Author Archives: bero

Sviatok: 15. august

Liturgické slávenie: slávnosť; prikázaný sviatok

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší. Tradícia ho spomína už pred efezským snemom, ktorý bol v roku 431. Slávil sa aj v najstarších východných cirkvách – v arménskej i etiópskej. Postupom času sa šíril na celú Cirkev. Na Prvom vatikánskom sneme v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo. Až v milostivom roku 1950, 1. novembra, vyhlásil pápež Pius XII. Nanebovzatie Panny Márie ako tajomstvo, v ktoré máme veriť. Biskupi uvádzali tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve – nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou. Panna Mária má účasť na tomto triumfe podľa Božej predpovede v raji: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15) Kristus zostal neporušený na tele, vstal zmŕtvych, a tak právom môžeme hovoriť, že aj Panna Mária bola vzkriesená a oslávená aj so svojím telom.

O mieste a čase smrti Panny Márie nemáme zaznamenané nič určité. Najstaršia literatúra, ktorá hovorí o Nanebovzatí, je grécke dielo De obitu S. Dominae (O smrti sv. Panny). Tradične sa o mieste smrti Panny Márie zvykne hovoriť, že to bolo mesto Efez, kde pôsobil aj sv. Ján, apoštol, ktorému Kristus na kríži zveril svoju matku (Jn 19,25-27). Sv. Ján Damascénsky (P. G., I, 96) hovorí o tradícii jeruzalemskej cirkvi: „Sv. Juvenal, jeruzalemský biskup na chalcedónskom koncile (451) oznámil cisárovi Marciánovi a Pulcherii, ktorí si priali vlastniť telo Božej matky, že Mária zomrela v prítomnosti apoštolov; ale keď neskôr na žiadosť sv. Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny. Na základe toho apoštoli dospeli k presvedčeniu, že jej telo bolo vzaté do neba.“ Iná tradícia zase spomína, že zomrela vo veku sedemdesiatdva rokov bez bolesti. Niektorí pochybovali, že zomrela, keďže nemala dedičný hriech, no na druhej strane ona sama podliehala následkom dedičného hriechu – cítila bolesť. A keďže aj Kristus zomrel, hoci aj on bol bez hriechu, niet dôvodu pochybovať o Máriinej smrti.

Nanebovzatie Panny Márie má pre nás veriacich veľký význam. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené. Nebeská Matka nám vyprosuje mnoho milostí, aby sme tak ako ona boli vzkriesení na večnú slávu, aby sme prijali pozvanie jej Syna Ježiša Krista, ktorý každému z nás pripravil v nebi miesto (por. Jn 14,1-14).

Nanebovzatej Panne Márii je zasvätených najviac mariánskych chrámov.

Zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk

Pán Ježiš sa na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení posledný raz stretol so svojimi učeníkmi a pred ich očami vystúpil do neba a sedí po Božej pravici. Udalosť nanebovstúpenia sa hlboko zapísala do pamäti prvých učeníkov. Svedectvo o nej nachádzame v evanjeliách a v knihe Skutkov apoštolov. Pán Ježiš štyridsať dní po vzkriesení vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba: „Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.“ (Lk 24, 50-51).

11.mája 2014, prijali deti z našej farnosti prvýkrát do svojho srdca živého Ježiša Krista v Eucharistii. Od tohto dňa tieto malé deti už nie sú samé – do srdca môžu prijímať Ježiša, ktorý ich bude posilňovať i požehnávať v ich každodennom živote. On je predsa ten najvzácnejší hosť, ktorý – keď ho do srdca pozveme – príde vždy a nikdy nie s prázdnymi rukami. Príde s darmi, o ktoré prosíme a ktoré najviac potrebujeme.

Pane Ježišu, ty si povedal: Nechajte deti prichádzať ku mne; prosíme ťa za tieto nevinné deti: priviň ich k svojmu srdcu a vštep do nich trvalú lásku k tebe.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

Fotograf: Juraj Kasala

Fotograf: Juraj Kasala

Aleluja, aleluja, aleluja. Ja som dobrý pastier, hovorí Pán; Poznám svoje ovce a moje poznajú mňa.

Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“

Rímsko-katolícka cirkev, Evanjelická cirkev a. v., Evanjelická cirkev metodistická a Mesto Partizánske vás pozývajú na EKUMENICKÝ PAŠIOVÝ SPRIEVOD 2014 spojený s Krížovou cestou Ježiša Krista za spoločné dobro, ktorý sa uskutoční v piatok 18. apríla 2014 o 10.45 hod. od Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Šimonovanoch.

Program:

1. Úvodné slovo

2. Lotor na kríži Lk 23, 40-43 (Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Šimonovanoch)

3. Stotník Mt 27, 54, Mk 15,39 (Evanjelická cirkev metodistická)

4. Jozef z Arimatey a Nikodém Mt 27, 57-60 (Kostol cirkvi Evanjelickej a. v.)

5. Mária pod krížom Jn 19, 25-27 (Kostol Božského srdca Ježišovho v Partizánskom)

6. Poďakovanie – spoločná modlitba a požehnanie (kríž pri vstupe na Krížovú cestu pod skalou Žaba

Zdroj: www.partizanske.sk

Po minuloročnom konkláve a zvolení pápeža Františka bude Katolícka cirkev prežívať ďalšiu veľkú udalosť – svätorečenie nezabudnuteľných pápežov Jána Pavla II. a Jána XXIII.

Katolícka cirkev má devätnásť nových kardinálov. Na obrade ich kreovania v rámci verejného konzistória kardinálskeho zboru sa zúčastnil aj emeritný pápež Benedikt XVI. Svätý Otec František sa s ním zvítal na začiatku slávnosti. Obrad sa konal príznačne v deň slávnosti Katedry sv. apoštola Petra na mieste pod kupolou Baziliky sv. Petra, kde sa v podzemí nachádza miesto pochovania sv. apoštola Petra.

Noví kardináli pochádzajú z 15 krajín. Osem z nich je z Európy (5 z Talianska, po jednom z Nemecka, Veľkej Británie a Španielska), štyria zo Severnej a Strednej Ameriky (Kanada, Nicaragua, Haiti a Antíl), traja z Južnej Ameriky (Čile, Brazília, Argentína), dvaja z Afriky (Pobrežie Slonoviny a Burkina Faso) a napokon dvaja z Ázie (Kórea a Filipíny).

Zoznam nových kardinálov:

1. – Mons. Pietro Parolin, vatikánsky štátny sekretár, titulárny arcibiskup Acquapendente (pôvodom z Talianska)
2. – Mons. Lorenzo Baldisseri, generálny sekretár Synody biskupov, titulárny arcibiskup Diocleziany (pôvodom z Talianska)
3. – Mons. Gerhard Ludwig Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery, arcibiskup, emeritný biskup Regensburgu (pôvodom z Nemecka)
4. – Mons. Beniamino Stella, prefekt Kongregácie pre klérus, titulárny arcibiskup Midily (pôvodom z Talianska)
5. – Mons. Vincent Nichols, arcibiskup Westminstru (Veľká Británia)
6. – Mons. Leopoldo José Brenes Solórzano, arcibiskup Managuy (Nikaragua)
7. – Mons. Gérald Cyprien Lacroix, arcibiskup Quebecu (Kanada)
8. – Mons. Jean-Pierre Kutwa, arcibiskup Abidjanu (Pobrežie Slonoviny)
9. – Mons. Orani João Tempesta, O.Cist., arcibiskup Ria de Janeiro (Brazília)
10. – Mons. Gualtiero Bassetti, arcibiskup Perugie – Città della Pieve (Taliansko)
11. – Mons. Mario Aurelio Poli, arcibiskup Buenos Aires (Argentína)
12. – Mons. Andrew Yeom Soo jung, arcibiskup Soulu (Kórea)
13. – Mons. Ricardo Ezzati Andrello, SDB, arcibiskup Santiaga de Chile (Čile)
14. – Mons. Philippe Nakellentuba Ouédraogo, arcibiskup Ouagadougoua (Burkina Faso)
15. – Mons. Orlando B. Quevedo, OMI, arcibiskup Cotabata (Filipíny)
16. – Mons. Chibly Langlois, biskup Les Cayes (Haiti)
17. – Mons. Loris Francesco Capovilla, titulárny arcibiskup Mesembrie (pôvodom z Talianska)
18. – Mons. Fernando Sebastián Aguilar, C.M.F., emeritný arcibiskup Pamplony (pôvodom zo Španielska)
19. – Mons. Kelvin Edward Felix, emeritný arcibiskup Castriesu (pôvodom z Dominikánskej republiky)

Zdroj: Vatikánsky rozhlas.

Sviatok: 11. február

Liturgické slávenie: spomienka

 Na 11. februára pripadá v kalendári spomienka na Pannu Máriu Lurdskú. Na tento deň totiž pripadá výročie prvého zjavenia Panny Márie v Lurdoch sv. Bernadete Soubirousovej. V roku 1858, keď mala len štrnásť rokov, sa jej zjavila Panna Mária v jaskyni v lese pri zbieraní dreva. Bola odetá v bielom, v rukách držala ruženec. Potom sa jej zjavila ešte sedemnásť krát. Až pri šestnástom zjavení, ktoré bolo 25. marca 1858, sa jej odvážila spýtať, kto je. Panna Mária je odpovedala: „Som Nepoškvrnené Počatie.“ Posledné zjavenie bolo v noci 16. júla. Dlhšie trvalo, kým sa tieto zjavenia preskúmali a potvrdili, že sú pravé. Štyri roky predtým pápež Pius IX. na žiadosť biskupov a cirkevných snemov z celého sveta vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie. Pre nás to znamená, že treba veriť, že Márie sa nikdy žiadny hriech nedotkol. Ani dedičný. Keď to Mária o sebe v Lurdoch vyhlásila, bolo to potvrdenie, že to tak naozaj je. Ďalšie posolstvo, ktoré pochádza z týchto zjavení, je Božie milosrdenstvo. Zjavila sa nie s trestajúcim bičom, ale s výzvou na pokánie a s uistením, že Boh hriešnikom neželá smrť, chce im odpustiť. Pri Massabiellskej jaskyni sa potom odohralo množstvo uzdravení a zázrakov. Doteraz patria Lurdy k pútnickým miestam celosvetového významu. Množstvo ľudí sem prichádza, aby prosili za uzdravenie a mnohí sú vypočutí. Z tohto dôvodu sa 11. február slávi ako Svetový deň chorých. Obdivuhodné je, že Boh si vyvolil chudobnú, neučenú dievčinu, aby takto oznámil svetu, že má oň záujem a chce, aby sa všetci vrátili k nemu. –

/zdroj: zivotopisysvatych. sk/

Modlitba k Panne Márii Lurdskej

Nepoškvrnená Panna a Matka naša, ktorá si sa zjavila nepatrnému dieťaťu, pomôž nám svojím mocným príhovorom, aby sme ustavične žili v pokore a úprimnosti pravých Božích dietok a stali sa účastnými nebeského požehnania. Vypros nám milosť, aby sme za svoje spáchané hriechy činili pokánie, vystríhali sa od tejto chvíle každého hriechu a horlivo sa snažili stále viac napredovať v pravej čnosti. Aby sa nám tvoje materinské srdce nikdy nezatvorilo, ale vždy bolo otvorené a bez prestania nám vyprosovalo tie milosti, ktoré by v nás rozohnili božskú lásku a robili nás stále hodnejšími večnej koruny, aby sme raz s tebou, nepoškvrnená Panna, trojjediného Boha mohli chváliť a velebiť na veky vekov. Amen.

Zdroj: modlitba.sk

Kardinál Ján Chryzostom Korec oslávil svoje 90. narodeniny. K životnému jubileu mu okrem predstaviteľov cirkvi a najvyšších ústavných činiteľov zablahoželal aj Svätý Otec František.

 Jubilantovi poslal svoj osobný pozdrav a apoštolské požehnanie Svätý Otec František.

 „Jeho Eminencii ctihodnému pánovi kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi, emeritnému nitrianskemu biskupovi zo srdca udeľujem apoštolské požehnanie, ďakujúc Bohu za 90 rokov jeho života, za pevné svedectvo viery v ťažkých rokoch i za dušpastierske a literárne dielo ctihodného jubilanta; s vrúcnymi želaniami hojnosti Božích milostí, dobrého zdravia, neustálej sviežosti a radosti ducha i ľudskej dobroprajnosti.

 Píše sa v pozdrave, ktorý v plnom znení zverejnila TK KBS.

Zdroj: tkkbs