Myšlienka týždňa: "Ako kresťania by sme mali svojím životom všade vyžarovať krásu Božej lásky. Viera nie je privilégiom, ktoré si treba nárokovať, ale darom, o ktorý sa treba podeliť." ( Pápež František )

Anjel Pána na sviatok Krstu Krista Pána: Božia spravodlivosť je milosrdná

Nerozdeľovať ľudí na kategórie, ale podeliť sa s tým, čo máme, k tomu vyzval pri katechéze pred modlitbou Anjel Pána, pápež František. Upozornil na verbálnu vraždu, slovo môže vzkriesiť i zabiť človeka. Každý by si dnes mal položiť otázku, pokračuje Svätý Otec: „Som človek, ktorý rozdeľuje, alebo človek, ktorý sa delí?“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána
Krst Krista Pána, 8. január 2023

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes slávime sviatok Pánovho krstu a evanjelium nám predstavuje podivuhodnú scénu: Ježiš sa po prvýkrát po svojom skrytom živote v Nazarete objavuje na verejnosti; prichádza na breh rieky Jordán, aby sa dal pokrstiť Jánom. (Mt 3,13 – 17). Bol to obrad, pri ktorom sa ľudia kajali a zaväzovali k obráteniu; liturgický hymnus hovorí, že ľudia sa dávali krstiť „s nahou dušou a nahými nohami”, otvorenou dušou, nahou, nič nezakrýva, teda s pokorou a s priezračným srdcom. Keď však vidíme Ježiša, ako sa mieša s hriešnikmi, žasneme a pýtame sa: prečo sa Ježiš takto rozhodol, On, ktorý je Boží Svätý, Boží Syn bez hriechu, prečo urobil toto rozhodnutie? Odpoveď nachádzame v slovách, ktoré Ježiš adresuje Jánovi: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé“ (v. 15). Splniť všetko, čo je spravodlivé – čo to znamená, čo to chce povedať?

Ježiš tým, že sa dáva pokrstiť, nám zjavuje Božiu spravodlivosť, tú ktorú prišiel priniesť na svet.

My máme mnohokrát obmedzenú predstavu o spravodlivosti a myslíme si, že znamená: kto sa mýli, zaplatí za to, a tak zadosť učiní za krivdu, ktorú spôsobil. Ale Božia spravodlivosť, ako učí Písmo, je oveľa väčšia: jej cieľom nie je odsúdenie vinníka, ale jeho spása, znovuzrodenie, urobiť ho spravodlivým, z nespravodlivého robí spravodlivého. Je to spravodlivosť, ktorá pochádza z lásky, ktorá vychádza z útrob súcitu a milosrdenstva, ktoré sú samotným srdcom Boha, ktorý je Otcom. Je pohnutý, keď nás zlo utláča a padáme pod ťarchou hriechov a slabostí. Božia spravodlivosť teda nechce udeľovať tresty a pokuty, ale, ako uvádza apoštol Pavol, spočíva v tom, že nás, svoje deti, robí spravodlivými (porov. Rim 3,22-31), tým, že nás vyslobodzuje z osídiel zla,

uzdravuje nás, dvíha nás.

Vždy Pán netrestá, ale s vystretou rukou nám pomáha dvíhať sa. A tak chápeme, že na brehu Jordánu nám Ježiš zjavuje zmysel svojho poslania: prišiel splniť Božiu spravodlivosť, ktorou je zachrániť hriešnikov; prišiel vziať na svoje plecia hriech sveta a zostúpiť do vôd priepasti, vôd smrti, aby nás zachránil a nenechal utonúť. Dnes nám ukazuje, že skutočná Božia spravodlivosť je milosrdenstvo, ktoré zachraňuje. Bojíme sa myslieť si, že Boh je milosrdenstvo, a Boh je milosrdenstvo, pretože jeho spravodlivosť je práve milosrdenstvo, ktoré zachraňuje, jeho spravodlivosť je láska, ktorá zdieľa našu ľudskú prirodzenosť. Jeho spravodlivosť je nám nablízku, súcití s našou bolesťou, vstupuje do našej temnoty, aby priniesla svetlo.

Benedikt XVI. povedal, že „Boh nás chcel zachrániť tým, že sám zostúpil až do priepasti smrti, aby každý človek, dokonca aj ten, ktorý klesol tak hlboko, že už nevidí nebo, mohol nájsť Božiu ruku, ktorej by sa chytil a povstal z temnôt a opäť uvidel svetlo, pre ktoré bol stvorený“ (Homília, 13. januára 2008).

Bratia a sestry, bojíme sa pomyslieť na takúto milosrdnú spravodlivosť… Poďme ďalej. Boh je milosrdný. Jeho spravodlivosť je milosrdná. Nechajme sa chytiť za ruku. Aj my, Ježišovi učeníci, sme povolaní uplatňovať spravodlivosť týmto spôsobom vo vzťahoch s druhými, v Cirkvi, v spoločnosti: nie s prísnosťou tých, ktorí súdia a odsudzujú, rozdeľujúc ľudí na dobrých a zlých, ale s milosrdenstvom tých, ktorí prijímajú, zdieľajúc rany a slabosti našich sestier a bratov, aby ich pozdvihli. Chcel by som to povedať takto: nerozdeľovať, ale deliť sa. Nedeliť, ale zdieľať.

Konajme ako Ježiš: podeľme sa, nesme si vzájomne bremená, namiesto klebiet a ničenia, hľaďme na iných so súcitom, pomáhajme si navzájom. Pýtajme sa: som ten, kto rozdeľuje alebo sa delí? Trochu sa zamyslime: som učeníkom Ježišovej lásky alebo učeníkom klebetenia, ktoré rozdeľuje? Rozprávanie je však smrtiaca zbraň: zabíja, zabíja lásku, zabíja spoločnosť, zabíja bratstvo. Položme si otázku: Som človek, ktorý rozdeľuje, alebo človek, ktorý sa delí? A teraz sa modlime k Panne Márii, ktorá porodila Ježiša a ponorila ho do našej krehkosti, aby sme opäť mali život.

(Zdroj a preklad Slovenská redakcia Vatican news – Vatikánskeho rozhlasu: Andrej Klapka)

______________