Ako ďalší krok v snahe o rozvoj kultúry života – v duchu odkazu sv. Jána Pavla II., predovšetkým so zameraním na zastavenie zabíjania nenarodených detí – sa biskupi rozhodli zorganizovať ďalší Národný pochod za život, ktorý sa uskutoční v Bratislave 22. septembra 2019.

Snívame o Slovensku plnom úcty k životu. Snívame o krajine kde vládne dobroprajnosť, vzájomná úcta, porozumenie a spravodlivosť. Kde je chránený život a dôstojnosť každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. Kde sú si ľudia rovní v dôstojnosti a právach a majú odhodlanie chrániť život a dôstojnosť každého. Kde sa preukazuje solidarita a pomoc najmä tým najbiednejším, najzraniteľnejším a najnevinnejším.

Od 6.januára prebieha modlitbová a pôstna reťaz za Národný pochod za život. Je formou prípravy a potrvá až do 22. septembra. Aj vy sa môžete zapísať prostredníctvom online prihlasovacieho formuláru, ktorý nájdete TU.
Ďakujeme!

Viac informácií a aktuality si môžete pozrieť na stránke Národného pochodu za život.

Zdroj: https://pochodzazivot.sk/

Bratislava 1. 7. 2019/ V Partizánskom sa posledný júnový piatok konala prvá kajúcna tryzna za nenarodené deti. Mala charakter verejného odprosenia za hriechy voči nenarodeným deťom na mestskom cintoríne Šípok.

„Pokánie je najlepším začiatkom pre to, aby sa mohla zmeniť situácia nenarodených a postoj verejnosti k nim. Iste je dôležité osobné pokánie, ale nemenej dôležité je tiež urobiť ho verejne. Verejne, lebo ho prednášame za mnohých a odprosujeme mnohých. Preto sme sa rozhodli počas prípravy Národného pochodu za život pripraviť podklad pre verejné odprosenie za hriechy voči nenarodeným deťom a podnietiť miestne komunity k ich uskutočneniu. Veď len za minulý rok sa v dôsledku umelého potratu nedožilo svojho narodenia vyše 6000 ľudských bytostí, od roku 1956 je to už jeden a pol milióna nenarodených detí,“ hovorí Marek Michalčík, hlavný zodpovedný za prípravu pochodu.

V Partizánskom sa na cintoríne zhromaždili svetské i cirkevné autority, aby odprosovali za svoje hriechy i za hriechy predkov. „Prítomných privítal dekan Vladimír Farkaš. Po čítaní biblických textov predniesla slová pokánia Štefánia Sklenárová, kazateľka evanjelickej cirkvi metodistickej. Zástupcom svetských autorít na verejnom odprosení bol primátor Partizánskeho Jozef Božik, ktorý v príhovore pripomenul postoj vďačnosti za každé počaté dieťa. V závere prítomných požehnali duchovní troch cirkví pôsobiacich na území mesta,“ uviedol jeden z účastníkov tryzny a člen prípravného tímu Národného pochodu za život Dušan Škurla.

Kajúcna tryzna za nenarodené deti má charakter spoločného a verejného odprosenia. Organizátori Národného pochodu za život pozývajú aj ďalších záujemcov, aby pripravili vo svojich obciach a mestách podobné podujatia. Základné informácie, ako to môžu urobiť, je možné nájsť na stránke https://pokanie.pochodzazivot.sk/

Zdroj: www.pochodzazivot.sk

V adventnej dobe sme Božím Slovom často vyzývaní pripraviť cestu Pánovi, pretože ako nám to ukazuje aj dnešné prvé čítanie, z našej strany je postavená barikáda hriechu. Hriech je aktuálnou prekážkou medzi Bohom a človekom. Dôsledkom prvotnej pomýlenej voľby človeka je vláda nášho Ega, ktorá sa prejavuje v nás ako život pre seba a podľa seba, život čiste z prirodzených síl. Všetky tieto postoje nám zabraňujú prijať do seba Boha, ktorý je Láska. Boží plán s nami odhaľuje sv. Pavol v druhom čítaní: „V Kristovi sme bolí ešte pred stvorením sveta vyvolení, aby sme boli pred jeho tvárou svati a nepoškvrnení v láske.“ Teda naše predurčenia je výsostne pozitívne predurčenie ku Spáse, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali Božími deťmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval vo svojom milovanom Synovi.
Možno po pohľade na Boží plán s nami lepšie pochopíme, akým veľkým zlom je hriech, ktorý chce zmariť toto naše predurčenie. Kto pozná semináre duchovnej obnovy, dobre vie, koľko rôznych očistných procesov musí človek prejsť, kým je schopný života v Duchu Svätom. Každý mylný postoj je prekážkou k prijatiu Ducha Svätého.
Na pozadí povedaného, meditujme nad tým, aké zvláštna okolnosti museli predchádzať počatiu a narodeniu tej, ktorá bola vyvolená za matku Vteleného Slova, ktoré sa malo počať nie z prirodzených síl, ale z moci Ducha Svätého. Myslíte si, že Panna Mária mohla byť po duchovnej stránke obyčajná hriešna žena. Dostala zvláštne poslanie, ale aj zvláštne výsady. Boh ju pre predvídané zásluhy jej Syna oslobodzuje spod všeobecného zákona hriechu. V Nepoškvrnenej je celému ľudstvu dávaná možnosť, začať znovu.
Keď sa anjel pri Zvestovaní prihovára Panne Márii, neoslovuje ju menom, nehovorí to naše „Zdravas Mária“, ale povie „Raduj sa, plná milosti“. Je tu užité grécke slovo „kecharitomene“. Ako keby toto slovo vyjadrovalo jej podstatu. Mária je „plnosť milosti“. Milosť je jej podstatou. Keby sme to chceli vyjadriť po slovenský, museli by sme povedať, že Panna Mária s celou svojou krásou od svojho počatia až po slávnu korunováciu v nebi, je milosťou. Nevytvorila sa sama, ale prišla ako Boží dar. Jej život je od prvého momentu modelovaný Duchom Svätým. K tomu, aby Mária bola matkou Spasiteľa, bola od Boha obdarovaná darmi, hodnými takej veľkej úlohy. Aby mohla dať slobodný súhlas svojej viery ku svojmu vyvoleniu, ktoré jej bolo oznámené, bolo potrebné, aby bola celá nesená Božou milosťou.
To, čo my ľudia dokážeme vytvoriť sami, čiste ľudskými silami, zostáva v oblasti ľudskej slušnosti. Vieme zmeniť svoje vonkajšie chovanie, ale nevieme zmeniť svoje vnútorne bytie. Cela podstata dedičného hriechu spočíva v tom, že človek nechce prijať svoj život a svoje bytie ako milosť Božiu, ale chce si sám svoj život riadiť a utvárať. Týka sa to rovnako nás, čo chodíme do kostola a vyznávame, že sme veriaci, ako aj tých, ktorí do svojho života a do svojich myšlienok Pána Boha vôbec nevpustia. Mária prijíma svoje bytie ako Boží dar. Sama priznáva a vyznáva: „veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“. Každý človek, ktorý sa v dôvere Bohu odovzdáva, začína spolu s Pannou Máriou prežívať tieto „veľké veci“. Začína prežívať Ježiša ako svoj Život.
O nás všetkých platí to, čo hovorí Dávid: „Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať.“ My všetci sme sa počali „bezbožní a bezmocní“, okrem tej, ktorú dnes oslavujeme. V tajomstve dnešnej slávnosti vyznávame, že Kristus, ale i Panna Mária, sú prvotinou nového stvorenia. Cirkevní otcovia učia, že Mária je rajom, do ktorého diabol nikdy nemal prístup. Chcú tým povedať, že Mária nikdy vedome ani podvedome nenadviazala spojenie s diablom. Už v okamihu svojho počatia, bola zvláštnym spôsobom uchránená od dotyku tej neprávosti, v ktorej sme sa my všetci ostatní počali. Ona prijíma do seba Krista a stáva sa „zbožnou a mocnou“ na rozdiel od nás „bezbožných a bezmocných“.
Milosť a krása spolu súvisia a preto je Mária krásna a to tou krásou, ktorú nazývame svätosť. Po latinský sa modlíme: „tota pulchra“ – celá krásna. Pretože je Mária omilostená, je tiež pôvabná a to pôvabom čností. Mária je krásna a pôvabná, pretože má plnosť Božej priazne a Božieho vyvolenia. Táto milosť, súvisiaca s Máriinou svätosťou, má jednu príznačnú známku, ktorá ju povyšuje nad milosť všetkých ostatných ľudí Starého i Nového zákona. Latinská cirkev ju vyjadruje titulom „Immaculata“ (Nepoškvrnená) a pravoslávna cirkev titulom „Panhagia“ (Celá svätá). My vyjadrujeme skôr negatívny prvok Máriinej svätosti – to znamená neprítomnosť akéhokoľvek hriechu, teda i prvotného. Pravoslávna cirkev titulom, ktorý dáva Panne Márii, vyjadruje skutočnosť, že Mária má všetky čnosti a všetku krásu, ktorá z nich vyžaruje. Otcovia východnej tradície oslavujú Božiu Matku ako nedotknutú akoukoľvek poškvrnou hriechu, ako modelovanú Duchom Svätým a vytvorenú ako nové stvorenie. Z Božej milosti zostala Mária po celý svoj život nedotknutá akýmkoľvek osobným hriechom.
Cirkev si behom stáročí uvedomila, že Mária, plná Božej milosti, bola vykúpená už od svojho počatia. To hlása dogma o Nepoškvrnenom počatí, ktorú vyhlásil roku 1894 sv. pápež Pius IX.: „Blahoslavená Panna Mária bola od prvého okamžiku svojho počatia pre zvláštnu milosť a výsadu všemohúceho Boha, vzhľadom k zásluhám Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského rodu, uchránená akejkoľvek poškvrny dedičného hriechu.“ Tento „jas jedinečnej svätosti“, ktorým je Mária ozdobená „od prvého okamžiku svojho počatia“, dostáva úplne od Krista: „bola vykúpená vznešenejším spôsobom, vzhľadom k zásluhám svojho Syna.“ Viac, než ktorúkoľvek inú stvorenú osobu, ju Otec v Kristovi „zahrnul z neba rozmanitými duchovnými darmi“. V ňom si ju vyvolil ešte pred stvorením sveta, aby bola pred ním svätá a nepoškvrnená v láske.
Veľmi často počas evanjelizácie hovoríme o osobnom prijatí Ježiša, hovoríme, že treba prijať Ježiša ako svojho Pána, že mu treba odovzdať svoj život a celú svoju bytosť, aby sa jeho Spása mohla reálne prejaviť v nás a na nás. Zabúdame na to, že pre mnohých ľudí to vôbec nie je také jednoduché a často zídu z cesty odovzdanosti, ich hriešne sklony prevládnu. Dlhodobý hriešny zvyk sa nakoniec stane železnou košeľou, z ktorej sa človek tak ľahko nevyzlečie. Na príklade sv. Jozefa sa nám ukazuje, čo má robiť človek, ktorý už nie je nepoškvrnený ako Panna Mária. Sv. Jozef dostáva zvláštnu radu a príkaz od božieho anjela. „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, za svoju manželku, lebo to čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ Sv. Jozef je vyzvaný, aby skôr ako príjme Ježiša, prijal Máriu a to veľmi blízkym a intímnym spôsobom.
Duchovní otcovia hovoria o potrebe „prijať Máriinu dušu“. Máriina duša tvorí akési životné prostredie pre Ježišovu bytosť v nás. Otcovia hovoria, že človek má v tomto smere dve možnosti. Môže svoje hriešne, uzavreté a zranené srdce otvárať sám, svojou silou a námahou. Toto však ide veľmi ťažko. Ak sa cíti maličký a slabý, môže skúsiť druhú možnosť, ktorú doporučuje sv. Ambróz, keď hovorí: „Ak chceš prijať Krista do seba, vyprosuj si najprv niečo z tej krásnej Máriinej duše.“ Podobnú skúsenosť nám ponúka Sv. Grignion z Montfortu: „Duch svätí sa ponáhľa do duše, v ktorej objaví svoju Nevestu, a napĺňa ju a dáva sa jej v tej miere, v akej táto duša jeho Nevestu prijíma.“ Teda ako vidíme: Môžeme sa snažiť otvoriť Duchu Svätému sami a môžeme ho privolať pomocou zasvätenia sa P. Márie. Vyskúšajme, čo je účinnejšie.

Zdroj: frantiskani.sk

Šesť modlitbových návykov, ktoré nám pomôžu prijať Ježiša do svojho srdca i rodiny

Mike Aquilina

1. Chodievajte na svätú omšu častejšie.
Popremýšľajte, či si nenájdete čas a počas všedných dní v Advente za zúčastnite svätej omše spolu ako rodina.
Choďte na stránku www.dokostola.sk, aby ste našli rozpis bohoslužieb vo svojom okolí. Možno budete musieť zniesť trochu nepohodlia – skôr vstať, vzdať sa oddychovej činnosti alebo sa rýchlejšie najesť. Ponúknite túto obetu za svojho priateľa alebo člena rodiny, ktorý potrebuje Božiu pomoc.

2. Modlite sa spolu v rodine
Experimentujte a nájdite si spôsob, ktorý vám bude vyhovovať. Mnohé rodiny používajú adventný veniec pri spoločnej večeri alebo večernej modlitbe. Pre jednoduchý obrad pri adventnom venci môžete zapáliť sviecu (sviece), zaspievať „Príďže, náš milý Spasiteľ“ a prečítať si evanjelium dňa. Ďalší nápad na adventný čas: Použite adventný kalendár s biblickými veršami; každý deň v Advente si otvorte okienko a použite verš ako podnet na modlitbu a rozhovor. Alebo sa modlite pomocou stromu Jesseho: Každý deň v Advente zavesíte ozdobu, ktorá symbolizuje biblickú osobu alebo vec, ktorá súvisí s Kristovým príchodom a prečítate si príslušný biblický text.
A ešte jednoduchší nápad: Pomodlite sa rodinný ruženec. Keď sa budete modliť radostné tajomstvá, môžete si pripomenúť udalosti, ktoré viedli k prvým Vianociam na svete. Nemáte čas na celý ruženec? Pomodlite sa jeden desiatok. Mám priateľov, veľkú rodinu, ktorá sa na konci večere modlí jeden desiatok. Je to krátke a buduje to rodinnú jednotu a večer sa začína pokojne a usporiadane.

3. Počas dňa sa krátko pomodlite.
Krátke modlitby sú ideálne pri čakaní – na výťah, kým niekto zdvihne telefón, kým naskočí zelená, keď cestujeme domov z práce či zo školy. Vezmite si úryvok z Písma a pomodlite sa! Tu sú niektoré adventné modlitby, ktoré si môžete pripnúť na nástenku, dať na chladničku alebo vložiť do peňaženky či tašky. Používajte ich a naučte ich aj svoje deti.

„Pane, dokedy?“ (Ž 6, 3).
„Maranatha – príď, Pane Ježišu“ (Zjv 22, 20).
„On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (Jn 3, 30).
„Daj nám väčšiu vieru“ (Lk 17, 5).
„Pane, aby som videl“ (Lk 18, 41).

4. Spytujte si svedomie.
Každý večer si nájdite pár minút, aby ste osamote a v tichu prešli svoj deň pred Bohom. Pripomeňte si chvíle, keď ste zakúsili Božiu pomoc, milosrdenstvo a prítomnosť. Pozrite sa, ako dobre ste naplnili svoje povolanie, ako ďaleko ste sa dostali na ceste k cieľu. Počas Adventného obdobia sa môžete sústrediť na to, že budete rásť v určitej čnosti, ktorá súvisí s Adventom – pokoj, pokora, dobročinnosť. Nakoniec povedzte Bohu, že ľutujete svoje hriechy. (A samozrejme, ak je to potrebné, čo najskôr ich vyznajte pri spovedi.)
Svoje deti primerane ich veku učte, ako môžu využiť tieto tradičné prostriedky na to, aby sa priblížili k Ježišovi. Ponúknite im radu, ale nech sa sami rozprávajú s Duchom Svätým.

5. Postite sa.
Ježiš sa postil. Apoštoli sa postili. Vieme z Písma, že pôst je silná forma modlitby. Hoci Adventné obdobie je menej kajúce než Pôstne obdobie, adventný pôst je vhodný spôsob, ako môžeme prejaviť svoju túžbu, aby sa Božie kráľovstvo plnšie prejavilo v nás samých, v iných a vo svete.
Porozprávajte sa o tom s manželkou a deťmi a vyberte si spôsob pôstu počas tohto adventného času. Môžete sa rozhodnúť, že nebudete jesť medzi hlavnými jedlami. Môžete sa vzdať zákuskov. Môžete sa zriecť obľúbeného jedla alebo v určité dni nejesť mäso. Alebo sa môžete rozhodnúť, že sa budete postiť od televízie alebo internetu. Je dôležité, aby ste priniesli skutočnú obetu – takú, ktorú pocítite – a obetovali ju Bohu.

6. Nech je vaša rodina prístavom dobročinnosti.
Vyjadrite v skutočnom živote Božiu milosť a lásku, ktorú ste dostali pri modlitbe. Nech je cieľom vašej rodiny pristupovať jeden k druhému s mimoriadnym milosrdenstvom a láskavosťou. Niektoré rodiny toto rozhodnutie uskutočňujú tak, že si vyžrebujú mená a každý člen rodiny sa stane „adventným anjelom“ pre druhého člena. V tajnosti sa „každý anjel“ modlí a koná malé dobročinné skutky pre druhého; identita sa odhalí na Vianoce.
Ďalší nápad: využite Adventné obdobie ako čas na rozvíjanie dobročinného správania v reči. Ak má vaša rodina záporné zvyky – kričí, posmieva sa, obviňuje, je sarkastická, nachádza viny, ohovára, odvráva –, teraz je čas opäť získať stratenú pôdu!
A samozrejme, Advent i Vianoce sú tradičné obdobia na prejavenie lásky prostredníctvom pohostinnosti a dobročinných skutkov. Kresťan z tretieho storočia napísal: „Keď sa staráme o bezmocných, keď prejavujeme láskavosť, dostávame označenie v očiach mnohých našich protivníkov, ktorí hovoria: ‚Pozrite sa na tých kresťanov, ako sa navzájom milujú.‘“ Tento pozoruhodný opis Cirkvi ponúka ideál pre „domácu cirkev“, ktorou je naša rodina.
Pamätajte: Budú vedieť, že sme kresťania – nielen podľa svetiel stromčeka v okne, ale podľa lásky v našich srdciach, ktorá sa prejavuje v našej rodine.

zdroj: www.smn.sk