Zo života – Stránka 60 – Farnosť Partizánske

A vedia to ľudia?

Kedysi dávno zvolali zvieratká snem. Líška sa spýtala veveričky: „Čo pre teba znamenajú Vianoce?“

Veverička odpovedala: „Pre mňa znamenajú Vianoce krásny stromček ozdobený množstvom žiariacich sviečok a cukrovinkami, ktoré mám tak veľmi rada.“

Líška sa pripojila so svojou predstavou: „Pre mňa, samozrejme, nesmie chýbať voňavá pečená husička. Bez pečienky by to ani neboli skutočné Vianoce.“

Do debaty sa pridal medveď: „Vianočka! Na Vianoce musím mať obrovskú sladkú vianočku!“

Straka si zasnene povzdychla: „Podľa mňa sú na Vianoce najdôležitejšie krásne a ligotavé šperky a ozdoby. Na Vianoce sa predsa musí všetko ligotať.“

Pozadu nechcel ostať ani vôl: „Všetci sa mýlite. Vianoce robí Vianocami až šumivé šampanské. Ja by som ho vypil hoci aj dve fľaše!“

Somárik, ktorý to už nemohol vydržať, sa rýchlo zmocnil slova: „Ach, vari ste sa všetci zbláznili? Veď na Vianociach je najdôležitejší Ježiš! Azda ste na to už zabudli?“ Vôl sa zahanbil, sklopil svoju veľkú hlavu a zabučal: „A vedia to vôbec ľudia?“

(Bruno Ferrero)

Čo sa anjelovi nepáčilo

Zatiaľ čo Jozef s Máriou putovali do Betlehema, jeden z anjelov zvolal všetky zvieratá, aby medzi nimi vybral tie najvhodnejší, ktorá budú v betlehemskom chlieve pomáhať svätej rodine.

Ako prvý sa, samozrejme, hlásil lev: „Len kráľ je hodný slúžiť Kráľovi sveta“. „Ja sa postavím ku vchodu a každého, kto by sa chcel k dieťaťu čo i len priblížiť, hneď roztrhám!“ „Si príliš hrubý,“ odmietol ho anjel.

Tu pribehla líška, obtrela sa anjelovi o nohy a hneď ho s nevinným pohľadom začala presviedčať: „Najvhodnejším kandidátom som predsa ja. Každé ráno ukradnem pre Božie dieťa ten najlepší med a mlieko. A Mária s Jozefom sa tiež budú mať dobre. Každý deň im prinesiem mladučkú sliepočku.“ „Ty si príliš nepoctivá,“ odmietol ju anjel.

Potom pred anjelom roztiahol svoj nádherný chvost páv. Zamával mu pred očami perím dúhových farieb a vyhlásil: „So mnou sa aj obyčajný chliev zmení na kráľovský palác, ktorý by im mohol závidieť aj Šalamún!“ „Ty si zase príliš pyšný,“ namietol anjel.

Zvieratá predstupovali jeden za druhým pred anjela a vychvaľovali svoje prednosti. Márne. Anjelovi sa nepozdávalo ani jedno z nich. Nakoniec si všimol osla a vola. Pracovali na poli dedinčana, ktorý býval blízko betlehemského chlieva.

Anjel na nich zavolal: „A čo vy môžete ponúknuť?“ „Nič,“ odpovedal oslík a skromne sklopil dlhé uši. „My sme sa ničomu nenaučili – len pokore a trpezlivosti. Všetko ostatné nám prinesie iba rany palicou.“ Vôl nesmelo podotkol: „Ešte by sme mohli naším dlhým chvostom odháňať muchy“, a ani pri tom nezdvihol oči zo zeme. Konečne sa anjel spokojne usmial: „Práve vás potrebujem!“

(Bruno Ferrero)

Zmysel Vianoc

Raz počas mrazivého Štedrého večera sedel jeden muž pri krbe, v ktorom plápolal oheň. Rozmýšľal o význame Vianoc. „Pre Boha nemá cenu, aby sa stal človekom,“ uvažoval. „Prečo by všemohúci Boh mal tráviť svoj drahocenný čas s niekým takým, ako sme my? A aj keby, prečo by sa chcel narodiť práve v chlieve? Ani nápad! Celá tá vec je nezmysel. Keby Boh chcel naozaj zastúpiť na zem, určite by si na to našiel iný spôsob.“

Náhle muža z úvah vyrušil divný zvuk prichádzajúci zvonka. Priskočil k oknu a oprel sa o rám. Vonku zbadal húf snežných husí, ktoré divoko mávali krídlami a zúfalo sa zmietali v hlbokom snehu. Boli ako omámené a pomätené. Boli zrejme vyčerpané, a tak sa oddelili od svojho kŕdľa smerujúceho do teplejších krajín.

Mužovi ich bolo ľúto, a tak sa zababušil do teplého oblečenia a vyšiel von. Skúšal ich zahnať do teplej garáže, ale čím viac sa snažil, tým viac zmätkovali. „Keby tak vedeli, že ich chcem zachrániť,“ pomyslel si muž. „Ako ich mám presvedčiť, že to myslím dobre, že im chcem pomôcť?“

Napadla ho zvláštna myšlienka: „Keby som sa aspoň na chvíľu mohol stať snežnou husou a porozprávať sa s nimi ich rečou. To by ma určite pochopili.“

A zrazu si uvedomil, že je Štedrý večer, a usmial sa. Vianočný príbeh sa mu už nezdal nezmyselný. V duchu si predstavil jednoducho vyzerajúce dieťa ležiace v jasličkách v chlieve v Betleheme. Už pochopil vianočnú záhadu: Boh sa stal jedným z nás, aby nám našou rečou mohol vyjadriť, že nás miluje, že nás miluje práve teraz a že mu ide o naše dobro.

(Brian Cavanaugh)

Zdroj: internet

Keď sa ráno zobudíš s túžbou milovať Pána a v ňom všetkých ľudí – v ten deň sú Vianoce.
Keď máš snahu podať ruku tomu, kto ťa urazil – vtedy sú Vianoce.
Keď dávaš úsmev, láskavé slovo, porozumenie – začínajú Vianoce.
Kedykoľvek máš snahu druhého ospravedlniť – vtedy sú na pochode Vianoce.
Keď dokážeš zabúdať na seba a myslieť viac na druhých – sláviš Vianoce.
Keď si nájdeš čas vypočuť druhých – sláviš Vianoce.
Keď uľahčíš námahu blížnemu, venuješ mu pozornosť – teš sa, máš v duši Vianoce.
Kedykoľvek vypočuješ zavolanie Pána, ktorý potrebuje tvoju pomoc v trpiacich, chorých a opustených – potom jasaj od radosti, lebo už žiješ Vianoce.
Keď sa včas spamätávaš, aby si zadržal nevľúdne slovo, nepriaznivú poznámku – ďakuj za Vianoce vo svojom srdci.
Keď sa zriekneš svojej vôle, svojho názoru – nájdeš Dieťa zavinuté do plienok a jeho Matku – prežívaš s nimi Vianoce.
Keď povieš Pánovi ochotné a veľkodušné ÁNO, vtedy strhávaš nebo na zem a najúčinnejšie pracuješ, aby nastali na celom svete Vianoce.
Keď svojím životom, svojimi skutkami, spievaš „Sláva Bohu na výsostiach“, vtedy trvajú v tvojom srdci Vianoce.
Ak si však voči tomuto svetu ľahostajný a myslíš len na svoje záujmy, Vianoce od teba odišli, nie je miesta pre Ježiša, nenarodí sa v ňom. Mária a Jozef musia hľadať miesto inde, ale kde…?

„Nebojme sa žiť sny, o ktorých v dušiach snívame, pretože na svet prichádza Ten, ktorý nám pomôže vstať, ak pri žití svojich snov padneme k zemi.“ Krásne Vianoce.

Category Archives: Zo života

Stanovisko Konferencie biskupov Slovenska k očkovaniu proti Covid-19

Betlehemské svetlo

Krátke vianočné príbehy na zamyslenie…

Vianočné zamyslenie…

Sviečka za nenarodené deti