Foto: Vatican Media
Vatikán 16. apríla (VaticanNews) V Nedeľu Božieho milosrdenstva Svätý Otec František pred mariánskou modlitbou pozval početnú skupinu pútnikov, aby si všimli odvahu apoštola Tomáša, ktorý žiadal od Pána Ježiša dôkaz jeho zmŕtvychvstania. Sv. Tomáš dostal znamenie, ktoré prišlo v spoločenstve, v Cirkvi – ako povedal pápež, Cirkev je povolaná byť pre každého otvoreným domom prijatia.
Po modlitbe vyzval Svätý Otec k modlitbe za Južný Sudán, pozdravil východných kresťanov, ktorý dnes slávia Veľkú noc a zdôraznil veľkosť sv. Jána Pavla II., ktorý sa stal terčom krivých a nepodložených obvinení.
Príhovor pápeža Františka
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes, v Nedeľu Božieho milosrdenstva, nám evanjelium hovorí o dvoch zjaveniach zmŕtvychvstalého Ježiša učeníkom a konkrétne Tomášovi, „neveriacemu apoštolovi“ (porov. Jn 20, 24 – 29). Tomáš v skutočnosti nie je jediný, pre koho je ťažké uveriť, dokonca predstavuje tak trochu každého z nás. Totiž nie vždy je ľahké uveriť, najmä keď človek, ako v jeho prípade, zakúsil veľké sklamanie. Po obrovskom sklamaní je ťažké veriť. Roky nasledoval Ježiša, riskoval a znášal ťažkosti, ale Majstra pribili na kríž ako zločinca a nikto ho neoslobodil, nikto nič neurobil! Zomrel a všetci majú strach. Ako opäť dôverovať? Ako veriť správe, že je nažive? Boli v ňom pochybnosti.
Tomáš však ukazuje, že má odvahu: zatiaľ čo sú ostatní zo strachu zatvorení vo večeradle, on vychádza von, pričom riskuje, že ho niekto môže spoznať, udať a zatknúť. Mohli by sme si dokonca myslieť, že so svojou odvahou by si zaslúžil stretnúť sa so vzkrieseným Pánom viac ako ostatní. A práve preto, že sa vzdialil, keď sa Ježiš vo veľkonočný večer prvýkrát zjavil učeníkom, Tomáš tam nie je a stráca svoju šancu.
Vzdialil sa od spoločenstva. Ako túto príležitosť môže získať späť? Jedine tak, že sa vráti k ostatným, že sa vráti tam, do tej rodiny, ktorú opustil vystrašenú a smutnú. Keď to urobí, keď sa vráti, povedia mu, že Ježiš prišiel, ale on tomu nechce veriť, chcel by vidieť jeho rany. A Ježiš mu to splní: o osem dní neskôr sa opäť zjaví uprostred učeníkov a ukáže im svoje rany, ruky, nohy, tie rany, ktoré sú dôkazom jeho lásky, vždy otvorené dvere jeho milosrdenstva.
Zamyslime sa nad týmito skutočnosťami. Aby Tomáš uveril, chce mimoriadne znamenie: chce sa dotknúť rán. Ježiš mu ich ukazuje, ale obyčajným spôsobom, prichádza pred všetkých, do spoločenstva, nie vonku. Akoby mu chcel povedať: ak sa ty chceš so mnou stretnúť, nehľadaj ďaleko, zostaň v spoločenstve, s ostatnými; a neodchádzaj preč, modli sa s nimi, lám s nimi chlieb.
A toto hovorí aj nám. Tam ma budeš môcť nájsť, tam ti ukážem znamenia rán, odtlačené na mojom tele: znamenia Lásky, ktorá víťazí nad nenávisťou, znamenia Odpustenia, ktoré odzbrojujú pomstu, znamenia Života, ktoré poráža smrť. Práve tam, v spoločenstve, objavíš moju tvár, keď budeš so svojimi bratmi a sestrami zdieľať chvíle pochybností a strachu a ešte silnejšie k nim priľneš. Bez spoločenstva je ťažké nájsť Ježiša.
Drahí bratia a sestry, pozvanie adresované Tomášovi platí aj pre nás. Kde my hľadáme Zmŕtvychvstalého? V nejakej mimoriadnej udalosti, v nejakom veľkolepom alebo senzačnom náboženskom prejave, iba výlučne v našich emóciách a pocitoch? Alebo v spoločenstve, v Cirkvi, prijímajúc výzvu zostať v nej, aj keď nie je dokonalá? Napriek všetkým jej obmedzeniam a pádom, ktoré sú aj našimi obmedzeniami a pádmi, naša Matka Cirkev je Kristovým telom; a práve tam, v Kristovom tele, kde sú a stále budú vyryté najväčšie znaky jeho lásky.
Pýtajme sa však sami seba, či sme v mene tejto lásky, v mene Ježišových rán ochotní otvoriť náruč tým, ktorí sú zranení životom, bez toho, aby sme niekoho vylúčili z Božieho milosrdenstva, ale aby sme každého prijali; každého ako brata, ako sestru. Boh prijíma každého, Boh prijíma každého.
Nech nám Panna Mária, Matka milosrdenstva, pomáha milovať Cirkev a urobiť z nej príjemný domov pre všetkých.
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Beáta Dorková)
Zdroj: TK KBS, VaticanNews