Author Archives: bero

sv. Peter

Foto: Vatica Media

Vatikán 18. mája (VaticanNews) V nedeľu 18. mája o 10. hodine zaznie na Námestí sv. Petra slávnostné Laudes Regiæ a v Bazilike sv. Petra sa začne Eucharistická slávnosť, ktorou sa oficiálne otvára Petrov úrad pápeža Leva XIV. Liturgia nesie výraznú petrovskú pečať: kladie dôraz na duchovnú kontinuitu s apoštolom Petrom, ktorého mučenícka smrť sa stala základom Cirkvi v Ríme, a poukazuje na význam symbolických znakov biskupskej služby pápeža – pálium a Rybársky prsteň.

Znamenia úradu: pálium a prsteň

Pálium, tkané z vlny baránkov, pripomína Dobrého pastiera, ktorý berie zablúdenú ovcu na plecia, ale aj trojnásobnú odpoveď apoštola Petra na výzvu Zmŕtvychvstalého: „Pas moje ovce.“ Podľa byzantského autora Simeona Solúnskeho tento odznak symbolizuje Krista, ktorý vzal na seba ľudskú prirodzenosť a vykúpil nás svojou smrťou na kríži. Pálium je úzky pás nosený na pleciach nad ornárom, so šiestimi čiernymi krížmi a troma ihlicami, ktoré odkazujú na tri klince Kristovho ukrižovania.

Rybársky prsteň, ktorý pápež prijíma spolu s páliom, je osobitným znakom apoštolskej moci zverenej Petrovi: potvrdzovať bratov vo viere. Je nazvaný podľa Petra, rybára, ktorý na Ježišovo slovo vrhol siete a zažil zázračný rybolov. Pápežský prsteň nesie jeho obraz s kľúčmi a sieťou.

Pri hrobe apoštola Petra

Začiatok liturgie sa odohráva v tichu Vatikánskej baziliky. Nový pápež spolu s východnými patriarchami zostupuje k hrobu apoštola Petra, zotrvá v modlitbe a potom ho okadí. Toto gesto vyjadruje úzke spojenie rímskeho biskupa s Petrovým svedectvom vyliatej krvi – na mieste, kde prvý Kristov zástupca vydal život za evanjelium.

Dvaja diakoni prinesú od Petrovho hrobu v sprievode pálium, Rybársky prsteň a knihu evanjelií, ktoré budú prenesené v procesii k hlavnému oltáru na priestranstve pred bazilikou.

Symboly slávnosti: tapiséria a obraz Matky dobrej rady

Do procesie sa pripája pápež Lev XIV., zatiaľ čo zaznieva starobylý litániový spev Laudes Regiæ, v ktorom sa vzývajú svätí pápeži, mučeníci a svätci Rímskej cirkvi. Z hlavného portálu baziliky visí tapiséria so scénou zázračného rybolovu – dialóg medzi Ježišom a Petrom –, ktorý bude rezonovať aj v liturgii slova.

Vedľa oltára je vystavený obraz Matky dobrej rady z mariánskej svätyne v Genazzane. Keďže ide o nedeľu vo Veľkonočnom období, pápež vykoná obrad požehnania a pokropenia veriacich svätenou vodou. Po speve Gloria nasleduje spoločná modlitba, ktorá pripomína, že Boh si želal postaviť svoju Cirkev na skale apoštola Petra.

Slovo Božie a evanjelium o Petrovom poslaní

V liturgii slova zaznie najprv čítanie zo Skutkov apoštolov (Sk 4, 8 –12) v španielčine, kde Peter ohlasuje Krista ako „kameň, ktorý stavitelia zavrhli“. Žalm 117 (118), prednesený po taliansky, pokračuje touto obraznosťou: „Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.“

Druhé čítanie, prečítané po anglicky, pochádza z 1. Petrovho listu (1 Pt 5, 1–5. 10–11) a zdôrazňuje spojenie Petra s Cirkvou v Ríme a s poslaním jeho nástupcu. Evanjelium podľa Jána (Jn 21, 15–19), prednesené v latinčine a gréčtine, opisuje trojnásobnú Ježišovu otázku Petrovi: „Miluješ ma?“ – a následné poverenie pásť Pánove ovce. Ide o jeden z textov, ktorý tvorí základ osobitného úradu Petra v kruhu dvanástich apoštolov.

Udeľovanie petrovských znakov

Po evanjeliu predstupujú pred pápeža traja kardináli – diakon, kňaz a biskup z troch kontinentov. Prvý mu kladie na plecia pálium, druhý sa modlí o prítomnosť a pomoc Pána pre pápeža a tretí prednáša modlitbu, v ktorej vzýva Krista – Pastiera a Biskupa našich duší –, aby sám odovzdal pápežovi prsteň-sigilum rybára.

Rituál vrcholí prosbou k Duchu Svätému, aby nový pápež prijal dar sily a miernosti pri vedení Kristových učeníkov v jednote a spoločenstve. Pápež potom požehná zhromaždenie knihou evanjelií a prítomní ho pozdravujú grécky: Ad multos annos! – „Na mnohé roky!“

Obrad poslušnosti a eucharistická slávnosť

Po symbolickom obrade poslušnosti, ktorú vzdáva dvanásť zástupcov Božieho ľudu z rôznych častí sveta, pápež prednesie svoju homíliu. Nasleduje vyznanie viery a spoločná modlitba veriacich s piatimi prosbami – v portugalčine, francúzštine, arabčine, poľštine a čínštine. Modlitby zahŕňajú Cirkev na celom svete, nového rímskeho pontifika, nositeľov verejnej moci, trpiacich a všetkých zhromaždených.

V čase obetovania zaznie spev Tu es pastor ovium – „Ty si pastier oviec“. Modlitba nad obetnými darmi prosí, aby sa skrze misijnú službu Cirkvi rozšírili plody vykúpenia do celého sveta. Pápež potom prednesie Eucharistickú modlitbu I – Rímsky kánon, po ktorom nasleduje obrad prijímania.

Na jeho konci pápež prosí Boha, aby upevnil Cirkev v jednote a láske, a za seba prosí o spásu a ochranu spolu so stádom, ktoré mu bolo zverené.

Záverečné požehnanie a modlitba k Panne Márii

Pred ukončením slávenia pápež prednesie krátky príhovor a po speve Regina caeli udelí slávnostné požehnanie. V ňom sa opäť objavuje obraz viniča a vinice – symbol Cirkvi – so žiadosťou, aby Pán „ochránil a strážil“ koreň a ratolesť, ktoré on sám zasadil, a aby „zažiarila“ nad všetkými jeho tvár spásy.

Tiziana Campisi – Vatican News
Preklad Martin Jarábek

( zdroj: TK KBS, VaticanNews )

Foto: Vatican Media

Vatikán 18. mája. marca (TK KBS/VaticanNews) V úvodnej homílii svojho pontifikátu pápež Lev XIV. upriamil pohľad Cirkvi na Kristovu lásku ako prameň jednoty a služby. V duchu Petrovho poverenia „milovať viac“ pozval kardinálov, veriacich i celý svet k spoločnej ceste bratstva, pokoja a zmierenia. „Rímska cirkev predsedá v láske,“ pripomenul, a zároveň vyzval, aby Cirkev neprestávala byť kvasom nádeje v rozdelenom svete.

–

Drahí bratia kardináli, bratia v biskupskom a kňazskom úrade, vážení verejní predstavitelia a členovia diplomatického zboru, bratia a sestry, ktorí ste prišli na Jubileum bratstiev, milovaní bratia a sestry!

Na začiatku služby, ktorá mi bola zverená, vás všetkých srdečne pozdravujem so srdcom naplneným vďačnosťou. Svätý Augustín napísal: „Stvoril si nás pre seba, Pane, a naše srdce je nepokojné, kým nespočinie v tebe“ (Vyznania, 1, 1.1).

V uplynulých dňoch sme prežívali mimoriadne intenzívne obdobie. Smrť pápeža Františka naplnila naše srdcia zármutkom. V tých ťažkých chvíľach sme sa cítili ako tie zástupy, o ktorých evanjelium hovorí, že boli „ako ovce bez pastiera“ (Mt 9, 36). No práve na Veľkonočnú nedeľu sme prijali jeho posledné požehnanie a vo svetle zmŕtvychvstania sme túto chvíľu prežívali s istotou, že Pán nikdy neopúšťa svoj ľud: zhromažďuje ho, keď je rozptýlený, a „stráži ho ako pastier svoje stádo“ (Jer 31, 10).

V tomto duchu viery sa zhromaždil Zbor kardinálov na konkláve. Každý z nás prichádzal z iného kultúrneho a historického kontextu, no všetci sme do Božích rúk vložili túžbu zvoliť nového Petrovho nástupcu, rímskeho biskupa – pastiera schopného verne strážiť bohaté dedičstvo kresťanskej viery a zároveň hľadieť vpred, pripravený čeliť výzvam a nepokojom dnešnej doby. Podopretí vašimi modlitbami sme zakúsili pôsobenie Ducha Svätého, ktorý dokázal zladiť rozličné hlasy do jednej spoločnej melódie – ako hudobné nástroje, ktoré pod jeho vedením vytvárajú harmóniu sŕdc.

Bol som zvolený bez vlastnej zásluhy. A s bázňou i chvením prichádzam medzi vás ako brat, ktorý túži byť služobníkom vašej viery a radosti, kráčajúc s vami po ceste Božej lásky, ktorá nás chce mať všetkých zjednotených v jednej rodine.

Láska a jednota – to sú dve dimenzie poslania, ktoré Ježiš zveril Petrovi.

O tom nám hovorí evanjeliová scéna pri Tiberiadskom jazere – tam, kde Ježiš začal svoje poslanie: „loviť“ ľudstvo, aby ho zachránil z vôd zla a smrti. Keď prechádzal popri jazere, povolal Petra a ďalších prvých učeníkov, aby boli – ako on – „rybármi ľudí“. A teraz, po zmŕtvychvstaní, odovzdáva im túto misiu: znova a znova spúšťať siete, ponárať do vôd sveta nádej evanjelia, plaviť sa po mori života, aby všetci našli Božie objatie.

Ako môže Peter pokračovať v tomto poslaní? Evanjelium ukazuje, že je to možné len preto, lebo vo svojom živote zakúsil bezhraničnú a bezpodmienečnú Božiu lásku – aj v hodine zlyhania a zapretia. Preto, keď sa Ježiš obracia na Petra, používa grécke sloveso agapao, ktoré označuje lásku Boha: darovanú bez výhrad, nezištnú a vernú. Na rozdiel od Petrovej odpovede, ktorú opisuje iné sloveso, označujúce ľudskú priateľskú lásku.

Keď sa Ježiš pýta: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ (Jn 21, 16), pýta sa ho vlastne na lásku Otca. Ako by mu hovoril: len ak si poznal túto lásku, ktorá nikdy nezlyhá, budeš môcť pásť moje ovce, len v láske Otca budeš schopný milovať svojich bratov viac – až po darovanie života za nich.

Petrovi je teda zverená úloha milovať viac a položiť svoj život za stádo. Jeho službu má charakterizovať obetavá láska – lebo Rímska cirkev predsedá v láske. Jej pravá autorita je láska Krista. Nejde o ovládanie, náboženskú propagandu či mocenské nástroje, ale vždy a len o to: milovať ako Ježiš.

On – ako svedčí apoštol Peter – „je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným“ (Sk 4, 11). A ak je tým kameňom Kristus, potom Peter má pásť stádo bez toho, aby podľahol pokušeniu byť osamelým vodcom či hlavou povýšenou nad ostatných. Je povolaný slúžiť viere bratov, kráčajúc spolu s nimi – veď všetci sme „živé kamene“ (1 Pt 2, 5), povolaní krstom budovať Boží dom v bratskom spoločenstve, v harmónii Ducha a v jednote rozmanitostí. Ako hovorí svätý Augustín: „Cirkev tvorí každý, kto žije v zhode s bratmi a miluje blížneho“ (Reč 359, 9).

Bratia a sestry, toto je naša prvá veľká túžba: Cirkev zjednotená – znak jednoty a spoločenstva, ktorá sa stáva kvasom pre zmierený svet.

Aj dnes vidíme priveľa rozdelenia, priveľa rán spôsobených nenávisťou, násilím, predsudkami, strachom z inakosti, aj hospodárskym systémom, ktorý drancuje Zem a vylučuje najchudobnejších. A my chceme byť – v tejto zložitej situácii – aspoň malým kvasom jednoty, spoločenstva a bratstva. Chceme svetu s pokorou a radosťou povedať: Hľaďte na Krista! Priblížte sa k nemu! Prijmite jeho Slovo, ktoré osvetľuje a potešuje! Počúvajte jeho výzvu k láske, aby sme sa stali jeho jedinou rodinou – lebo v jedinom Kristovi sme jedno.

Toto je cesta, po ktorej máme kráčať spoločne – medzi sebou navzájom, s ostatnými kresťanskými cirkvami, s tými, čo kráčajú po iných náboženských cestách, s tými, ktorí v sebe nesú túžbu po Bohu, so všetkými ženami a mužmi dobrej vôle. Spolu môžeme budovať nový svet, v ktorom zavládne pokoj.

Toto je misijný duch, ktorý nás má napĺňať – nie duch uzavretosti či nadradenosti. Sme povolaní ponúkať všetkým Božiu lásku, aby sa uskutočnila jednota, ktorá neruší rozmanitosť, ale zveľaďuje jedinečnú históriu každého človeka, kultúrne a duchovné bohatstvo každého národa.

Bratia a sestry, teraz je hodina lásky! Božia láska, ktorá nás robí bratmi a sestrami, je srdcom evanjelia. A spolu s mojím predchodcom, pápežom Levom XIII., sa aj dnes môžeme opýtať: „Ak by tento princíp zvíťazil vo svete, neprestali by okamžite všetky spory a nevrátil by sa pokoj?“ (Rerum novarum, 21).

Vo svetle a sile Ducha Svätého budujme Cirkev založenú na Božej láske a jednote – misionársku Cirkev, ktorá otvára náruč svetu, ktorá svedčí o Božom slove, ktorá nie je ľahostajná k dejinám, ale stáva sa kvasom súladu pre celé ľudstvo.

Spoločne, ako jeden ľud, všetci ako bratia, kráčajme v ústrety Bohu a milujme sa navzájom.

Preklad Martin Jarábek

( Zdroj: TK KBS, VaticanNews)

Konkláve zvolilo za 267. rímskeho biskupa kardinála Roberta Prevosta. Oznámenie zástupu predniesol kardinál protodiakon Dominique Mamberti.
Annuntio vobis gaudium magnum: habemus Papam! – „Oznamujem vám veľkú radosť: máme pápeža!“ Pred niekoľkými okamihmi predniesol z ústrednej lodžie Baziliky svätého Petra očakávaný latinský oznam kardinál protodiakon Dominique Mamberti, ktorým oznámil Rímu a svetu meno nového Petrovho nástupcu:

„Eminentissimum ac Reverendissimum Dominum, Dominum Robertum, Sanctæ Romanæ Ecclesiæ Cardinalem Prevost, qui sibi nomen imposuit Leonem XIV.”

Tu je preklad do slovenčiny:
„Najctihodnejšieho a najdôstojnejšiho pána, Roberta, kardinála Svätej rímskej cirkvi Prevosta, ktorý si zvolil meno Lev XIV.“

Lev XIV.
Krátky životopis Leva XIV.
Prvý augustiniánsky pápež má takmer 70 rokov. Zvolil si meno Lev XIV. Bývalý prefekt Kongregácie pre biskupov bol zvolený o 18.07 hod. Je 267. pápežom v dejinách.

Prvý augustiniánsky pápež je druhým americkým Petrovým nástupcom po pápežovi Františkovi. Na rozdiel od Jorgeho Bergoglia však 69-ročný Robert Francis Prevost pochádza zo severu amerického kontinentu a pastoračne pôsobil na jeho juhu, skôr než ho predchodca povolal na čelo Dikastéria pre biskupov a Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku.

Nový rímsky biskup si zvolil meno Lev XIV. Narodil sa 14. septembra 1955 v Chicagu (Illinois) Louisovi Mariusovi Prevostovi, ktorý mal francúzsko-taliansky pôvod, a Mildred Martínezovej, ktorá mala španielsky pôvod. Má dvoch bratov – Louisa Mártina a Johna Josepha.

Detstvo a mladosť prežil v Spojených štátoch, kde najprv študoval v malom seminári augustiniánov a potom na Villanova University v Pensylvánii, kde v roku 1977 získal titul z matematiky a študoval aj filozofiu. Dňa 1. septembra toho istého roku vstúpil v Saint Louis do noviciátu Rádu sv. Augustína (O.S.A.) v provincii Panny Márie Dobrej rady v Chicagu a prvé rehoľné sľuby zložil 2. septembra 1978. Slávnostnú profesiu vykonal 29. augusta 1981.

Teologickú formáciu absolvoval na Catholic Theological Union v Chicagu. Vo veku 27 rokov ho predstavení poslali do Ríma na štúdiá kánonického práva na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum). V Ríme prijal kňazskú vysviacku 19. júna 1982 v augustiniánskom kolégiu sv. Moniky z rúk mons. Jeana Jadota, vtedajšieho pro-prezidenta Pápežskej rady pre nekresťanov, dnes Dikastéria pre medzináboženský dialóg.

Licenciát z kánonického práva získal v roku 1984 a o rok neskôr, počas prípravy doktorátu, ho vyslali do augustiniánskej misie v Chulucanas, v regióne Piura v Peru (1985 – 1986). V roku 1987 obhájil doktorát na tému „Úloha miestneho priora v Ráde sv. Augustína“ a bol vymenovaný za riaditeľa pre povolania a misie provincie „Matky Dobrej rady“ v Olympia Fields v Illinois.

O rok neskôr odišiel do misie Trujillo (Peru), kde sa stal riaditeľom spoločného formačného projektu pre augustiniánskych kandidátov z vikariátov Chulucanas, Iquitos a Apurímac. Počas jedenástich rokov zastával funkcie priora komunity (1988 – 1992), formátora (1988 – 1998) a magistra rehoľníkov (1992 – 1998). V arcidiecéze Trujillo bol zároveň súdnym vikárom (1989 – 1998) a profesorom kánonického práva, patristiky a morálky v kňazskom seminári „San Carlos y San Marcelo“.

Zároveň mu bola zverená pastorácia Panny Márie Matky Cirkvi, ktorá bola neskôr povýšená na farnosť sv. Rity (1988 – 1999) na okraji mesta v chudobnej štvrti. Od roku 1992 do 1999 bol aj administrátorom farnosti Panny Márie z Monserratu.

V roku 1999 bol zvolený za provinciála provincie „Matky Dobrej rady“ v Chicagu a o dva a pol roka neskôr ho generálne zhromaždenie rádu zvolilo za generálneho predstaveného augustiniánov, pričom v roku 2007 bol znovuzvolený na druhé funkčné obdobie.

V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie v Chicagu, kde bol riaditeľom formácie v kláštore sv. Augustína, prvým radcom a provinciálnym vikárom. Tieto funkcie zastával až do 3. novembra 2014, keď ho pápež František vymenoval za apoštolského administrátora peruánskej diecézy Chiclayo a titulárneho biskupa v Sufare. Do diecézy slávnostne vstúpil 7. novembra za prítomnosti apoštolského nuncia Jamesa Patricka Greena, ktorý ho vysvätil za biskupa 12. decembra – na sviatok Preblahoslavenej Panny Márie Guadalupskej – v katedrále Santa Maria.

Jeho biskupské heslo znie „In Illo uno unum“ – slová sv. Augustína zo 127. výkladu na žalm, ktorými vyjadril, že „hoci sme my kresťania mnohí, v jedinom Kristovi sme jedno“.

Dňa 26. septembra 2015 ho František vymenoval za biskupa Chiclayo. V marci 2018 bol zvolený za druhého podpredsedu Peruánskej biskupskej konferencie, kde zároveň pôsobil ako člen Ekonomickej rady a predseda Komisie pre kultúru a vzdelávanie.

V roku 2019 sa stal členom Kongregácie pre klérus a v roku 2020 aj Kongregácie pre biskupov. Dňa 15. apríla 2020 bol menovaný aj za apoštolského administrátora diecézy Callao.

Dňa 30. januára 2023 ho pápež povolal do Ríma ako prefekta Dikastéria pre biskupov a predsedu Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku, pričom mu udelil hodnosť arcibiskupa. Na konzistóriu 30. septembra 2023 ho František kreoval kardinálom a pridelil mu diakoniu svätej Moniky. Kard. Prevost ju prevzal 28. januára 2024. Ako prefekt dikastéria sa zúčastnil na posledných apoštolských cestách pápeža Františka i na prvej a druhej časti XVI. riadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov o synodalite, ktoré sa konali v Ríme od 4. do 29. októbra 2023 a od 2. do 27. októbra 2024. So synodálnym procesom mal skúsenosti už skôr ako generálny predstavený augustiniánov a zástupca Únie generálnych predstavených (USG).

Medzitým ho 4. októbra 2023 pápež František vymenoval aj za člena Dikastéria pre evanjelizáciu – sekcia pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi, Dikastéria pre náuku viery, Dikastéria pre východné cirkvi, Dikastéria pre klérus, Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie, Dikastéria pre legislatívne texty a Pápežskej komisie pre Mestský štát Vatikán.

Dňa 6. februára tohto roka ho pápež František povýšil do rádu kardinála-biskupa a udelil mu titul cirkevné sídlo suburbikálnej diecézy Albano.

O tri dni neskôr, 9. februára, celebroval na Námestí sv. Petra svätú omšu – predsedal jej pápež František – pri príležitosti jubilea ozbrojených síl, ktoré bolo druhým veľkým podujatím Svätého roku nádeje.

Počas poslednej hospitalizácie predchodcu v nemocnici Gemelli, kard. Prevost 3. marca viedol na Námestí sv. Petra ruženec za zdravie pápeža Františka.

Preklad Martin Jarábek

zdroj: vatican news

Pred malou chvíľou Jeho Eminencia kardinál Farrell so zármutkom oznámil smrť pápeža Františka týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, s hlbokým zármutkom musím oznámiť smrť nášho Svätého Otca Františka.

Dnes ráno o 7.35 sa rímsky biskup František vrátil do Otcovho domu. Celý svoj život zasvätil službe Pánovi a jeho Cirkvi.

Učil nás žiť hodnoty evanjelia s vernosťou, odvahou a univerzálnou láskou, osobitne v prospech najchudobnejších a vylúčených.

S nesmiernou vďačnosťou za jeho príklad pravého učeníka Pána Ježiša odporúčame dušu pápeža Františka nekonečnej milosrdnej láske Trojjediného Boha.“

zdroj: vatican news

___________________

Viac než 400 tisíc ľudí sa v Ríme rozlúčilo s pápežom Františkom
Mocní i zabudnutí tohto sveta, početné rodiny, mladí, migranti, klerici i rehoľníci sa v sobotu veľkonočnej oktávy 26. apríla prišli rozlúčiť so zosnulým pápežom Františkom, ktorý sa dokázal dotýkať sŕdc i myslí ľudí, a to aj tých, ktorí boli od Cirkvi vzdialení.

Zuzana Klimanová – Vatican News

Veľký potlesk dnes zaznel na Námestí sv. Petra, kde sa prišlo 250 – tisíc ľudí rozlúčiť s pápežom Františkom, ktorý zomrel v pondelok 21. apríla. Pohrebnej svätej omši predsedal kardinál Giovanni Battista Re, dekan kardinálskeho kolégia s 980 koncelebrantmi z radov kardinálov, biskupov, vrátane desiatich zo Slovenska, a kňazov.

Prítomných bolo 53 hláv štátov s delegáciami, medzi ktorými nechýbal ani slovenský prezident Peter Pellegrini. Boli medzi nimi aj prezidenti Spojených štátov a Ukrajiny Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj, ktorí sa najprv stretli vo Vatikánskej bazilike a potom aj spoločne Emmanuelom Macronom a Keirom Starmerom. Prišlo aj desať panujúcich monarchov. Zúčastnil sa aj hlavný predstaviteľ indiánov z Kanady Littlechild, ktorému hlavu zdobila veľká čelenka z peria.

Početné boli aj ekumenické delegácie, ako aj predstavitelia iných náboženstiev, ako sú budhizmus, hinduizmus, šikhizmus, zoroastriáni. Prítomní boli aj predstavitelia židovskej obce Ríma i moslimovia.

Medzi veriacimi boli mnohé skupiny mladých, ktorí sa v týchto dňoch stretávajú v Ríme na Jubileu dospievajúcich.

Na pódiu pred oltárom stála kópia mariánskej ikony Salus Populi Romani, ktorá bola zosnulému pápežovi taká drahá a na priečelí baziliky visel gobelín zobrazujúci zmŕtvychvstalého Krista. Na truhle bolo položené roztvorené evanjelium.

zdroj: vatican news