„Viera a láska: «Aj my sme povinní dávať život za bratov» (1 Jn 3, 16)“ – toto je téma posolstva Svätého Otca Františka k 22. svetovému dňu chorých. Katolícka cirkev si ho pripomína 11. februára, v deň liturgickej spomienky Panny Márie Lurdskej. Prinášame oficiálny slovenský preklad dokumentu, ako ho publikovala Konferencia biskupov Slovenska.
Drahí bratia a sestry!
1. Pri príležitosti 22. svetového dňa chorých – ktorý sa toho roku slávi na tému Viera a láska: „Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1 Jn 3, 16) – sa obraciam zvlášť na chorých ľudí a na všetkých, ktorí sa o nich starajú a pomáhajú im. Cirkev vo vás, drahí chorí, spoznáva osobitne prítomného trpiaceho Krista. Dôvod je tento: vedľa, ba uprostred nášho utrpenia je Kristovo utrpenie; Kristus nesie spolu s nami ťarchu utrpenia a odhaľuje nám jeho zmysel. Keď bol Boží Syn vyzdvihnutý na kríž, zničil tým osamelosť utrpenia a ožiaril jeho temnotu. Stojíme tu pred tajomstvom Božej lásky k nám, ktoré nám dáva nádej a odvahu: nádej, pretože v Božom pláne lásky sa aj noc bolesti otvára veľkonočnému svetlu; a odvahu, aby sme s ním po boku, s ním zjednotení, čelili všetkým ťažkostiam.
2. Keď sa Boží Syn stal človekom, neodňal z ľudskej skúsenosti choroby a utrpenie, ale vzal ich na seba, premenil ich a dal im nový zmysel. Nový zmysel preto, lebo už viac nemali posledné slovo, ktoré má, naopak, nový život v plnosti; premenil ich, pretože v zjednotení s Kristom sa môžu z negatívnych skúseností stať pozitívnymi. Ježiš je cesta a s jeho Duchom ho môžeme nasledovať. Ako nám z lásky Otec daroval Syna a Syn sa daroval nám z rovnakej lásky, tak aj my môžeme milovať jedni druhých, ako Boh miloval nás, a dávať život za bratov a sestry. Viera v dobrého Boha sa stáva dobrom, viera v ukrižovaného Krista sa stáva silou milovať až do konca a milovať aj nepriateľov. Skúškou autentickej viery v Krista je darovať seba samého, rásť v láske k blížnemu, osobitne tomu, ktorý si to nijako nezaslúžil, ktorý trpí alebo žije na okraji.
3. Na základe krstu a birmovania sme povolaní pripodobňovať sa Kristovi, ktorý je voči všetkým trpiacim milosrdným Samaritánom. „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1 Jn 3, 16). Keď s láskou pristupujeme k tým, ktorí potrebujú našu opateru, vnášame do rozporuplnosti sveta nádej a Boží úsmev. Keď sa veľkodušné darovanie sa druhým stáva štýlom nášho konania, otvárame im priestor v Kristovom Srdci a sami sa od neho zapaľujeme; prispievajúc tým k príchodu Božieho kráľovstva.
4. Keď sa chceme zdokonaľovať v nežnosti, vo vzájomne sa rešpektujúcej a citlivej láske, s istotou môžeme upierať svoj zrak na vzor kresťanov: Ježišovu a našu Matku, ktorá je pozorná voči Božiemu hlasu i k potrebám a ťažkostiam svojich detí. Mária, naplnená Božím milosrdenstvom, ktoré sa v nej stalo telom, zabúda na seba samu a ponáhľa sa do Galiley v Judei, aby sa tam stretla so svojou príbuznou Alžbetou a pomohla jej; prihovára sa u svojho Syna na svadbe v Káne, keď vidí, že chýba svadobné víno; putujúc životom uchováva si v srdci slová starca Simeona, ktorý predpovedal, že jej dušu prenikne meč; nakoniec pevná zotrvá aj pod Ježišovým krížom. Ona pozná túto cestu, a preto je Matkou všetkých chorých a trpiacich. Môžeme sa k nej utiekať s detskou oddanosťou a s istotou, že nám pomôže, podporí nás a neopustí. Je Matkou ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Syna: zotrvá pri nás aj v našich krížoch a sprevádza nás na ceste k vzkrieseniu a životu v plnosti.
5. Svätý Ján – apoštol, ktorý stál s Máriou pod krížom – nás vedie k prameňom viery a lásky, k Srdcu Boha, ktorý „je láskou“ (1 Jn 4, 8.16), a pripomína nám, že nemôžeme milovať Boha, ak nemilujeme bratov. Kto stojí s Máriou pod krížom, ten sa učí milovať, ako miluje Ježiš. Kríž je našou „istotou o Božej vernej láske k nám. O láske takej veľkej, že vstupuje do nášho hriechu a odpúšťa ho; vstupuje do nášho utrpenia a dáva nám silu ho znášať, vstupuje do smrti, aby nad ňou zvíťazila a zachránila nás… Kristov kríž nás pozýva, aby sme sa touto láskou nechali nakaziť, učí nás vždy s milosrdenstvom a láskou hľadieť na druhých, predovšetkým na tých, ktorí trpia a ktorí potrebujú pomoc“ (Krížová cesta s mladými, Rio de Janeiro, 26. júla 2013).
Zverujem tento 22. svetový deň chorých pod patronát Panne Márii, aby pomáhala chorým ľuďom prežívať ich utrpenie v jednote s Ježišom Kristom a aby bola oporou pre tých, ktorí sa o nich starajú. Všetkým chorým, zdravotníckym pracovníkom i dobrovoľníkom udeľujem zo srdca apoštolské požehnanie.
Vo Vatikáne 6. decembra 2013
František
Zdroj: Vatikánsky rozhlas