravda, že Duch Svätý prichádza, na pomoc našej slabosti, ale robí ešte niečo veľmi dôležité: potvrdzuje nám, že sme Božie deti, a kladie nám na pery zvolanie: „Otče!“ (Rim 8, 15; Gal 4, 6). My nemôžeme povedať „Otče, Abba“. Nemôžeme povedať „Otče“ bez moci Ducha Svätého. Kresťanská modlitba nie je akoby rozhovor človeka na jednej strane telefónu, s Bohom, ktorý by bol na opačnom konci telefonického spojenia, to nie, je to modlitba Boha v nás! Modlíme sa k Bohu prostredníctvom Boha. Modliť sa znamená vložiť sa do Boha a nechať Boha vstúpiť do nás.

Práve v modlitbe sa Duch Svätý zjavuje ako „Utešiteľ“ (Paraklétos), teda obhajca a ochranca. On nás pred Otcom neobviňuje, ale obhajuje. Áno, obhajuje nás, presviedča nás o tom, že sme hriešnici (porov. Jn 16, 8), ale robí to preto, aby sme zakúsili radosť z Otcovho milosrdenstva, a nie preto, aby nás zničil neplodným pocitom viny. Aj keď nám naše srdce niečo vyčíta, pripomína nám, že „Boh je väčší ako naše srdce“ (1 Jn 3, 20). Boh je väčší ako náš hriech.

Všetci sme hriešnici, ale pouvažujme: možno sú medzi vami takí – to neviem -, ktorí sa boja pre veci, ktoré urobili, možno sa boja, že ich Boh pokarhá alebo sa boja pre mnoho vecí a nemôžu nájsť pokoj. Začni sa modliť, vzývaj Ducha Svätého a on ťa naučí, ako prosiť o odpustenie. A viete čo? Boh nelipne na gramatike, a keď prosíme o odpustenie, nenechá nás to dokončiť! „Lebo…“ a tam nás nenechá dokončiť slovo odpustenie. On nám najprv odpustí, vždy je tu na to, aby nám odpustil, skôr než dokončíme slovo odpustenie. My povieme „lebo…“ a Otec nám vždy odpustí.

Duch Svätý sa prihovára a tiež nás učí, aby sme sa zasa prihovárali za našich bratov a sestry – prihovára sa za nás a učí nás prihovárať sa za iných – učí nás modlitbe príhovoru: modliť sa za niekoho, modliť sa za chorého, za toho, ktorý je vo väzení, modliť sa…, modliť sa aj za svokru! A vždy sa modlite. Vždy. Táto modlitba je Bohu mimoriadne milá, pretože je bez osobného prospechu a nezištná. Keď sa každý modlí za všetkých, stáva sa to, – a to povedal svätý Ambróz – že sa všetci modlia za každého a tak sa modlitba násobí[1]. Modlitba je taká.

To je úloha, ktorá je v Cirkvi veľmi vzácna a potrebná, najmä v tomto čase prípravy na Jubilejný rok: aby sme sa zjednotili s Utešiteľom, ktorý sa „prihovára za nás všetkých pre Božie plány“. Ale nemodlite sa ako papagáje, prosím! Nehovorte „Bla, bla, bla…“. Nie. Povedzte „Pane“, ale povedzte to zo srdca. „Pomôž mi, Pane“, „Milujem ťa, Pane“. A keď sa modlíte modlitbu Pána, modlite sa „Otče, ty si môj Otec“. Modlite sa srdcom a nie perami, nebuďte [ako] papagáje.

Nech nám Svätý Duch pomáha v modlitbe, ktorú tak veľmi potrebujeme. Ďakujem vám.

(Zdroj a preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Martin Jarábek)

Drahí spolubratia, saleziánska rodina,
oznamujeme, že dňa 18. októbra 2024 vo veku 86 rokov odišiel do večnosti salezián kňaz don Vojtech Surový SDB.
V službe Pánovi v Cirkvi a v Saleziánskej kongregácii prežil 58 rokov rehoľného života a 51 rokov kňazského života.
Pán nech ho prijme do večnej radosti v nebi.

Pohrebná sv. omša dona Vojtecha Surového bude v stredu 23. 10. 2024 o 14:00 v Kostole sv. Tomáša apoštola v Partizánskom – Šípok. Pochovaný bude v Malých Uherciach.

Zdroj: donboscodnes.sk

Na Námestí sv. Petra v nedeľu 20. októbra pápež František počas svätej omše svätorečil 14 osobností. Svätý Otec vyslovil aj niekoľko apelov – nezabudol na krajiny trpiace vojnou, pripomenul dnešný Svetový deň misií a vyzval na ochranu domorodých kmeňov i iných krehkých skupín obyvateľstva.

Zuzana Klimanová – Vatican News

Na námestí dnes bolo prítomných približne 35 tisíc veriacich,

vrátane najmenej 70 slovenských pútnikov.

„Služba je kresťanský štýl života“. „Keď sa naučíme slúžiť, každé naše gesto pozornosti a starostlivosti, každý prejav nehy, každé dielo milosrdenstva sa stane odrazom Božej lásky. Takto pokračujeme v Ježišovom diele vo svete“, povedal pápež v homílii a poukázal na „učeníkov evanjelia“, ktorí dnes boli svätorečení:

„Počas pohnutých dejín ľudstva boli vernými služobníkmi, mužmi a ženami, ktorí slúžili v mučeníctve a radosti. (…) Viera a apoštolát, ktorý vykonávali, v nich neživili svetské túžby a chuť po moci, ale naopak, stali sa služobníkmi pre bratov a sestry, kreatívnymi v konaní dobra, pevnými v ťažkostiach, veľkodušnými až do konca.

S dôverou ich prosme o príhovor, aby sme aj my mohli nasledovať Krista, nasledovať ho v službe a stať sa svedkami nádeje vo svete.“

Noví svätci
Kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, spolu s postulátormi predstavil pápežovi kandidátov svätorečenia: Jozefa Allamana, talianskeho kňaza a zakladateľa misionárov a misionárok Consolaty; rehoľnú sestru Elenu Guerra z Talianska,

zakladateľku Kongregácie sestier oblátok Ducha Svätého; rehoľnú sestru Marie-Léonie Paradis z Kanady, zakladateľku Malých sestier Svätej rodiny a jedenásť damaských mučeníkov, ktorí boli zabití v roku 1860 v Sýrii: františkánov Manuela Ruiza Lópeza a jeho sedem spoločníkov (väčšina boli Španieli a jeden Rakúšan) a Františka, Mootiho a Rafaela Massabkiho – maronitských veriacich laikov.

Na záver svätej omše sa pápež poďakoval všetkým, ktorí si prišli uctiť nových svätých. Pozdravil kardinálov, biskupov, kňazov, zasvätené osoby, a predovšetkým rehoľníkov z kongregácií nových svätých. Prítomný bol aj prezident Talianskej republiky i iné oficiálne delegácie z krajín nových svätcov.

Pápež pozdravil aj skupinu ugandských pútnikov s viceprezidentom krajiny, ktorí prišli šesťdesiat rokov po kanonizácii ugandských mučeníkov.

Apely
Petrov nástupca zdôraznil dôležitosť ochrany domorodých kmeňov:

„Svedectvo svätého Jozefa Allamana nám pripomína aké nevyhnutné je venovať pozornosť tým najzraniteľnejším a najkrehkejším skupinám obyvateľstva. Mám na mysli osobitne ľud Yanomami v brazílskom amazonskom pralese, medzi ktorého príslušníkmi sa odohral zázrak spojený s dnešnou kanonizáciou. Apelujem na politické a občianske orgány, aby zabezpečili ochranu týchto národov a ich základných práv i ochranu proti všetkým formám vykorisťovania ich dôstojnosti a ich území.“

Svätý Otec zároveň pripomenul dnešný 98. svetový deň misií:

„Dnes slávime Svetový deň misií, ktorého téma – „Choďte a pozvite všetkých na hostinu“ (porov. Mt 22, 9) – nám pripomína, že misijné ohlasovanie má každému priniesť pozvanie na slávnostné stretnutie sa s Pánom, ktorý nás miluje a chce, aby sme mali účasť na jeho radosti ako ženícha. Ako nás učia noví svätí: „každý kresťan je povolaný podieľať sa na tomto univerzálnom poslaní prostredníctvom vlastného evanjeliového svedectva v každom prostredí“ (Posolstvo k XCVIII. svetovému misijnému dňu, 25. januára 2024). Podporujme našimi modlitbami a našou pomocou všetkých misionárov, ktorí často s veľkou obetou prinášajú svetlo ohlasovania evanjelia do každého kúta zeme.“

Pápež pripojil aj výzvu k modlitbe za vojnou zmietané časti sveta:

„Naďalej sa modlime za národy trpiace v dôsledku vojny – za sužovanú Palestínu, Izrael, Libanon, sužovanú Ukrajinu, Sudán, Mjanmarsko a všetky ostatné krajiny – a vzývajme pre všetkých dar pokoja.

Nech nám Panna Mária pomáha byť ako ona a ako svätí odvážnymi a radostnými svedkami evanjelia.“

Zdroj: vaticannews.va

Prinášame plné znenie homílie pápeža Františka, ktorú predniesol počas svätej omše na Námestí sv. Petra v nedeľu 20. októbra, keď svätorečil 14 osobností.
Ježiš sa Jakuba a Jána pýta: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ (Mk 10, 36). A hneď nato ich naliehavo vyzýva: „Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ (Mk 10, 38). Ježiš kladie otázky a

práve takto nám pomáha rozlišovať, pretože otázky nám umožňujú objaviť to, čo je v nás, osvetľujú to, čo nosíme v srdci a o čom mnohokrát nevieme.

Nechajme sa osloviť Pánovým slovom. Predstavme si, že sa nás pýta, každého z nás: „Čo chceš, aby som ti urobil?“; a druhá otázka: „Môžeš piť kalich, ktorý ja sám pijem?“

Prostredníctvom týchto otázok Ježiš vyzdvihuje väzbu a očakávania, ktoré majú učeníci voči nemu, so svetlými a tmavými stránkami typickými pre každý vzťah. Jakub a Ján, sú vlastne prepojení s Ježišom, ale majú požiadavky. Vyjadrujú túžbu byť v jeho blízkosti, ale len preto, aby zaujali čestné miesto, aby zohrali dôležitú úlohu, aby „sedeli v jeho sláve po jeho pravici a po jeho ľavici“ (Mk 10, 37). Zjavne si myslia, že Ježiš je víťazný a slávny Mesiáš, a očakávajú, že sa s nimi podelí o svoju slávu. Vidia v Ježišovi Mesiáša, avšak predstavujú si ho podľa logiky moci.

Ježiš sa nezastavuje pri slovách učeníkov, ale ide do hĺbky, počúva a číta v srdciach

každého z nich a aj každého z nás. A v dialógu sa prostredníctvom dvoch otázok snaží odhaliť túžbu, ktorá sa v týchto požiadavkách skrýva.

Najprv sa pýta: „Čo chcete, aby som vám urobil?“; a táto otázka odhaľuje myšlienky ich srdca, vynáša na svetlo skryté očakávania a sny o sláve, ktoré učeníci tajne pestujú. Ježiš akoby sa pýtal: „Čím chceš, aby som pre teba bol?“, a tak odhaľuje to, po čom v skutočnosti túžia: po mocnom a víťaznom Mesiášovi, ktorý by im poskytol čestné miesto. A mnohokrát v Cirkvi prichádzajú tieto myšlienky: česť, moc…

Potom druhou otázkou Ježiš vyvracia tento obraz Mesiáša a pomáha im tak zmeniť pohľad, t. j. obrátiť sa: „Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“. Týmto spôsobom im zjavuje, že nie je Mesiášom, za akého ho považujú; je Bohom lásky, ktorý sa skláňa, aby sa dotkol tých, ktorí sú ponížení; ktorý sa stáva slabým, aby pozdvihol slabých; ktorý pracuje pre pokoj, a nie pre vojnu; ktorý prišiel, aby slúžil, a nie aby sa dal obsluhovať. Kalich, ktorý bude Pán piť, je obetou jeho života, je to jeho život, ktorý nám daroval z lásky, až na smrť, až na smrť na kríži.

A teda po jeho pravici a ľavici budú dvaja lotri, ktorí budú visieť ako on na kríži a nebudú sedieť na mocenských miestach; dvaja lotri pribití s Kristom v bolesti, a nie sediaci v sláve. Ukrižovaný kráľ, odsúdený spravodlivý sa stáva otrokom všetkých: toto je naozaj Boží Syn! (porov. Mk 15, 39). Nevíťazí ten, kto panuje, ale ten, kto slúži z lásky. Zopakujme: Nevíťazí ten, kto panuje, ale ten, kto slúži z lásky. Pripomenul nám to aj List Hebrejom: „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami: veď bol podobne skúšaný vo všetkom ako my“ (Hebr 4, 15).

V tejto chvíli môže Ježiš pomôcť učeníkom obrátiť sa, zmeniť zmýšľanie: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc“ (Mk 10, 42). Ale nemá to tak byť u tých, ktorí nasledujú Boha, ktorý sa stal sluhom, aby svojou láskou dosiahol všetkých. Kto nasleduje Krista, ak chce byť veľký, má slúžiť, učiac sa od neho.

Bratia a sestry, Ježiš odhaľuje myšlienky, odhaľuje túžby a plány našich sŕdc, niekedy demaskuje naše očakávania o sláve, nadvláde, moci, márnivosti. Pomáha nám, aby sme už nezmýšľali podľa svetských kritérií, ale podľa štýlu Boha, ktorý sa stáva posledným, aby poslední boli pozdvihnutí a stali sa prvými. Stáva sa posledným, aby poslední boli pozdvihnutí a stali sa prvými. A tieto Ježišove otázky s jeho učením o službe sú pre nás často rovnako nepochopiteľné ako boli pre učeníkov. Ale tým, že ho nasledujeme, kráčajúc v jeho šľapajach a prijímajúc dar jeho lásky, ktorá premieňa náš spôsob myslenia, môžeme sa aj my naučiť Božiemu štýlu: službe. Nezabudnime na tri slová, ktoré ukazujú štýl Božej služby: blízkosť, súcit a nežnosť. Boh sa robí blízkym, aby slúžil; robí sa súcitným, aby slúžil; robí sa nežným, aby slúžil. Blízkosť, súcit a nežnosť…

Po tomto musíme túžiť: nie po moci, ale po službe. Služba je kresťanský štýl života. Nejde o zoznam vecí, ktoré treba urobiť, akoby sme po ich vykonaní mohli považovať svoju úlohu za splnenú; tí, ktorí slúžia s láskou, nepovedia: „a teraz je na rade niekto iný“. Takto zmýšľajú zamestnanci, nie svedkovia. Služba sa rodí z lásky a láska nepozná hranice, nekalkuluje, obetuje sa a darúva sa. Láska sa neobmedzuje na produkovanie, aby priniesla výsledky, nie je príležitostnou službou, ale je niečím, čo sa rodí zo srdca, zo srdca obnoveného láskou a v láske.

Keď sa naučíme slúžiť, každé naše gesto pozornosti a starostlivosti, každý prejav nehy, každé dielo milosrdenstva sa stane odrazom Božej lásky. A tak – my všetci, každý z nás – pokračujeme v Ježišovom diele vo svete.

V tomto svetle si môžeme pripomenúť učeníkov evanjelia, ktorí sú dnes svätorečení. Počas pohnutých dejín ľudstva boli vernými služobníkmi, mužmi a ženami, ktorí slúžili v mučeníctve a radosti, ako brat Manuel Ruiz Lopez a jeho spoločníci. Sú to kňazi a zasvätené ženy zapálené nadšením, misionárskym nadšením, ako otec Jozef Allamano, sestra Marie Leonie Paradis a sestra Elena Guerra. Títo noví svätci žili Ježišovým štýlom: službou. Viera a apoštolát, ktorý vykonávali, v nich neživili svetské túžby a chuť po moci, ale naopak, stali sa služobníkmi pre bratov a sestry, kreatívnymi v konaní dobra, pevnými v ťažkostiach, veľkodušnými až do konca.

S dôverou ich prosme o príhovor, aby sme aj my mohli nasledovať Krista, nasledovať ho v službe a stať sa svedkami nádeje vo svete.

(Zdroj a preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová)

Foto: Vatican Media

Vatikán 6. októbra (VaticanNews) „Láska je náročná, avšak je krásna a čím viac sa do nej necháme vtiahnuť, tým viac v nej objavíme pravé šťastie“ – povedal pápež František v nedeľu 6. októbra v zamyslení pri modlitbe Anjel Pána. Ako vysvetlil, manželská láska si vyžaduje vernosť, úctu, úprimnosť, jednoduchosť, ochotu pre konfrontáciu a pripravenosť odpustiť a zmieriť sa. Nevyhnutná je tiež otvorenosť pre dar života – detí.

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Ježiš nám v evanjeliu dnešnej liturgie (porov. Mk 10, 2 – 16) hovorí o manželskej láske.

Ako aj pri iných príležitostiach, niektorí farizeji mu kladú provokatívnu otázku na kontroverznú tému: prepustenie manželky manželom. Chceli by ho zatiahnuť do polemiky, ale on sa do nej nepúšťa, skôr využíva príležitosť, aby ich upozornil na dôležitejšiu otázku – na hodnotu lásky medzi mužom a ženou.

V Ježišových časoch bolo postavenie ženy v manželstve v porovnaní s mužom veľmi nevýhodné: muž mohol svoju ženu vyhnať, prepustiť, a to aj z banálnych dôvodov, čo sa ospravedlňovalo legalistickým výkladom Písma. Preto Pán vedie svojich partnerov v dialógu späť k požiadavkám lásky. Pripomína im, že Stvoriteľ chcel, aby si muž a žena boli rovní v dôstojnosti a dopĺňali sa v rozmanitosti, aby si mohli byť navzájom pomocníkmi, spoločníkmi, ale zároveň podnetom a výzvou k rastu (porov. Gn 2, 20 – 23).

A aby sa tak stalo, zdôrazňuje, že je potrebné, aby ich vzájomné darovanie bolo úplné, angažované, bez „polovičatosti“ – toto je láska –, aby bolo začiatkom nového života (porov. Mk 10, 7; Gn 2, 24), určeného na to, aby netrval „tak dlho, ako sa mi chce“, ale navždy, navzájom sa prijímajúc a žijúc zjednotení ako „jedno telo“ (porov. Mk 10, 8; Gn 2, 24). Samozrejme, to nie je ľahké, vyžaduje si to vernosť, a to aj v ťažkostiach, vyžaduje si to úctu, úprimnosť, jednoduchosť (porov. Mk 10, 15). Vyžaduje si to ochotu pre konfrontáciu, niekedy aj pre výmenu názorov, ak je to potrebné, avšak vždy byť pripravení odpustiť a zmieriť sa. A prosím vás: manžel, manželka, hádajte sa, koľko len chcete s podmienkou, že sa uzmierite pred koncom dňa! Viete prečo? Pretože studená vojna nasledujúceho dňa je nebezpečná. „Otče, no povedzte mi, ako sa uzmieriť?“ – „Stačí jedno pohladenie či nežnosť“. Nikdy neukončite deň bez uzmierenia.

Nezabúdajme tiež, že pre manželov je nevyhnutné, aby boli otvorení daru života, deťom, ktoré sú najkrajším ovocím lásky, najväčším Božím požehnaním, zdrojom radosti a nádeje pre každý dom a pre celú spoločnosť. Ploďte deti! Včera som mal jednu veľkú útechu. Bol deň vatikánskych žandárov a prišiel aj jeden žandár so svojimi ôsmimi deťmi! Bolo krásne ich vidieť. Prosím vás, buďte otvorení životu, ktorý posiela Boh.

Drahé sestry, drahí bratia, láska je náročná, to áno, avšak je krásna, a čím viac sa do nej necháme vtiahnuť, tým viac v nej objavíme pravé šťastie. Teraz nech si každý v srdci položí otázku: aká je moja láska? Je verná? Je veľkodušná? Je kreatívna? Aké sú naše rodiny? Sú otvorené životu, daru detí?

Nech Panna Mária pomáha kresťanským manželom. Obraciame sa na ňu v duchovnom spojení s veriacimi, ktorí sa zhromaždili vo svätyni v Pompejach na tradičnú modlitbu k Ružencovej Panne Márii.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – VaticanNews, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová

( Zdroj: TK KBS, VaticanNews,)

________________________________

Foto: Vatican Media

Vatikán 7. októbra (VaticanNews) Svätý Otec František sa v nedeľu 6. októbra v Bazilike Santa Maria Maggiore modlil ruženec za pokoj. Spolu s účastníkmi synody a početnými veriacimi Rímskej diecézy pred mariánskou ikonou Salus Populi Romani vyslovil pápež modlitbu k Panne Márii, v ktorej prosil, aby „obrátila svoj materinský pohľad na ľudskú rodinu“, ktorá „stratila zmysel pre bratstvo“. Prinášame plné znenie modlitby za pokoj vo svete.

Modlitba Svätého Otca počas modlitbového stretnutia „Ruženec za pokoj“

Panna Mária, naša matka, znovu sme tu v tvojej prítomnosti. Ty poznáš bolesti a námahy, ktoré v tejto chvíli ťažia naše srdce. Dvíhame k tebe svoj zrak, ponárame sa do tvojho pohľadu a zverujeme sa tvojmu srdcu.

Aj tebe, ó matka, život pripravil ťažké skúšky a ľudské obavy, ale ty si bola odvážna a smelá: všetko si zverila Bohu, odpovedala si mu s láskou, nezištne si sa obetovala. Ako nebojácna žena milosrdenstva si sa ponáhľala na pomoc Alžbete, pohotovo si sa chopila potreby nevesty a ženícha na svadbe v Káne. So silou ducha si na Kalvárii veľkonočnou nádejou rozžiarila noc smútku. Napokon si s materinskou nehou dodala odvahu vystrašeným učeníkom vo Večeradle a spolu s nimi si prijala dar Ducha Svätého.

A teraz ťa prosíme: prijmi naše volanie! Potrebujeme tvoj pohľad, ktorý je láskavý a nás pozýva dôverovať tvojmu Synovi Ježišovi. Ty, ktorá si pripravená prijať naše trápenie, príď nám na pomoc v týchto časoch utláčaných nespravodlivosťou a ničených vojnami, zotri slzy z trpiacich tvárí tých, ktorí oplakávajú smrť svojich blízkych, svojich detí, prebuď nás z letargie, ktorá nám zatienila cestu, a odzbroj naše srdcia od zbraní násilia, aby sa čoskoro naplnilo Izaiášovo proroctvo: „Zo svojich mečov si ukujú radlice a zo svojich kopií kosáky, národ proti národu nezodvihne meč, a nebudú sa viac priúčať boju“ (Iz 2, 4).

Panna Mária, obráť svoj materinský pohľad na ľudskú rodinu, ktorá stratila radosť z pokoja a stratila zmysel pre bratstvo. Matka, prihováraj sa za náš ohrozený svet, aby chránil život a odmietol vojnu, aby sa staral o trpiacich, chudobných, bezbranných, chorých a trpiacich a chránil náš spoločný domov.

Prosíme teba, Matka, o Božie milosrdenstvo, lebo ty si Kráľovná pokoja! Obráť mysle tých, ktorí živia nenávisť, utíš hluk zbraní, ktoré plodia smrť, uhas násilie, ktoré sa rodí v ľudských srdciach, a vnukni mierové plány v konaní tých, ktorí vládnu národom.

Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca, rozviaž uzly egoizmu a rozptýľ temné mraky zla. Naplň nás svojou nežnosťou, pozdvihni nás svojou starostlivou rukou a obdaruj nás, svoje deti, tvojím materinským pohladením, ktoré nám dáva nádej na príchod nového ľudstva, kde „…sa z púšte stane sad a sad bude považovaný za les. V púšti sa usadí právo a v sade sa rozhostí pravda. Účinkom pravdy bude pokoj…“ (Iz 32, 15 – 17).

Ó, Matka, Záchrana rímskeho ľudu (Salus Populi Romani), oroduj za nás!

Preklad Andrej Klapka, Martin Jarábek

( Zdroj: TK KBS, VaticanNews,)

Korene sviatku siahajú do obdobia pontifikátu sv. Pia V., ktorý vďačil Panne Márii za víťazstvo proti tureckým vojskám v roku 1571 v bitke pri Lepante. Jej úctu sa počas storočí šírila v životoch svätých a potvrdzovala mimoriadnymi milosťami.

Ružencovej Panne Márii sa osobitne venoval pápež Lev XIII. (1878-1903), ktorý počas svojho pontifikátu vydal 11 encyklík na tému ruženca a jeho významu. V jednej z nich, Magnae Dei Matris, krásne opísal Máriinu lásku k človeku:

„Zatiaľ čo príroda sama urobila meno matky najsladším zo všetkých mien a urobila z materstva vzor nežnej a starostlivej lásky, žiadny jazyk nie je dostatočne výrečný, aby vyjadril to, čo cíti každá zbožná duša, totiž aký intenzívny je plameň lásky. láskavá a aktívna láska, ktorá žiari v Márii, v nej, ktorá je naozaj našou matkou nie ľudským spôsobom, ale skrze Krista. Nikto nevie a nerozumie tak dobre ako ona všetkému, čo sa nás týka: čo nám v živote pomáha; aké nebezpečenstvá, verejné alebo súkromné, ohrozujú naše blaho; aké ťažkosti a zlo nás obklopujú; nadovšetko aký urputný je boj, ktorý vedieme s bezohľadnými nepriateľmi našej spásy. V týchto a vo všetkých ostatných ťažkostiach života je jej sila najmocnejšia. Jej túžba použiť ju je najvrúcnejšia – priniesť deťom, ktoré sú jej drahé, útechu, silu a pomoc každého druhu.“ (Magnae Dei Matris, čl. 12)
Bol to práve tento pápež, ktorý ustanovil október za mesiac modlitby ruženca a zaviedol ružencovú nedeľu.

Za jedného z najväčších šíriteľov úcty k Panne Márii Ružencovej sa považuje blahoslavený  Bartolomej Longo (1841-1926). Po svojom obrátení zo satanizmu sa rozhodol zasvätiť svoj život propagovaniu modlitby ruženca. V neapolskom starožitníctve si zadovážil obraz Kráľovnej ruženca. Dal ho zreštaurovať a nainštaloval ho na podstavec z lurdského mramoru. Ľudia sa schádzali na modlitbu a začali sa diať zázračné uzdravenia. Biskup Giuseppe Formisano povzbudil Bartolomeja, aby začal stavať Panne Márii svätyňu. Bazilika Panny Márie Ružencovej bola konsekrovaná 7. mája 1891. Stala sa jedným z najvýznamnejších mariánskych pútnických miest a ročne ju navštívia milióny pútnikov.

Zjavenia vo Fatime (13. máj – 13. október 1917). V portugalskom Cova da Iria pri Fatime sa Panna Mária zjavovala trom pastierikom – Lucii, Františkovi a Hyacinte. Pri poslednom zjavení v októbri sa Panna Mária predstavuje ako Panna Mária Ružencová a žiada, aby sa na jej počesť postavila na tomto mieste kaplnka a aby sa denne modlili ruženec.

V roku 2010 bolo 69 dní uväznených 33 čilských baníkov hlboko v podzemnej bani. Svätý Otec Benedikt XVI. (1927-2022) v Ríme požehnal 33 ružencov a cez úzku šachtu ich poslali baníkom. Tí sa ich každý deň modlili a nosili ich na krkoch. Všetci 33 baníci prežili a boli vyslobodení 13. októbra, v deň výročia posledného zjavenia Panny Márie vo Fatime.

-js-

Obrázok: commons.wikimedia. org

zdroj: dominikani.sk

Košice 22. september 2024 – V nedeľu sa v Košiciach konal štvrtý Národný pochod za život, ktorého cieľom je dosiahnuť ochranu života od počatia po prirodzenú smrť. Podľa odhadu organizátorov sa na pochode zúčastnilo 40 000 ľudí.

Podľa hovorkyne podujatia Rebeky Lukáčovej je ochrana života v prvom rade otázka lásky. Účastníci sa zišli „aby verejne vyjadrili, že chcú dobro každého človeka, vrátane nenarodených detí.“ To má vyjadrovať aj motto pochodu „Láska je pro-life“.

Požiadavkou pochodu je podľa hovorcu Patrika Danišku ochrana života každého človeka, v dnešnej dobe zvlášť nenarodených detí. Zákon legalizujúci umelý potrat označil za nespravodlivý, pretože „oberá nenarodené deti o ochranu, ktorá im právom patrí.“ Za hlavný cieľ pochodu preto označil zrušenie potratového zákona. „Ak niekoho milujeme, chceme aby bol chránený,“ dodal na vysvetlenie tejto politickej požiadavky.

Potratovosť na Slovensku kontinuálne klesala od roku 1989. To sa zmenilo v roku 2022, kedy bolo na Slovensku vykonaných viac potratov ako v predošlom roku. Zvýšená potratovosť bola podľa Štatistického úradu zaznamená aj v roku 2023. Súčasne v posledných rokoch na Slovensku výrazne poklesla pôrodnosť. Organizátori preto tému vnímajú za zvlášť urgentnú.

K téme umierania a eutanázie sa vyjadrila Renata Ocilková, ktorá spolu s rodinou dlhodobo sprevádzala ťažko chorú rodinnú priateľku. „Chceme, aby nikto z nás nebol považovaný za nepotrebného pre spoločnosť, lebo raz za nepotrebných môžu prehlásiť kohokoľvek z nás.“ Slabým a nevládnym majú podľa nej pomáhať tí, ktorí vládzu.

Účastníkom sa prihovorili aj predstavitelia cirkví. Košický arcibiskup Mons. Bernard Bober zdôraznil, že nenarodené deti sa sami brániť nevedia, preto potrebujú našu ochranu. „Starostlivosť o dieťa je však automaticky prepojená so starostlivosťou o matku. Ak sa postaráme o ňu, dáme príležitosť aj novému životu. Nezabúdajme preto na konkrétnu pomoc ženám a rodinám v núdzi,“ zdôraznil arcibiskup Bober.

Účastníkov pochodu osobitne pozdravil aj pápež František, pozdrav odovzdal nuncius Nicola Girasoli, ktorý zdôraznil, že pápež František sa spája so všetkým slovenskými biskupmi na Národnom pochode za život: „Pápež František dnes pochoduje s vami! Nech je to pochod radosti a entuziazmu, nech je to skutočný pochod za život. Nech je to pochod nádeje. Buďte vždy podporovateľmi života. Život je Boží dar. Buďte vždy hrdí a pripravení chrániť život. Prijmite od pápeža Františka objatie plné pokoja a nádeje.“

Pastor Miroslav Tóth upozornil, že „ak sa slobodná vôľa nemá stať anarchiou, potrebuje byť vyvážená zodpovednosťou,“ upozornil pastor Tóth.

Na obranu práv nenarodených detí vystúpil aj komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorý sa podľa svojich slov cíti byť komisárom pre všetky deti, aj tie nenarodené. V príhovore citoval Dohovor o právach dieťaťa. Ten uvádza, že dieťa z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a starostlivosť, vrátane primeranej právnej ochrany, tak po narodení, ako aj pred narodením dieťaťa.

Ukrajinkám, ktoré hľadajú pomoc v tehotenstve, sa venuje Susan Lashkay. Pochádza z Ukrajiny a na Slovensku vedie poradňu uawomen.sk. „Je to barbarské, kruté a nespravodlivé, keď klameme tehotnej žene v ťažkej životnej situácii, že potrat je pre ňu riešením. Ako to, že v našich slobodných krajinách sa pod rúškom tzv. ženských práv nielen držia, ale aj rozširujú potratové praktiky, v ktorých vynikali totalitné režimy?“

V príhovoroch opakovane zaznela aj téma uzdravenia po potrate. Pomoci ženám po umelom aj spontánnom potrate sa venuje Daniela Obšajsníková z projektu Ráchel. Podľa jej skúseností je spolu s dieťaťom žena druhou obeťou umelého potratu. V nedeľu sa účastníkom pochodu prihovorila so slovami: „Priatelia, popotratový syndróm je reálny.“ Počas jedenástich rokov v tejto službe sa osobne presvedčila, že umelý potrat spôsobuje utrpenie matkám i otcom, deformuje ich život, ich rodinné vzťahy No tam, kde iní vidia beznádejný koniec, „my vidíme nekonečnú nádej,“ uviedla.

Národné pochody za život sa konali v roku 2013 v Košiciach a v rokoch 2015 a 2019 v Bratislave. Manifest prvého Národného pochodu bol podnetom na zadefinovanie manželstva ako zväzku muža a ženy do ústavy. To sa stalo realitou v roku 2014.

V roku 2015 bola nosnou témou pochodu pomoc tehotným matkám v núdzi. Už v tom čase existovali poradne na pomoc tehotným matkám, ktorých počet sa odvtedy ešte zvýšil. Informácie o možnostiach pomoci sa dajú nájsť na stránke pochodzazivot.sk/pomoc.

So zabezpečením nedeľného podujatia pomáhalo takmer 800 dobrovoľníkov.

Organizátorom Národného pochodu za život sú pro-life združenia, záštitu nad podujatím prevzala Konferencia biskupov Slovenska. Podujatie je apolitické a je  otvorené všetkým ľuďom, ktorých spája túžba po ochrane života každého človeka.

Zdroj: pochodzazivot.sk