Kvetná nedeľa – 9.4.2017
Author Archives: bero
Anjel Pána s pápežom Františkom: Dbáme o Bibliu rovnako ako o náš mobil?
Ktosi povedal:
čo by sa stalo, keby sme brali Bibliu tak
ako berieme náš mobilný telefón?
Keby sme ju nosili stále s nami, alebo aspoň
malé vreckové Evanjelium, čo by sa stalo?
Keby sme sa po ňu vrátili, keď si ju zabudneme:
keď si zabudneš mobil, hneď sa vraciaš ho hľadať!
Keby sme ju otvárali viackrát počas dňa,
keby sme si čítali Božie odkazy obsiahnuté v Biblii
tak ako si čítame odkazy v telefóne, čo by sa stalo?
Je jasné, že prirovnanie pokrivkáva, ale núti premýšľať.
Skutočne, keby sme mali Božie slovo vždy v srdci,
žiadne pokušenie by nás nemohlo vzdialiť od Boha
a žiadna prekážka by nás nemohla zviesť z dobrej cesty.
Vedeli by sme víťaziť nad každodennými
navádzaniami zla, ktoré je v nás k mimo nás,
boli by sme viac schopní žiť životom vzkriesených
podľa Ducha, prijímať a milovať našich bratov,
osobitne tých slabších a odkázaných,
a aj našich nepriateľov.
Panna Mária, dokonalá ikona poslušnosti voči Bohu
a bezvýhradnej dôvery v jeho vôľu, nech je nám oporou
pri pôstnom putovaní, aby sme učenlivo načúvali
Božiemu slovu a tak dospeli k pravému obráteniu srdca.
Posolstvo Svätého Otca Františka na 25. svetový deň chorých
Údiv nad tým, čo Boh koná: „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný…“ (Lk 1, 49)
Drahí bratia a sestry,
11. februára nastávajúceho roku sa bude v celej Cirkvi a zvlášť v Lurdoch sláviť 25. svetový deň chorých na tému: Údiv nad tým, čo Boh koná: „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný…“ (Lk 1, 49). Slávenie tohto dňa zaviedol Ján Pavol II. v roku 1992 a po prvý raz sa konalo práve v Lurdoch, 11. februára 1993. Tento deň je príležitosťou venovať osobitnú pozornosť situácii chorých a všeobecne, trpiacich; zároveň vyzýva tých, ktorí sa im venujú – počnúc ich príbuznými, zdravotníckymi pracovníkmi a dobrovoľníkmi – aby ďakovali za povolanie, ktoré prijali od Pána: sprevádzať chorých bratov a sestry. Každoročné slávenie tejto spomienky tiež dáva Cirkvi novú duchovnú silu čoraz lepšie uskutočňovať tú podstatnú časť jej misie, ktorou je služba tým najposlednejším – chorým, trpiacim, vylúčeným a odsunutým na okraj spoločnosti (porov. Ján Pavol II., motu proprio Dolentium hominum, 11. februára 1985, 1). Modlitby, slávenia Eucharistie a sviatosti pomazania chorých, spoločenstvo s chorými, bioetické a teologické študijné semináre, ktoré sa v týchto dňoch konajú v Lurdoch, ponúkajú nový, dôležitý príspevok k tejto službe.
Už teraz sa v duchu nachádzam pri jaskyni v Massabielle, pred sochou Nepoškvrnenej Panny, ktorej ten, ktorý je mocný, urobil veľké veci na spásu ľudstva, a chcem vyjadriť svoju blízkosť všetkým vám, bratia a sestry, ktorí prežívate skúsenosť utrpenia, a tiež vašim rodinám. Zároveň vyslovujem svoje uznanie všetkým tým, ktorí – v rôznych úlohách a vo všetkých zdravotníckych štruktúrach po celom svete – odborne, zodpovedne a obetavo prispievajú k zmierneniu vášho utrpenia, vášmu vyliečeniu a každodennému pocitu zdravia. Chcel by som vás všetkých – chorých, trpiacich, lekárov, zdravotnícky personál, príbuzných, dobrovoľníkov – povzbudiť, aby ste uvažovali o Márii Uzdravení chorých, ktorá je zárukou nežnej Božej lásky ku každej ľudskej bytosti a vzorom odovzdania sa do jeho vôle. Kiež vo viere, živenej Božím slovom a sviatosťami, vždy nájdete silu milovať Boha a bratov, a to aj pri prežívaní choroby.
Aj na nás, podobne ako na sv. Bernadetu, Mária pozorne hľadí. Pokorná dievčina z Lúrd hovorí, že Panna, ktorú nazýva „krásna pani“, na ňu hľadela tak, ako sa hľadí na osobu. Tieto jednoduché slová opisujú plnosť tohto vzťahu. Bernadeta – chudobná, nevzdelaná a chorá – cíti, že sa Mária na ňu pozerá ako na osobu. „Krásna pani“ s ňou hovorí s veľkou úctou, bez toho, aby ju ľutovala. To nám pripomína, že každý chorý vždy je a zostáva ľudskou bytosťou, a ako s takou s ním treba zaobchádzať. Chorí rovnako ako ľudia – s často vážnym – hendikepom, majú svoju neodňateľnú dôstojnosť a svoje poslanie v živote, a nikdy sa nestanú iba predmetmi, hoci sa aj niekedy zdajú úplne pasívni, v skutočnosti takými nikdy nie sú.
Po tomto zážitku v jaskyni sa vďaka modlitbe mení Bernadetina slabosť na silu pomáhať druhým. Vďaka láske sa stáva schopnou obohatiť svojich blížnych a predovšetkým ponúknuť svoj život na spásu ľudstva. Fakt, že ju „krásna pani“ požiadala, aby sa modlila za hriešnikov, nám pripomína, že chorí a trpiaci nenosia v sebe len túžbu uzdraviť sa, ale aj túžbu viesť skutočný kresťanský život, a to až do tej miery, že ho obetujú, ako praví Kristovi misionárski učeníci. Bernadeta dostáva od Márie povolanie slúžiť chorým, má sa stať „milosrdnou sestrou“. Toto poslanie tak dokonale naplní, že sa stáva vzorom, ktorý môže nasledovať každý zdravotnícky pracovník. Prosme teda „Nepoškvrnené počatie“ o milosť, aby sme vždy dokázali nadviazať s chorým vzťah ako s osobou, ktorá síce potrebuje pomoc – a niekedy aj v tých najelementárnejších veciach – ale zároveň v sebe má svoj vlastný dar, o ktorý sa môže podeliť s druhými.
Pohľad Márie, Útechy zarmútených, osvecuje tvár Cirkvi v jej každodennom angažovaní sa v prospech núdznych a trpiacich. Cenné plody tejto starostlivosti Cirkvi vo svete utrpenia a choroby sú dôvodom na vďačnosť Pánovi Ježišovi, ktorý sa s nami stal solidárnym v poslušnosti Otcovej vôli až po smrť na kríži, aby bolo ľudstvo vykúpené. Solidarita Krista, Božieho Syna, narodeného z Márie, je prejavom Božej milosrdnej všemohúcnosti, ktorá sa prejavuje v našom živote predovšetkým vtedy, keď je krehký, zranený, pokorený, marginalizovaný či trpiaci, a vkladá do neho silu nádeje, ktorá nám umožňuje znovu vstať, a podopiera nás.
Toľké bohatstvo ľudskosti a viery nemôže vyjsť nazmar, ale malo by nám skôr pomáhať čeliť našim ľudským slabostiam a tiež výzvam v oblasti zdravotníctva a technológií. Kiež pri príležitosti Svetového dňa chorých nájdeme novú motiváciu prispievať k šíreniu kultúry rešpektujúcej život, zdravie a životné prostredie; nech nás inšpirujú k zasadzovaniu sa za rešpektovanie integrity a dôstojnosti osôb, a to aj prostredníctvom správneho prístupu k bioetickým otázkam, k starostlivosti o tých najslabších i k ochrane prostredia.
Pri príležitosti 25. svetového dňa chorých znovu zdôrazňujem, že chcem byť svojou modlitbou a povzbudením nablízku lekárom, zdravotníkom, dobrovoľníkom i všetkým zasväteným osobám, ktoré sa venujú službe chorým a núdznym; cirkevným i svetským inštitúciám, ktoré v tejto oblasti pôsobia; a tiež rodinám, ktoré sa s láskou starajú o svojich chorých príbuzných. Všetkým želám, aby boli vždy radostnými znakmi Božej prítomnosti a lásky, nasledujúc žiarivé svedectvo toľkých Božích priateľov a priateliek, spomedzi ktorých spomeniem sv. Jána z Boha a sv. Kamila de Lellis, patrónov nemocníc a zdravotníkov, a sv. Matku Terezu z Kalkaty, misionárku Božej lásky.
Bratia a sestry, my všetci – chorí, zdravotníci i dobrovoľníci – sa spoločne obráťme v modlitbe na Máriu, aby svojím materským príhovorom posilňovala a sprevádzala našu vieru. Od Krista, svojho Syna, nech nám na ceste uzdravovania i v zdraví vyprosí nádej, cit pre bratstvo a zodpovednosť, horlivosť za celkový ľudský rozvoj a radosť z vďačnosti zakaždým, keď nás Boh prekvapí svojou vernosťou a milosrdenstvom.
Ó, Mária, naša Matka, ty v Kristovi každého z nás prijímaš za svojho syna či dcéru, povzbudzuj dôveryplné očakávanie nášho srdca; posilňuj nás v našich chorobách a trápeniach; veď nás ku Kristovi, tvojmu Synovi a nášmu bratovi, a pomôž nám spoliehať sa na Pána, ktorý koná veľké veci.
Všetkých vás uisťujem o tom, že na vás neustále pamätám v modlitbe, a zo srdca vám udeľujem apoštolské požehnanie.
8. decembra 2016, na sviatok Nepoškvrneného počatia
František
(Preklad: KBS. zdroj: Vatikánsky rozhlas)
SPOVEDANIE PRED VIANOCAMI 2016
10.12.2016 – Sobota pred 3. adventnou nedeľou
10.00 – 11.30 Veľké Uherce
10.00 – 11.30 Pažiť
13:30 – 15.00 Horná Ves
13:30 – 15.00 Radobica
14:00 – 15:30 Veľké Kršteňany
14:00 – 15:30 Malé Kršteňany
11.12.2016 – 3. adventná nedeľa
14.00 – 16.00 Oslany
14.00 – 15.00 Šimonovany
13.12.2016 – Utorok
15.00 – 16.30 Zemianské Kostoľany
15.00 – 16.30 Kamenec pod Vtáčnikom
16.12.2016 – Piatok pred 4. adventnou nedeľou
16.00 – 17.30 Šípok
17.12.2016 – Sobota pred 4. adventnou nedeľou
10.00 – 12.00 Partizánske – mesto
14.00 – 16.00 Partizánske – mesto
18.12.2016 – 4. adventná nedeľa
14.00 – 16.00 Čereňany
14.00 – 16.00 Chalmová
14.00 – 16.00 Kolačno
19.12.2016 – Pondelok
10.30 – 12.00 Bystričany
14.00 – 15.30 Bystričany
Pápež František zatvoril Svätú bránu a zakončil Rok milosrdenstva
Vatikán 20. novembra – Mimoriadny svätý rok milosrdenstva dospel k svojmu záveru. Pri vstupnom obrade dnešnej eucharistickej slávnosti Krista Kráľa o 10. hodine Svätý Otec František zatvoril na Vatikánskej bazilike Svätú bránu milosrdenstva. Na zaplnenom Námestí sv. Petra s približne 70-tisíc veriacimi pápež vyzval k vďačnosti za uplynulý rok a zároveň k pokračovaniu v uvádzaniu milosrdenstva do každodenného života:
„Aj keď sa zatvorí svätá brána, pre nás ostáva stále otvorená tá pravá brána milosrdenstva, ktorou je Kristovo Srdce. Z prebodnutého boku Vzkrieseného vyviera až do konca vekov milosrdenstvo, útecha a nádej. Toľkí pútnici prekročili prahy svätých brán a mimo hluku správ si vychutnali veľkú Pánovu dobrotu. Ďakujme za to a pamätajme, že sme boli zasiahnutí milosrdenstvom, aby sme sa zaodeli citmi milosrdenstva, aby sa aj my stali nástrojmi milosrdenstva. Kráčajme po tejto našej ceste spoločne.”
S pápežom Františkom koncelebrovali aj noví kardináli, ktorých v predchádzajúci deň kreoval pri konzistóriu. Medzi hlavnými koncelebrantmi bol Mons. Rino Fisichella, predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, ktorý riadil podujatia Jubilejného roka. Svätý Otec pri tejto príležitosti verejne poďakoval jemu i všetkým jeho spolupracovníkom. Na námestí bola prítomná aj oficiálna delegácia Talianskej republiky na čele s prezidentom Sergiom Mattarellom a premiérom Matteom Renzim.
Priečelie baziliky zdobil gobelín s emblémom Svätého roka milosrdenstva i ďalšie dekorácie. Námestie bolo zaplnené pútnikmi z rôznych krajín sveta, medzi ktorými nechýbali približne dve stovky veriacich zo Slovenska. Pri dnešnej slávnosti bol pri hlavnom oltári umiestnený obraz Panny Márie Matky Cirkvi, ktorá pod svojím rozprestretým plášťom zhromažďuje Boží ľud zo všetkých národov a stavov.
V závere eucharistického slávenia Svätý Otec podpísal apoštolský list Misericordia et misera adresovaný celej Cirkvi s výzvou naďalej rovnako intenzívne pokračovať v praktizovaní milosrdenstva ako tomu bolo počas mimoriadneho jubilea. Z rúk pápeža Františka potom prevzali apoštolský list reprezentanti Božieho ľudu z celého sveta. Boli medzi nimi arcibiskupi z Filipín a Škótska, kňazi z Konga a Brazílie zo spoločenstva Misionárov milosrdenstva, trvalý diakon Rímskej diecézy s rodinou, rehoľné sestry z Mexika a Južnej Kórey, trojgeneračná rodina z USA, mladý pár snúbencov, katechétky z jednej z rímskych farností a napokon dvaja reprezentanti chorých a hendikepovaných. Text apoštolského listu oficiálne zverejní Tlačové stredisko Svätej stolice v pondelok 21. novembra napoludnie.
Zdroj: Vatikansky rozhlas
Homília pápeža Františka pri ukončení Svätého roka milosrdenstva: Kráľ na kríži
Vatikán 20. novembra – Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka pri svätej omši na Námestí sv. Petra na Slávnosť Krista Kráľa, pri ktorej zakončil Mimoriadny svätý rok milosrdenstva.
Slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru korunuje liturgický rok i tento Svätý rok milosrdenstva. Evanjelium predstavuje Ježišovu majestátnosť na konci jeho spásonosného diela a robí to prekvapujúcim spôsobom. «Boží Mesiáš», «vyvolenec», «kráľ» (por. Lk 23,35.37) sa ukazuje bez moci a bez slávy. Je na kríži, kde sa viac zdá byť premoženým ako víťazom. Jeho majestátnosť je paradoxná: jeho trónom je kríž; jeho koruna má tŕne; nemá žezlo, ale do ruky mu dajú trstinu; nemá veľkolepé oblečenie, ale zobrali mu aj tuniku; nemá na prstoch žiarivé prstene, ale ruky prerazené klincami; nevlastní poklad, ale je predaný za tridsať mincí.
Skutočne Ježišovo kráľovstvo nie je z tohto sveta (por. Jn 18,36); ale práve v ňom, hovorí nám apoštol Pavol v druhom čítaní, nachádzame vykúpenie a odpustenie (por. Kol 1,13-14). Pretože veľkosťou jeho kráľovstva nie je moc podľa sveta, ale Božia láska, láska, ktorá je schopná dosiahnuť a uzdraviť každú vec. Z tejto lásky sa Kristus sklonil až k nám, prebýval v našej ľudskej biede, zakúsil náš najbiednejší stav: nespravodlivosť, zradu, opustenie. Zakúsil smrť, hrob, podsvetie. Týmto spôsobom náš Kráľ dosiahol až na hranice sveta, aby objal a spasil každého žijúceho. Neodsúdil nás, a ani si nás nepodmanil, nikdy neporušil našu slobodu, ale išiel cestou pokornej lásky, ktorá všetko prepáči, všetko dúfa, všetko vydrží (por. 1 Kor 13,7). Iba táto láska zvíťazila a naďalej víťazí nad našimi veľkými protivníkmi: hriechom, smrťou, strachom.
Dnes, drahí bratia a sestry, ohlasujeme toto jedinečné víťazstvo, ktorým sa Ježiš stal Kráľom vekov, Pánom dejín: s jedinou všemohúcnosťou lásky, ktorá je Božou prirodzenosťou, samotným jeho životom, a ktorá nikdy nebude mať koniec (por. 1 Kor 13,8). S radosťou sa delíme o tú krásu, že našim kráľom je Ježiš: jeho majestát lásky premieňa hriech na milosť, smrť na zmŕtvychvstanie, strach na dôveru.
Bolo by však málo iba veriť, že Ježiš je Kráľom vesmíru a centrom dejín bez toho, aby sa stal Pánom nášho života. Toto všetko je márne, ak ho neprijmeme osobne a ak neprijmeme aj jeho spôsob kraľovania. V tomto nám pomáhajú postavy, ktoré nám predstavuje dnešné evanjelium. Okrem Ježiša tu vystupujú tri postavy: ľud, ktorý sa pozerá, skupina, ktorá je pri kríži a zločinec ukrižovaný vedľa Ježiša.
Predovšetkým je tu ľud: evanjelium hovorí, že «tam stál a díval sa» (Lk 23,35). Nikto nepovie ani slovo, nikto sa ani nepriblíži. Ľud stojí ďaleko a pozerá sa, čo sa to deje. Je to ten istý ľud, ktorý kvôli vlastným potrebám sa tlačil okolo Ježiša, a teraz si udržuje odstup. Zoči-voči okolnostiam života, alebo našim nerealizovaným očakávaniam, aj my môžeme mať pokušenie držať si odstup od Ježišovho kraľovania, neprijať až do dôsledkov pohoršenie jeho pokornej lásky, ktorá znepokojuje naše ja, ktorá vyrušuje. Preferujeme radšej zostať v okne, stáť bokom, než sa priblížiť a prejaviť sa ako blížni. Ale svätý ľud, ktorý má Ježiš ako Kráľ, je povolaný nasledovať jeho cestu konkrétnej lásky; každý deň sa pýtať seba samého: „Čo odo mňa žiada láska, kde ma pobáda? Akú odpoveď dávam Ježišovi svojím životom?“
Je tu druhá skupina, ktorá obsahuje rôzne postavy: vodcovia ľudu, vojaci a zločinec. Títo všetci sa z Ježiša vysmievajú. Obracajú sa na neho s rovnakou provokáciou: «Zachráň sám seba!» (por. Lk 23,35.37.39). Je to pokušenie, ktoré je horšie ako pokušenie ľudu. Tu pokúšajú Ježiša, ako to robil diabol na začiatku evanjelia (por. Lk 4,1-13), aby sa vzdal kraľovania Božím spôsobom a robil to podľa logiky sveta: zostúp z kríža a poraz nepriateľov! Ak je Bohom, nech ukáže moc a nadradenosť! Toto pokušenie je priamym útokom na lásku: «zachráň seba samého» (por. v. 37.39); nie druhých, ale seba samého. Aby prevládlo „ja“ so svojou silou, so svojou slávou, so svojim úspechom. Je to najstrašnejšie pokušenie, to prvé i to posledné v evanjeliu. Ale na tento útok na vlastný spôsob bytia, Ježiš neodpovedá, nereaguje. Nebráni sa, nepokúša sa presviedčať, nerobí obhajobu svojho majestátu. Ale naopak naďalej miluje, odpúšťa, prežíva chvíľu skúšky podľa Otcovej vôle, istý si toho, že láska prinesie ovocie.
Aby sme prijali Ježišovo kraľovanie, sme povolaní bojovať proti tomuto pokušeniu, uprieť náš pohľad na Ukrižovaného, aby sme sa mu stávali stále vernejšími. No koľkokrát, aj medzi nami, sme hľadali chlácholivé istoty, ktoré ponúka svet. Koľkokrát sme boli pokúšaní, aby sme zostúpili z kríža. Príťažlivá sila moci a úspechu sa zdala byť ľahkou a rýchlou cestou na šírenie evanjelia, zabúdajúc v náhlivosti na to, ako pracuje Božie kráľovstvo. Tento rok milosrdenstva nás pozval k tomu, aby sme znova objavili stred, vrátili sa k podstate. Tento čas milosrdenstva nás pozýva pozerať na pravú tvár nášho Kráľa, tú, ktorá žiari vo Veľkej noci, a znova objaviť mladú a krásnu tvár Cirkvi, ktorá žiari vtedy, keď pohostinne prijíma, keď je slobodná, verná, chudobná v prostriedkoch a bohatá na lásku, keď je misionárska. Milosrdenstvo, ktoré nás privádza k srdcu evanjelia, nás tiež vyzýva, aby sme sa vzdali návykov a zvyklostí, ktoré môžu prekážať službe Božiemu kráľovstvu; aby sme našli svoj smer v zameraní čisto na nepominuteľný a pokorný Ježišov majestát, a nie v prispôsobovaní sa vratkým majestátom a meniacim sa mocnostiam každej doby.
V evanjeliu sa objavuje aj ďalšia postava, ktorá je veľmi blízko Ježiša, zločinec, ktorý ho prosí: «Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva» (v. 42). Tento človek jednoducho pozorujúc Ježiša uveril v jeho kráľovstvo. A neuzavrel sa do seba, ale so svojimi pochybeniami, svojimi hriechmi a svojimi biedami sa obrátil na Ježiša. Poprosil, aby si na neho spomenul, a zakúsil Božie milosrdenstvo: «Dnes budeš so mnou v raji» (v. 43). Boh, ihneď ako mu dáme príležitosť, sa na nás rozpamätáva. On je pripravený úplne a navždy vymazať hriech, pretože jeho pamäť nezaznamenáva vykonané zlo a nepripomína si zakaždým omyly, ktorých sme sa voči nemu dopustili, tak ako to robí naša pamäť. Boh nemá v pamäti hriech, ale nás, každého z nás, jeho milovaných detí. A verí, že vždy je možné začať znova, zdvihnúť sa.
Aj my prosme o dar tento otvorenej a živej pamäti. Prosme o milosť, aby sme nikdy nezavreli brány zmierenia a odpustenia, ale aby sme vedeli ísť ponad zlo a nezhody, spriechodňujúc každú možnú cestu nádeje. Ako Boh verí v nás samých, nekonečne presahujúc naše zásluhy, tak aj my sme povolaní vlievať nádej a dávať príležitosť druhým. Pretože aj keď sa zatvorí svätá brána, pre nás ostáva stále otvorená tá pravá brána milosrdenstva, ktorou je Kristovo Srdce. Z prebodnutého boku Vzkrieseného vyviera až do konca vekov milosrdenstvo, útecha a nádej.
Toľkí pútnici prekročili prahy svätých brán a mimo hluku správ si vychutnali veľkú Pánovu dobrotu. Ďakujme za to a pamätajme, že sme boli zasiahnutí milosrdenstvom, aby sme sa zaodeli citmi milosrdenstva, aby sa aj my stali nástrojmi milosrdenstva. Kráčajme po tejto našej ceste spoločne. Nech nás sprevádza Panna Mária, aj ona stála blízko kríža, ona nás tam porodila ako nežná Matka Cirkvi, ktorá chce všetkých zhromaždiť pod svojim plášťom. Ona spod kríža videla, ako kajúci zločinec dostal odpustenie a prijala Ježišovho učeníka ako svojho syna. Je to Matka milosrdenstva, ktorej sa zverujeme. Každá naša situácia, každá naša modlitba obrátená k jej milosrdným očiam neostane bez odpovede.
Zdroj: vatikansky rozhlas
Vstupom cez Svätú bránu pápež František otvoril Jubilejný rok milosrdenstva
Vatikán 8. decembra – „Toto je brána Pánova! Otvorte mi brány spravodlivosti!“ Po týchto slovách Svätý Otec František roztvoril bronzovú Svätú bránu Vatikánskej baziliky a zostal v tichu stáť na jej prahu. „Pre tvoje veľké milosrdenstvo vstúpim do tvojho domu, Pane,“ – povedal do ticha a krátko po 11. hodine ako prvý vošiel do chrámu. Katolícka cirkev na celom svete tak vstúpila do slávenia Mimoriadneho svätého roka milosrdenstva, ktorý potrvá do 20. novembra 2016.
Hneď po Svätom Otcovi vstúpil otvorenou Svätou bránou emeritný pápež Benedikt XVI. Po stisku rúk so svojím predchodcom a vzájomnej výmene niekoľkých srdečných viet pápež František prešiel na čele sprievodu kardinálov a biskupov až k hlavnému oltáru nad miestom pochovania svätého apoštola Petra. Procesiu sprevádzal hymnický spev „Misericordes sicut Pater“ – Buďte milosrdní ako Otec – v podaní zboru Cappella Sistina. Svätou bránou následne vošli aj prítomné oficiálne štátne delegácie, na čele s prezidentom Talianska. Obrad otvorenia Mimoriadneho svätého roka Milosrdenstva uzavrel Svätý Otec modlitbou pred krížom a pred sochou Panny Márie s Ježiškom v náručí.
Otvoreniu Svätej brány milosrdenstva predchádzala svätá omša o 9.30 na Námestí sv. Petra, ktorej pápež František predsedal za účasti pútnikov s koncelebráciou okolo šesťdesiatich kardinálov a stovky biskupov. Pri slávnosti v bielej liturgickej farbe s formulárom Slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa Svätý Otec v homílii zameral na dielo Božej milosti v živote Panny Márie, na Božiu iniciatívu pri hľadaní človeka, aby sa s nim stretol a svojou milosťou ho vyslobodil z hriechu. Pripomenul tiež polstoročnicu od ukončenia Druhého Vatikánskeho koncilu, ktorý charakterizoval ako „skutočné stretnutie medzi Cirkvou a ľuďmi našich čias“. Ako povedal, súčasné Jubileum milosrdenstva zaväzuje veriacich „nezanedbať ducha, ktorý vzišiel z Koncilu, ktorým je duch Milosrdného samaritána.“ Nech vstúpenie Svätou bránou vedie Cirkev práve k osvojeniu si tohto ducha milosrdenstva, zaželal celej Cirkvi pápež František.
Plné znenie homílie pri otvorení Svätého roka milosrdenstva
zdroj: Vatikánsky rozhlas
Odpustky vo Svätom roku milosrdenstva – list pápeža Františka
List Svätého Otca Františka, ktorým sa udeľujú odpustky pri príležitosti mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva
Ctenému bratovi Mons. Rinovi Fisichellovi, predsedovi Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie.
Blízkosť mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva mi dovoľuje, aby som sa zameral na pár bodov, ktoré sa mi zdajú dôležité, lebo umožnia, aby sa slávenie svätého roku pre všetkých veriacich stalo opravdivým momentom stretnutia s Božím milosrdenstvom. Mojou túžbou je, aby bolo jubileum živým zakúsením Otcovej blízkosti, bezprostredným, priam rukolapným dotykom s jeho nežnosťou, ktorý upevní vieru každého veriaceho a urobí jeho svedectvo účinnejším.
Moje myšlienky smerujú v prvom rade k všetkým veriacim, ktorí budú prežívať milosť svätého roku či už v jednotlivých diecézach alebo ako pútnici v Ríme. Želám si, aby sa odpustky svätého roku pre každého stali skutočným zážitkom Božieho milosrdenstva, ktoré všetkým vychádza v ústrety s tvárou Otca, ktorý prijíma a odpúšťa, a úplne zabúda na spáchaný hriech. Aby veriaci mohli zažiť a dosiahnuť odpustky musia na znak hlbokej túžby po opravdivom obrátení uskutočniť krátku púť k svätej bráne, ktorá bude otvorená na každej katedrále alebo na kostole, ktorý určí diecézny biskup, a tiež na štyroch pápežských bazilikách v Ríme. Taktiež stanovujem, že bude možné získať odpustky vo svätyniach, kde bude otvorená brána milosrdenstva, a v kostoloch tradične považovaných za milostivé. Je dôležité, aby bol moment získania odpustkov spojený predovšetkým so sviatosťou zmierenia a so slávením Eucharistie, zahrnujúcim reflexiu nad milosrdenstvom. Bude nutné, aby boli tieto slávené sviatosti spojené s vyznaním viery a s modlitbou za mňa a za úmysly, ktoré nosím v srdci na dobro Cirkvi a celého sveta.
Okrem toho myslím aj na tých, čo z rozličných dôvodov nemôžu prísť k svätej bráne – predovšetkým na chorých, starých a opustených, ktorí často nie sú schopní vyjsť z domova. Pre nich bude veľkou pomocou, ak budú prežívať chorobu a utrpenie ako zakúšanie blízkosti Pána, ktorý v tajomstve svojho utrpenia, svojej smrti a zmŕtvychvstania ukázal kráľovskú cestu, ako dať bolesti a osamelosti zmysel. Ich cestou, ako získať odpustky svätého roku, bude prežívanie tohto okamihu skúšky s vierou a s radostnou nádejou, prijímajúc Eucharistiu alebo zúčastňujúc sa na svätej omši a spoločnej modlitbe – aj prostredníctvom rôznych komunikačných prostriedkov.
Moje myšlienky sa uberajú aj k väzňom, ktorých sloboda je obmedzená. Svätý rok vždy bol príležitosťou na rozsiahlu amnestiu určenú tým, ktorí si síce zaslúžili trest, no uvedomili si spáchanú neprávosť a úprimne si želajú znova sa začleniť do spoločnosti a priniesť do nej svoj poctivý vklad. Títo všetci môžu konkrétne dosiahnuť milosrdenstvo Otca, ktorý chce byť blízko tých, čo najviac potrebujú jeho odpustenie. Môžu získať odpustky vo väzenských kaplnkách a tiež zakaždým, keď prejdú bránu svojej cely a obrátia sa myšlienkou a modlitbou na Boha Otca. Toto gesto môže pre nich znamenať prechod svätou bránou, pretože Božie milosrdenstvo, ktoré dokáže premieňať srdcia, dokáže premeniť aj mreže na skúsenosť slobody.
Želal som si, aby Cirkev v tomto milostivom čase znovu objavila bohatstvo obsiahnuté v dielach telesného i duchovného milosrdenstva. Skúsenosť milosrdenstva sa totiž stáva viditeľnou skrze svedectvo konkrétnych znamení, ako nás to učil sám Ježiš. Zakaždým, keď veriaci sám vykoná jeden alebo viac takýchto skutkov, určite dosiahne odpustky svätého roku. Z toho plynie povinnosť žiť z milosrdenstva, ak chceme dosiahnuť úplné a všetko zahŕňajúce odpustky z moci Otcovej lásky, ktorá nikoho nevylučuje. Ide tu predovšetkým o úplné odpustky svätého roku, ktoré sú ovocím samotnej tejto udalosti, slávenej a prežívanej s vierou, nádejou a láskou.
A konečne odpustky svätého roku môžu dosiahnuť aj tí, ktorí zomreli. S nimi sme spojení cez svedectvo viery a lásky, ktoré nám zanechali. Tak, ako si ich pripomíname pri slávení Eucharistie, takisto sa môžeme za nich modliť vo veľkom tajomstve spoločenstva svätých, aby ich milosrdná Otcova tvár oslobodila od každej stopy viny a aby ich pritiahla k sebe do blaženosti bez konca.
Jedným z vážnych problémov našej doby je zaiste zmenený postoj k životu. Veľmi je rozšírená mentalita, z ktorej sa vytratila náležitá osobná i spoločenská citlivosť voči prijatiu nového života. Tragédiu potratu niektorí prežívajú len povrchne, akoby si neuvedomovali obrovské zlo, ktoré takýto skutok v sebe nesie. Iní však, naopak, prežívajú tento moment ako porážku, hoci si myslia, že nemajú inú cestu. Zvlášť myslím na všetky ženy, ktoré podstúpili potrat. Dobre viem, pod akým tlakom urobili toto rozhodnutie. Viem, že ide o životnú i morálnu tragédiu. Stretol som toľké ženy, ktoré nosili v srdci jazvu po tomto prekonanom a bolestnom rozhodnutí. To, čo sa stalo, je hlboko nesprávne; je možné nestratiť nádej, avšak len vtedy, ak to v celej pravde pochopíme. Božie odpustenie nie je možné odoprieť nikomu, kto ľutuje, najmä ak s úprimným srdcom pristúpi k sviatostnej spovedi, aby dosiahol zmierenie s Otcom. Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol udeliť všetkým kňazom – bez ohľadu na akékoľvek iné odlišné nariadenie – počas svätého roka fakultu: dať rozhrešenie od hriechu potratu všetkým, ktorí sa ho dopustili, a s kajúcim srdcom prosia o odpustenie. Kňazi nech sa pripravia na túto veľkú úlohu, aby vedeli pripojiť slová úprimného prijatia spolu s myšlienkami, ktoré pomôžu kajúcnikom pochopiť spáchaný hriech. Rovnako im majú ukázať cestu skutočného obrátenia, aby dokázali pochopiť ozajstné a veľkodušné odpustenie Otca, ktorý svojou prítomnosťou všetko obnovuje.
Posledné zamyslenie venujem veriacim, ktorí z rozličných dôvodov navštevujú kostoly spravované kňazmi z Bratstva sv. Pia X. V tomto Svätom roku milosrdenstva nechcem nikoho vylúčiť. Z rozličných strán mi spolubratia biskupi referovali o správnej viere a sviatostnej praxi týchto veriacich, ktorá je však spojená s nevýhodou, že žijú v pastoračne ťažkej situácii. Dúfam, že v blízkej budúcnosti sa nájdu riešenia ako nadobudnúť plné spoločenstvo s kňazmi a predstavenými tohto bratstva. Dovtedy, vedený potrebou postarať sa o dobro týchto veriacich, zo svojho vlastného rozhodnutia ustanovujem, že tí, ktorí počas Svätého roku milosrdenstva pristúpia k sviatosti zmierenia u kňazov Bratstva sv. Pia X., prijmú rozhrešenie od svojich hriechov platne a dovolene.
Dúfajúc v príhovor Matky milosrdenstva, zverujem prípravu tohto mimoriadneho svätého roku do jej ochrany.
Vo Vatikáne 1. septembra 2015
František
(Preklad: KBS)
Zdroj: Vatikánsky rozhlas
Za pápežského ceremoniára bol menovaný slovenský kňaz Ján Dubina
Vatikán 2. októbra – Slovenský kňaz Ján Dubina bol dnes menovaný za pápežského ceremoniára. Tridsaťpäťročný kňaz Banskobystrickej diecézy pochádza z obce Pažiť v okrese Partizánske.
D. p. Ján Dubina sa narodil 8. januára 1980. Po teologických štúdiách v Kňazskom seminári v Badíne bol 19. júna 2004 vysvätený za kňaza a začal pôsobiť ako kaplán vo farnosti Banská Bystrica – mesto. Vtedajší banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž ho poslal na štúdiá liturgie do Ríma, kde v roku 2012 získal doktorát z posvätnej liturgie na Pápežskom aténeu sv. Anzelma.
Od júla 2011 d. p. Ján Dubina pracuje v Úrade liturgických slávení Najvyššieho veľkňaza vo Vatikáne. Je členom tímu, ktorý organizuje pápežské liturgické slávenia pod vedením majstra pápežských liturgických slávení Mons. Guida Mariniho. V tomto roku asistoval pri krížovej ceste v Koloseu a ďalších podujatiach. Sprevádza Svätého Otca aj pri jeho apoštolských cestách, či už na území Talianska alebo v zahraničí. Naposledy to bolo na Kube, kde asistoval pri liturgických sláveniach v Havane, Holguíne a Santiagu de Cuba. V minulosti podobne asistoval pápežovi Františkovi v Sarajeve a v Tirane.
Úlohou pápežských ceremoniárov je asistovať Svätému Otcovi a aj kardinálom počas posvätných slávení pri významných príležitostiach. Každý kardinál má prideleného jedného ceremoniára, ktorý mu asistuje počas slávení v meste Rím. Pápežskí ceremoniári majú tiež za úlohu, pod vedením majstra pápežských liturgických slávení, pripravovať a viesť v Ríme všetky slávenia, ktoré sa konajú v mene pápeža. Počas Sede vacante pápežskí ceremoniári asistujú na generálnych kongregáciach kardinálov a vstupujú do konkláve, aby plnili im zverené úlohy.
(Zdroj: VR, TK KBS)
Pozvánka na slávnostnú sv. omšu pri príležitosti otvorenia CZS Jána Krstiteľa
