Category Archives: Nezaradené

biskup (zomr. okolo r. 350)

Svätý Mikuláš Mýrsky patrí medzi najpopulárnejších svätých. Jeho úcta sa rozšírila v celej Cirkvi, ale zvlášť silná bola a doteraz je na Východe, najmä v Rusku. Tam má „svjatyj Nikolaj“ medzi svätými celkom osobitné miesto.
Napriek popularite nevieme veľa o skutočnom živote tohto obľúbeného svätca. Narodil sa niekedy okolo roku 270, a to pravdepodobne v Patare, na južnom pobreží Malej Ázie. Už v mladosti bol povestný pre svoju dobročinnosť, ktorá ešte vzrástla, keď sa stal biskupom v meste Mýre (terajšia obec Dembre v južnom Turecku).
Z jeho životopisov je známa epizóda, ako dal nepozorovane v noci trom chudobným dievčatám peniaze na veno, aby sa mohli čestne vydať. Odtiaľ sa azda odvodzuje ľudový zvyk v niektorých krajinách, že v noci pred sviatkom sv. Mikuláša sa dávajú deťom darčeky tak, aby nezbadali, kto im ich dáva. Niektoré životopisy hovoria, ako svätý biskup dosiahol oslobodenie troch nevinne na smrť odsúdených dôstojníkov, ako zachránil stroskotaných námorníkov, ako odvrátil od svojho mesta hlad, ako vzkriesil zabitých klerikov.
V podobe, v akej sa tieto rozprávania zachovali, ich možno zaradiť medzi legendy, v ktorých ťažko určiť historické jadro. Okrem toho niektoré epizódy v životopisoch sv. Mikuláša sú prevzaté zo života iných osobností, ktoré mali to isté meno. Ako príklad možno uviesť opáta Mikuláša z kláštora Sion pri Mýre, ktorý sa neskôr tiež stal biskupom (zomrel r. 564).
Napriek všetkej kritickej obozretnosti a výhradám treba pripustiť, že v postave mýrskeho biskupa muselo ísť o výnimočnú osobnosť, ktorá vyvolala nezvyčajnú pozornosť a úctu.
Sv. Mikuláš Mýrsky zomrel niekedy medzi rokmi 345 a 352. Pochovali ho v mýrskom kostole, kde boli jeho telesné pozostatky až do roku 1087. Vtedy ich ukoristila zvláštna výprava z juhotalianskeho prístavu Bari, ktorá ich previezla do svojho mesta. Tam vystavili nový kostol zasvätený sv. Mikulášovi, do ktorého uložili svätcove telesné pozostatky. Odvtedy sa sv. Mikuláš z Mýry nazýva aj sv. Mikuláš z Bari.
Na Východe sa úcta sv. Mikuláša Mýrskeho rozšírila už v 6. storočí. Na kresťanský Západ sa dostala prostredníctvom italogréckych cirkevných obcí a vzrástla najmä po prenesení svätcových ostatkov do Bari.

A ešte dva príbehy pre deti (pridané 17. mája 2006):

Jedného večera sa sv. Mikuláš, ktorý chodil rád medzi ľudí, prechádzal po meste. Ako šiel popod jedno okno, počul, ako dnu narieka nejaký otec, že nemá ani na živobytie, nieto ešte na veno svojim trom dcéram, aby sa mohli vydať a pokojne žiť. Svätý Mikuláš sa tichúčko vrátil domov, kde mal práve tri mešce peňazí od istého boháča. Vzal prvý a vhodil ho do toho otvoreného okna. Druhý večer tak spravil s druhým mešcom a tretí večer s tretím. Lenže … vtedy už na neznámeho darcu tíško za rohom domu čakal onen otec, pretože sa mu chcel poďakovať za pomoc. Uvidel, že darcom je ich milovaný biskup Mikuláš. Hneď k nemu pribehol a nemohol sa vynaďakovať. Lenže sv. Mikuláš ho prosil, aby nikomu o tom nehovoril. Nechcel, aby mu ľudia ďakovali, ale Bohu, ktorý sao každého stará – práve tak, ako i jemu dal cez boháča tie 3 mešce, aby nimi pomohol. Ale otec mal takú radosť, že o dare sv. Mikuláša povedal vari každému v mestečku. A od tých čias sa na sv. Mikuláša v noci obdarúva…

Vieš, že sa dá od každého čosi naučiť? Veru, aj od somára! Od neho sa čosi priučil aj sv. Mikuláš…
V jednej dedine, na jej kraji, žila mladá žena s malým dieťaťom. Nuž a pretože nebola vydatá, všetci sa jej posmievali, obchádzali ju, akoby bola nakazená. Raz začiatkom decembra sa vybral do tejto dediny so somárom a vozíkom plným darov obdarúvať dobrých ľudí aj sv. Mikuláš. Vedel, že na kraji obce býva táto žena. Vedel aj to, ako sa na ňu hľadí, nuž nechcel mať s ňou tiež nič spoločné a popri jej dome chcel len rýchlo prebehnúť. Lenže… somár, ako to už býva, sa rovno pod oknami ženy zaťal a nie a nie ísť ďalej. Sv. Mikuláš z neho teda zišiel a vtom cez okno domčeka začul, ako sa žena s láskou prihovára svojmu malému dieťatku. No potom sa rozplakala, že veď ho nemá ani do čoho teplého dať, ani čím nakŕmiť. Sv. Mikuláš si povedal: „Ten, kto sa vie tak milo inému prihovárať, nemôže byť veru zlý! Kto vie, čo všetko sa tu stalo a nik jej nepomohol! Nech si iní ľudia vravia, čo chcú!“ Vzal kus chleba, koláča i deku z vozíka a daroval ich žene. Ba i somárika požičal, aby svojím dychom preteplil chalúpku, kým príde jar. Nemusím viac hovoriť – somáriok sa poriadne tešil, že mohli žene s dieťaťom pomôcť

Literatúra:
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991

Zdroj: katolici.szm.com

1. Pôsobenie dobrých anjelov. Všetky rozumné bytosti pochádzajúce od Boha, ktoré sú odleskom jeho rozumu a najvyššej jednoty, môžu na seba pôsobiť; ani zlí anjeli sa nevzdialili od Boha bytostne, hoci s ním nie sú spojení láskou. Teda je pochopiteľné, že oni všetci môžu ovplyvňovať ľudské záležitosti. Najprv budeme hovoriť o vplyve dobrých anjelov.

2. Vzťah k Bohu. Hlavnou úlohou dobrých anjelov je oslava Boha a služba Bohu. Anjeli, ktorí zostali Bohu verní, dosiahli a požívajú večnú blaženosť, ktorú nemôžu nikdy stratiť. Všetka ich činnosť má len jeden cieľ, aby oslavovali Boha . Službou Bohu plnia jeho vôľu a pomáhajú a chránia ľudí, aby tiež dosiahli večnú slávu v blaženom videní Boha.

Písmo sväté povzbudzuje anjelov k chvále Boha a dosvedčuje, že anjeli oslavujú Boha spevom chvály. Ž 102, 20: „Dobrorečte Pánovi všetci jeho anjeli.“ K oslave Boha patrí služba Bohu. Ako poslovia Boží, prinášajú anjeli zjavenia a príkazy ľuďom, sú služobníkmi Božej Prozreteľnosti.

3. Vzťah k ľuďom. Sekundárnou úlohou dobrých anjelov je ochrana ľudí a starosť o ich spásu. Dobrí anjeli majú účasť z poverenia Božieho na spravovaní sveta: konajú rozličné posolstvá, ochraňujú ľudí a pomáhajú im dosiahnuť večnú spásu. To im neprekáža používať večnú blaženosť, lebo vždy vidia a vo všetkom milujú Boha. Tešia sa z toho, keď ľudia získavajú nebeskú blaženosť.

Catechismus Romanus (IV 9,4) učí: „Božou Prozreteľnosťou bola anjelom zverená úloha chrániť ľudské pokolenie a ochraňovať jednotlivých ľudí, aby neutrpeli nejakú väčšiu škodu“. Cirkev slávi od 16. stor. zvláštny sviatok k úcte sv. Anjelov Strážcov.

Písmo sväté dosvedčuje, že všetci anjeli stoja v službách ľudí. – Hebr 1,14: „Či nie sú všetci služobnými duchmi, ktorých posiela slúžiť tým, čo majú dosiahnuť dedičstvo spásy?“ Ž 90, 11n opisuje starostlivosť anjelov o spravodlivého.

Podľa Origena je to „trvalá súčasť cirkevného učiteľského hlásania, že anjel Boží a dobrá sila sú, ktoré mu slúžia, aby spásu človeka dokonal“. Každý človek má od krstu svojho zvláštneho anjela Strážcu. Podľa všeobecného učenia teológov má nielen každý pokrstený, ale každý človek aj neveriaci, od narodenia svojho Anjela Strážcu, cez celý svoj pozemský život.

Biblicky je to odôvodnené v slovách Pánových Mt 18,10: „Hľaďte, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých! Lebo hovorím Vám, ich anjeli v nebi ustavične vidia tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach“. Keď sv. Peter po vyslobodení zo žalára sa hlásil pri bráne domu, zhromaždení veriaci si povedali: „Jeho anjel je to“ , čím vyjadrili svoje presvedčenie o anjelovi Strážcovi. Podľa sv. Hieronyma treba v tom vidieť veľkú dôstojnosť duší, že každá má k svojej ochrane určeného anjela. Katechizmus Tridentského snemu poukazuje na to, že ako rodičia dávajú svojím dietkam na nebezpečnú cestu ochrancov a pomocníkov, tak aj nebeský Otec nám dal anjelov Strážcov ako pomocníkov na ceste do nebeskej vlasti.

Sv. Tomáš poukazuje na to, že Božia Prozreteľnosť spravuje nižšie bytosti skrze vyššie, preto ustanovil ľuďom anjelov Strážcov. Ich pôsobenie obyčajne nejako zvláštne nebadáme, lebo je začlenené do riadneho vykonávania Božej Prozreteľnosti a samozrejme nevytíska a nenahradzuje vlastnú činnosť a starostlivosť človeka. Anjela Strážcu máme ctiť, milovať, o pomoc prosiť a jeho vnuknutia máme nasledovať.

Z Písma svätého vieme, že dobrí anjeli vykonávajú medzi ľuďmi a na ich úžitok úlohy, ktoré im zveril Boh – toto učenie treba považovať za dogmu viery, ktorú vyznáva Cirkev. V Písme sv. však nachádzame tvrdenie, že každý z ľudí alebo aspoň každý kresťan má svojho anjela Strážcu; Cirkev nevyhlásila toto učenie za definované a v riadnom a všeobecnom hlásaní evanjelia sa nepodáva ako dogma viery. Katolícki teológovia však usudzujú, že učenie o individuálnom anjelovi Strážcovi je isté a dá sa vyvodiť z textu Mt 18,10, ktorý hovorí o anjeloch strážcoch strážiacich dietky, „maličkých“, ktorí však najpravdepodobnejšie označujú veriacich v Krista. Keď berieme do úvahy, že všetci ľudia majú kráčať ku svojmu večnému cieľu, potom je tu určitý základ pre tvrdenie, aspoň veľmi pravdepodobné, že každý človek má svojho anjela Strážcu – je to názor mnohých cirkevných Otcov a katolíckych teológov.

Sv. Bazil učí so zreteľom na Mt 18,10: „Každému veriacemu stojí po boku anjel ako vychovávateľ a pastier, ktorý vedie jeho život“ . Podľa svedectva sv. Gregora Divotvorcu a sv. Hieronyma, každý človek má od narodenia zvláštneho anjela Strážcu. Sv. Hieronym poznamenáva k Mt 18,10: „Aká veľká je dôstojnosť ľudských duší, že každá od narodenia dostala ku svojej ochrane určeného anjela“ .

Ochrana anjelov sa týka predovšetkým záležitostí spásy a len nepriamo časných vecí a trvá po celý život. Anjeli strážcovia sprevádzajú svojich zverencov od kolísky až po hrob a nikdy ich celkom neopustia. Niekedy sa anjel na čas vzdiali od svojho chránenca tak že podľa Božieho rozhodnutia nezabráni fyzickému alebo mravnému zlu. Takto treba rozumieť aj výrok sv. Bazila Veľkého, ktorý hovorí: „Ako dym odháňa včely a zápach holuby, tak odpudzuje anjela Strážcu nášho života žalostný hriech“ .

Keď má človek ako jednotlivec svojho anjela Strážcu, potom je veľmi pravdepodobné, že takúto ochranu majú aj jednotlivé zložky a spoločenstvá, predovšetkým sv. Cirkev (krajiny, národy, významnejšie ustanovizne). V knihe Daniel čítame, že sv. Michal bol ochrancom synagógy; Božia Prozreteľnosť je nepretržitá a Nový zákon je pokračovaním, naplnením a zdokonalením Starého, potom nové spoločenstvo, t.j. Cirkev, ktorá nastúpila na miesto synagógy, by tiež mala mať svojho anjela Strážcu.

Sväté písmo to naznačuje i v Starom zákone, kde sa spomína sv. Michal ako knieža Izraelitov a popri ňom i knieža perzského kráľovstva a knieža grécke . Podobne ten muž, ktorý vo videní volal sv. Pavla do Macedónska , bol azda anjel Strážca tej krajiny. Podľa mienky teológov anjelom Strážcom sv. Cirkvi je sv. Michal Archanjel.

4. Úcta anjelov. Zo vzťahu anjelov k Bohu a k ľuďom vyplýva aj opodstatnenosť úcty anjelov. Dobrým anjelom patrí náboženská úcta (cultus duliae). Cirkev im túto úctu vzdáva od najstarších dôb, zasväcuje im sviatky, kostoly, v úcte má ich obrazy. Výslovne hovorí o tejto úcte II. Nicejský a Tridentský snem – čo učí o vzývaní a uctievaní svätých, vzťahuje sa aj na anjelov. DS 600, 1821. Odmietnutie kultu anjelov sv. Pavlom (Kol 2,18) sa vzťahuje na falošné, prehnané uctievanie gnostickými bludármi. Svedkom úcty k anjelom v Cirkvi je práve sv. Justín mučeník.

Kult dobrých anjelov v katolíckej Cirkvi vôbec nie je pozostatkom polyteistických náboženstiev, ale opiera sa o spojenie týchto duchov s Bohom. Absolútnu úctu vo vlastnom zmysle vzdávame len Stvoriteľovi; a prejav našej úcty k Najsvätejšej Matke, anjelom a ľuďom závisí na ich účasti na Božej dobrote a vedie ku kultu samotného Boha.

Zdroj: fajel.webnode.sk

Hymnus zo spomienky svätých anjelov strážcov

Pôvodca svetla najlepší,

stvoril si vesmír múdrosťou

a všetko riadiš lahodne

nie s menšou prozreteľnosťou.

Stoj pri nás, odpusť hriešnikom,

pred hriechom chráň nás v každý čas

a keď nám svetlo zapadá,

daj mysli nový svetla jas.

Nech je vždy pri nás anjel tvoj

určený na ochranu nám,

aby sme vyhli hriechu, zlu

a všetkým klamným nástrahám.

Nech zmarí šípy satana

štvaného bledou závisťou,

by srdce neopatrené

nestrhol svojou ľstivosťou.

Hrôzu a zmätok duchov zlých

odožeň od nás preč,

pokojom poteš zmätených

a našu dušu, telo lieč.

Sláva ti, Otče na nebi;

získaných krvou Kristovou

a Duchom Svätým značených

ochraňuj skrze anjelov. Amen.

Sviatok Obetovania Pána bol známy v Jeruzaleme už v 4. st. po Kr.. Kresťania v Ríme ho prijali v 7. st. po Kr. Podkladom tohto sviatku je Evanjelium podľa Lukáša (2,22-39), kde sa hovorí: „Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „…všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi; a aby obetovali ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky…“ Podľa Mojžišovho zákona (Lv 12,2 a nasl.) každá matka po pôrode sa pokladala za poškvrnenú, nečistú. Týmto prikázaním chcel Boh pripomenúť Židom, že každý potomok Adama je od narodenia poškvrnený hriechom, a chcel v nich vzbudiť túžbu po duchovnom očistení. Mária, sama bez hriechu počatá, okrem toho, že sa stala matkou svätým, nadprirodzeným spôsobom, nebola hriešna, a preto ani nepodliehala predpísanému obradu očisťovania. No z pokory a poslušnosti voči posvätnému zákonu – aby nikoho nepohoršila – podriadila sa tomuto obradu.

Do II. vatikánskeho koncilu sa tento sviatok slávil ako mariánsky sviatok, lebo sa vyzdvihovala prvá časť správy sv. Lukáša: Očisťovanie Panny Márie. Podľa novej liturgickej úpravy sviatkov sa zaradil medzi sviatky Pána, ako sa pôvodne slávil pred pápežom Sergiom I. Kladie sa totiž väčší dôraz na druhú časť správy sv. Lukáša: na obetovanie Ježiša v chráme. Preto aj pomenovanie tohto sviatku už nie je Očisťovanie Panny Márie, ale Obetovanie Pána (Praesentatio Domini). Na Slovensku je zaužívaný aj názov Hromnice.

Na pamiatku slov starca Simeona, že Ježiš je „svetlo na osvietenie pohanov“, sa v tento deň požehnávajú voskové sviece, ktoré sa volajú „hromničné“. Nábožní ľudia ich zapaľovali v čase hromobitia a pri nich prosili Pána Boha o odvrátenie nebezpečenstva.

Spracované podľa: www.zivotopisysvatych.sk, www.katolici.szm.com

K Svetovému dňu chorých, ktorý sa slávi 11. februára, v deň liturgickej spomienky Panny Márie Lurdskej, vydal Svätý Otec František aj tento rok svoje posolstvo. Jeho názov tvoria Ježišove slová: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním” (Mt 11,28).

V Posolstve k 28. svetovému dňu chorých, ktorého text zverejnilo 3. januára vatikánske Tlačové stredisko, pápež František upriamuje pozornosť na Ježiša ako zdroj posily pre chorého človeka a vzor pre zdravotníckych pracovníkov, dobrovoľníkov i celú Cirkev. Zvlášť apeluje na zdravotníkov, aby sa v nijakom prípade nepodvolili praktikám eutanázie, asistovanej samovraždy a útokom proti životu. 

„V niektorých prípadoch je pre vás výhrada vo svedomí nevyhnutnou voľbou, aby ste zostali verní svojmu „áno“ životu a ľudskej osobe,“  píše pápež lekárom a zdravotníckym pracovníkom. Vyzýva ich udržať si zmysel pre transcendenciu a povzbudzuje ich k vysokej profesionalite ako najlepšiemu spôsobu služby napĺňania práva človeka na život. 

Svoje posolstvo začína pápež František oslovením všetkých:

„Drahí bratia a sestry, Ježišove slová: «Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním» (Mt 11,28) poukazujú na tajomnú cestu milosti, ktorá sa zjavuje ľuďom jednoduchým a poskytuje odpočinok preťaženým a unaveným. Tieto slová sú výrazom solidarity Syna človeka, Ježiša Krista, s trpiacim a sužovaným ľudstvom. Koľko ľudí trpí na tele i na duchu! On volá všetkých, aby prišli k nemu: «Poďte ku mne!» a sľubuje im úľavu a posilu.”

„Ježiš hľadí na zranené ľudstvo. Má oči, ktoré vidia, ktoré si všímajú, pretože hľadia do hĺbky… nikoho nevylučujú… Každého pozýva vstúpiť do jeho života a zakúsiť nežnosť. Prečo v sebe Ježiš Kristus prechováva tieto city?” – kladie si otázku pápež František:

„Pretože sa sám stal slabým, zakúšal ľudské utrpenie a dostal aj posilu od Otca. Skutočne, len ten, kto sám prežíva túto skúsenosť, dokáže potešiť druhého. Závažné formy utrpenia sú rozličné: nevyliečiteľné a chronické choroby, duševné ochorenia, ochorenia vyžadujúce rehabilitáciu alebo paliatívnu starostlivosť, rôzne postihnutia, choroby detské i starecké…

V takýchto okolnostiach sa neraz eviduje nedostatok ľudskosti, a preto sa žiada, aby prístup k pacientovi bol osobný, aby sa k liečbe pripojila aj starostlivosť, pre celostné uzdravenie človeka. V chorobe človek pociťuje ohrozenie nielen svojej fyzickej integrity, ale aj rozmeru vzťahového, intelektuálneho, emocionálneho a duchovného; preto okrem terapie očakáva podporu, starostlivosť, záujem… jedným slovom lásku. Navyše, popri chorom človeku je aj jeho rodina, ktorá trpí a tiež potrebuje potechu a blízkosť.”

Svätý Otec sa vo svojom posolstve ďalej obracia na jednotlivé skupiny zainteresovaných. Oslovuje na prvom mieste samotných chorých:

„Drahí chorí bratia a sestry, vaša choroba vás osobitným spôsobom stavia uprostred tých «unavených a preťažených», ktorí priťahujú Ježišov pohľad a jeho srdce. Odtiaľ prichádza svetlo do vašich chvíľ temnoty a nádej do vašich neútech. (…) V takejto situácii celkom iste potrebujete miesto, kde sa dá načerpať nových síl. Cirkev chce byť vždy väčšmi a vždy lepšie «hostincom» toho Dobrého Samaritána, ktorým je Kristus (porov. Lk 10,34), to znamená domom, kde možno nájsť jeho milosť, prejavujúcu sa v rodinnom vzťahu, pohostinnom prijatí a úľave.”         

Po chorých sa ďalej pápež obracia na zdravotníckych pracovníkov:

„Drahí zdravotnícki pracovníci, každý diagnostický, preventívny, terapeutický, výskumný, liečebný či rehabilitačný zásah je zameraný na chorú osobu, kde substantívum „osoba” má vždy prednosť pred adjektívom „chorá”. Nech je preto vaše konanie neustále nasmerované k dôstojnosti a životu človeka, bez akékohokoľvek ústupku voči činom s povahou eutanázie, asistovanej samovraždy alebo vyhasenia života, ani vtedy, keď je stav chroby nezvratný.

Pri hraničnej situácii a aj možnom zlyhaní lekárskej vedy vzhľadom na stále problematickejšie klinické prípady a nepriaznivé diagnózy sa od vás žiada byť otvorenými pre transcendentný rozmer, ktorý vám môže ukázať plný zmysel vašej profesie. Pamätajme, že život je posvätný a patrí Bohu, preto je nenarušiteľný a nedotknuteľný (porov. Inštrukcia Donum vitae, 5; Encyklika Evangelium vitae, 29-53). Život treba prijímať, chrániť, vážiť si ho a slúžiť mu od jeho začiatku až po smrť: dožaduje sa toho rovnako rozum, ako aj viera v Boha, pôvodcu života.

V niektorých prípadoch je pre vás výhrada vo svedomí nevyhnutnou voľbou, aby ste zostali verní svojmu „áno“ životu a ľudskej osobe. V každom prípade vaša profesionalita, oduševňovaná kresťanskou láskou, bude najlepšou formou služby tomu opravdivému právu človeka, akým je právo na život. I vtedy, keď nebudete schopní vyliečiť, budete vždy môcť poskytnúť starostlivosť činmi a procedúrami, ktoré chorému prinesú posilu a úľavu.“

Napokon sa Svätý Otec obracia vo svojom posolstve na dobrovoľníkov:

„Zo srdca ďakujem dobrovoľníkom, ktorí sa venujú službe chorým, v nejednom prípade zachraňujúc nedostatky vo fungovaní systému a odzrkadľujúc skutkami láskavosti a blízkosti podobu Krista – Dobrého Samaritána.

Panne Márii, Uzdraveniu chorých, zverujem všetkých, ktorí nesú bremeno choroby, spolu s ich rodinami, ako aj všetkých zdravotníckych pracovníkov. Všetkých vrúcne uisťujem o svojej blízkosti v modlitbe a zo srdca udeľujem apoštolské požehnanie.“

Posolstvo s podpisom pápeža Františka nesie dátum 3. januára 2020, na Spomienku Najsvätejšieho mena Ježiš. Zdroj: www.vaticannews.va

Katolícka cirkev v roku 2019 si pripomenula 50. výročie kňazskej vysviacky Svätého Otca Františka, prežívala Synodu biskupov o Amazónii, Katolícke noviny si pripomenuli 170. výročie svojho založenia a uplynulo 400 rokov od mučeníckej smrti košických mučeníkov.

Január vo svete
8. januára – Turecko oznámilo, že povolilo stavbu kresťanského chrámu pre veriacich Sýrskej pravoslávnej cirkvi. Ide o vôbec prvý novopostavený kostol na území Turecka od roku 1923.
23. – 27. januára – Svätý Otec František sa zúčastnil na Svetových dňoch mládeže v Paname.
28. januára – V juhofilipínskom vikariáte na ostrove Jolo v provincii Sulu útočili v miestnej katedrále teroristi. Pri bombovom útoku prišlo o život dvadsať ľudí.

Január doma
8. januára – Prezident SR udelil rehoľnej sestre Veronike Ráckovej z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého štátne vyznamenanie, Pribinov kríž I. triedy in memoriam, za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti prevencie zdravia a misionárskej činnosti.
16. januára – Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska prijal na tradičnom novoročnom stretnutí zástupcov cirkví a náboženských spoločností.

Február vo svete
3. – 5. februára – Pápež František absolvoval zahraničnú cestu do Spojených arabských emirátov. Petrov nástupca zavítal do tejto krajiny ako historicky prvý pápež.
11. februára – Mestský štát Vatikán si pripomenul 90. výročie podpísania Lateránskych zmlúv. Usporiadali sa nimi vzťahy medzi Talianskou republikou a Vatikánom.
21. – 24. februára – Vo Vatikáne sa uskutočnilo celocirkevné stretnutie venované ochrane maloletých. Svätý Otec František vyzval na spoločný boj Cirkvi a všetkých ľudí dobrej vôle proti akejkoľvek forme zneužívania detí a násilia voči nim.

Február doma
14. februára – Katolícka cirkev na Slovensku si pripomenula 1150. výročie smrti sv. Konštantína Cyrila.
19. februára – Konferencia biskupov Slovenska ocenila osobnosti kultúry cenou patróna umelcov Fra Angelico. Oceňovanie sa konalo už po 17. raz.
28. februára – Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský odovzdal výťažok svätomartinskej zbierky košickému arcibiskupovi metropolitovi Bernardovi Boberovi. Tento rok bola určená na podporu výstavby spoločenskej miestnosti pre 240 ľudí v pastoračnom centre blahoslavenej Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.

Marec vo svete
8. marca – Na konci roka 2017 žilo na planéte viac ako 7,4 miliardy ľudí, z ktorých 1,313 miliardy bolo pokrstených katolíkov. Tieto a mnohé iné čísla priniesla štatistická ročenka Katolíckej cirkvi, ktorá sa publikuje v priemere každé tri roky.
10. marca – Pri leteckom nešťastí v Etiópii zahynulo 157 ľudí. Medzi obeťami boli aj štyria Slováci. Jednou z nich bola charitatívna pracovníčka, projektová manažérka Dobrej noviny a spolupracovníčka KN Danica Olexová (42).
20. marca – V USA zomrel biskup Jozef Viktor Adamec, emeritný biskup Diecézy Altoona-Johnstown v USA, ktorý mal slovenských rodičov, ktorí sa do USA vysťahovali z Trenčianskej Závady. Aktívne sa zaujímal o život Cirkvi na Slovensku, ktorú mnohorako podporoval.
30. – 31. marca – Svätý Otec František navštívil Maroko. Bola to jeho 28. apoštolská cesta.

Marec doma
2. marca – Emeritný košický arcibiskup Alojz Tkáč oslávil životné jubileum 85 rokov.
11. – 12. marca – Kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, oslávil 70. výročie svojej kňazskej vysviacky a zároveň svoje 95. narodeniny.
14. marca – V 24. ročníku Dobrej noviny sa do koledovania zapojilo 23 778 koledníkov v 2 512 skupinkách, ktorí spolu navštívili 64 585 rodín a vyzbierali 1 148 404,97 eur.
29. marca – Vo veku 104 rokov zomrel otec slovenskej dominikánskej rodiny páter Akvinas Juraj Gabura OP.

Apríl vo svete
15. apríla – V Paríži vyhorela svetoznáma Katedrála Notre-Dame.
21. apríla – Na Srí Lanke došlo k teroristickým útokom na kostoly, pri ktorých zomrelo vyše 200 ľudí.

Apríl doma
26. apríla – Spolok svätého Vojtecha si pripomenul 140 rokov od úmrtia svojho zakladateľa, katolíckeho kňaza Andreja Radlinského.
28. apríla – V Košickej arcidiecéze sa uskutočnil prvý obrad zasvätenia panien. Ordo virginum, rád zasvätených panien, je starobylý rád existujúci od čias apoštolov. Zasvätené panny nie sú rehoľníčky a nepatria ani k sekulárnym inštitútom.
30. apríla – V Košiciach odhalili skutočnú podobu tvárí troch košických mučeníkov. Tváre sv. Mareka Križina, sv. Štefana Pongráca SJ a sv. Melichara Grodeckého SJ zverejnila pri príležitosti jubilejného roka 400. výročia ich mučeníckej smrti Košická arcidiecéza.

Máj vo svete
5. – 7. mája – Svätý Otec František navštívil Bulharsko a Macedónsko.
7. mája – Vo veku 90 rokov zomrel v Paríži Jean Vanier, zakladateľ komunity Archa, ktorá prijíma hendikepované osoby. Vo svete má približne 150 centier.
31. mája – 2. júna – Svätý Otec František absolvoval svoju 30. zahraničnú cestu. Tentoraz navštívil Rumunsko.

Máj doma
8. mája – Ďakovná púť Košickej arcidiecézy pod vedením arcibiskupa Bernarda Bobera, ktorý odovzdal Svätému Otcovi relikvie blahoslavenej Anny Kolesárovej.
12. mája – V Nedeľu Dobrého pastiera otvorili svoje brány slovenské kňazské semináre.

Jún vo svete
14. júna – Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi, si pripomenul 10. výročie svojej biskupskej chirotónie, ktorú prijal v Ríme, v Bazilike Santa Maria Maggiore.
15. júna – Eritrejská vláda rozhodla o vyvlastnení všetkých zdravotníckych zariadení spravovaných Katolíckou cirkvou.

Jún doma
12. júna – Trnava privítala v dňoch 7. – 8. júna 2019 najväčší gospelový open-air festival v strednej Európe – Festival Lumen.
15. júna – V slovenských diecézach sa konali diakonské a kňazské vysviacky.
28. júna – Svätý Otec František, v zastúpení kardinálom Róbertom Sarahom, prefektom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, udelil farskému chrámu – diecéznej svätyni v Hronskom Beňadiku titul Bazilika minor.

Júl vo svete
19. júla – Pápež František vymenoval nového riaditeľa Tlačového strediska Svätej stolice. Stal sa ním 42-ročný Matteo Bruni, Talian narodený v Anglicku.

Júl doma
25. júla – V Námestove vyvrcholil najstarší gospelový festival na Slovensku Verím Pane.
25. júla – Slávnostnou svätou omšou v Katedrále sv. Martina v Bratislave oficiálne otvorili nový úsek svätojakubskej cesty na Slovensku medzi Trnavou a Bratislavou.
26. júla – Už 25 rokov prichádzajú mladí ľudia z celého Slovenska na Katarínku, miesto, kde svojimi rukami opravujú kláštor.

August vo svete
1. augusta – V Nigérii zastrelili diecézneho kňaza Paula Offu, ktorý pôsobil ako správca farnosti.
3. augusta – Okolo 5 000 roverov a strážkyň, členov Federácie skautov Európy, sa stretlo s pápežom Františkom. Medzi účastníkmi akcie Euromoot 2019 z 21 krajín boli aj tri desiatky účastníkov zo Slovenska.
4. augusta – Pri príležitosti 160. výročia smrti sv. Jána Máriu Vianneya vydal Svätý Otec František list adresovaný všetkým kňazom sveta.
19. augusta – V Tanzánii tragicky zahynula slovenská etnologička a laická misionárka Emília Bihariová. Zomrela pri autonehode v tanzánskom regióne Tabora, kde počas leta vykonávala vedecký výskum etnika Datogov.

August doma
1. augusta – Novým riaditeľom národnej kancelárie Pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi na Slovensku sa stal Miroslav Dzurech ml.
1. augusta – Konferencia biskupov Slovenska dostala nového výkonného sekretára. Stal sa ním kňaz Trnavskej arcidiecézy Ivan Ružička.
28. augusta – V Bratislave sa uskutočnil teologický kongres o nádeji. Zišlo sa na ňom 240 odborníkov z 25 krajín a z viac ako 50 inštitúcií. Išlo o najväčší teologický kongres v strednej Európe.
September vo svete
1. septembra – Pápež František v nedeľu 1. septembra vymenoval desiatich nových kardinálov a troch ďalších kardinálov nevoličov.
4. – 10. septembra – Pápež František absolvoval svoju 31. zahraničnú apoštolskú cestu. Tentoraz prišiel do Afriky, konkrétne do Mozambiku, na Madagaskar a Maurícius.

September doma
7. septembra – Pri príležitosti 400. výročia mučeníckej smrti troch svätých košických mučeníkov Slovensko vydalo pamätnú známku.
17. – 20. septembra – Mesto Levoča hostilo rektorov zo združenia európskych mariánskych svätýň (European Marian Network).
22. septembra – Za najmenších z nás – to bolo heslo tretieho ročníka Národného pochodu za život, ktorý sa konal v Bratislave.
28. septembra – V sídle Katolíckych novín sa uskutočnil Deň otvorených dverí pri príležitosti 170. výročia vzniku katolíckeho periodika. Do redakcie zavítali aj rodiny s deťmi, výhercovia letnej súťaže Katolíckych novín.

Október vo svete
1. októbra – Vo Vatikáne otvorili Mimoriadny misijný mesiac.
6. – 27. októbra – Vo Vatikáne sa uskutočnilo špeciálne zasadanie synody biskupov pre Amazóniu. Jej téma znela: Amazónia: Nové cesty pre Cirkev a pre celostnú ekológiu.

Október doma
16. októbra – Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili nový zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností.
16. októbra – Štátny sekretariát po preštudovaní archívnych dokumentov a nových dôkazov zaslaných z Kongregácie pre kauzy svätých v svojom písomnom stanovisku rozhodol o znovuotvorení kauzy blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka.

November vo svete
19. – 26. novembra – Svätý Otec František absolvoval 32. zahraničnú cestu. Jeho kroky viedli na Ďaleký východ, do Thajska a Japonska.

November doma
4. novembra – Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí na základe žiadosti košického arcibiskupa metropolitu Bernarda Bobera schválila svätú Alžbetu Uhorskú ako nebeskú patrónku Košíc.
7. novembra – Katolícke noviny oslávili 170. výročie svojho založenia.
12. novembra – Trnavská novéna si pripomenula 75 rokov od svojho začiatku v roku 1944.

December vo svete
9. decembra – Svätý Otec František prijal na audiencii vo Vatikáne predsedu vlády SR Petra Pellegriniho spolu so sprievodom.
13. decembra – Svätý Otec František si pripomenul 50. výročie kňazskej vysviacky.

December doma
1. decembra – Slovenskí biskupi vyhlásili Rok Božieho slova.
4. decembra – Vo veku 93 rokov zomrel Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup gréckokatolíckeho Pražského apoštolského exarchátu a abrittský titulárny biskup.

Zdroj: Ľudovít Malík – www.katolickenoviny.sk

Tieto praktické, realistické návrhy vám ukážu, ako na to.
Patricia Mitchellová

„Rodina“ a „modlitba“ patria spolu. Ako nás učí Druhý vatikánsky koncil, naše rodiny sú „domáca cirkev“.
Kde by sa našlo lepšie miesto, kde sa môžu deti učiť o kráse modlitby a jej plodoch, ak nie v rodinnom kruhu života a lásky? Rodinná modlitba sa však môže vytratiť v uponáhľaných rodinách, ktoré sa až po okraj venujú práci a iným činnostiam.
Ak vaša rodina ešte nezaviedla tradíciu spoločnej modlitby, Advent je dokonalý čas, aby sme s tým začali. Ponúka bohatstvo tradícií, napríklad adventný veniec, adventný kalendár a jasličky. To všetko môžeme použiť ako ústredné body na modlitbu. V šialenstve tohto nakupovacieho obdobia rodinná modlitba počas Adventu upriami našu pozornosť i pozornosť našich detí na dôvod Vianoc. A keď zavedieme rodinnú modlitbu teraz, ľahšie v nej budeme pokračovať aj v iných liturgických obdobiach roka.
Keď ste sa už usilovali spoločne modliť ako rodina, ale nefungovalo to, skúste to znovu. Existuje veľa prekážok – nedostatok času, únava a odpor detí i dospievajúcich. Keď však rodiny budú vytrvalé a tvorivé, môžu si nájsť každý týždeň pár minút na to, aby sa spoločne stretli v Ježišovom mene.

Prečo sa modliť spolu?
„Rodičia sú… prví ohlasovatelia evanjelia pre svoje deti,“ napísal pápež Ján Pavol II. v roku 1981 v exhortácii O úlohách kresťanskej rodiny v dnešnom svete (Familiaris consortio). Keď sa rodičia modlia s deťmi, čítajú s nimi Božie slovo a oboznamujú ich so sviatosťami a Cirkvou, napísal Svätý Otec, stávajú sa „v plnom zmysle rodičmi, ktorí plodia nielen telesný život, ale aj ten, ktorý obnovou skrze Ducha pramení z Kristovho kríža a zmŕtvychvstania“ (39).
Keď sa modlíme s deťmi, oboznamujeme ich s jazykom viery, takže sa pre nich stáva prirodzeným pri rozhovore s Bohom. Skrze náš príklad a pod naším vedením sa deti učia chváliť Boha, ďakovať mu, prosiť o odpustenie, prosiť za iných a žiadať o svoje potreby.
Pravidelná rodinná modlitba tiež našim deťom ukazuje, že byť kresťanom znamená, že Boh vládne v našej rodine – nielen v nedeľu, ale každý deň roka. Byť kresťanom znamená žiť v blízkom spoločenstve s Pánom a medzi sebou navzájom. Pápež Ján Pavol II. vo Familiaris consortio napísal: „Rodina má za úlohu stále viac stávať sa tým, čím je, čiže spoločenstvom života a lásky“ (17). Túto úlohu môžeme plniť napríklad rodinnou modlitbou. Žiť ako spoločenstvo života a lásky si vyžaduje milosrdenstvo a súcit. Spoločná modlitba môže vytvoriť pokoj a harmóniu, keď sa my a naše deti učíme odpustiť a prosiť o odpustenie – a každá rodina potrebuje Božiu milosť, aby si odpustili jeden druhému.
Väčšinou však katolíckych rodičov netreba presviedčať o plodoch rodinnej modlitby. Ťažšie je spoločne sa modliť! Tieto návrhy vám môžu pomôcť.

Nájsť si čas
Slávny verš z Knihy Kazateľ hovorí: „Všetko má svoj čas a každá činnosť pod nebom má svoju chvíľu“ (3, 1). V rytme dňa sú rána, večery a čas na jedlo prirodzenou chvíľou, keď sa môžeme zastaviť a spoločne sa modliť.
Prirodzená príležitosť na rodinnú modlitbu je krátko pred večerou. Okrem toho, že sa spoločne pomodlíme pred jedlom, tento čas môže byť príležitosťou aj na to, aby sme sa modlili za priateľov a členov rodiny, ktorí sú chorí alebo trpia. Môžeme poďakovať Bohu za požehnania, ktoré sme dostali počas dňa. „Netrvá to dlho,“ hovorí jedna matka, ktorá to vyskúšala, „ale niekedy náš krátky modlitbový čas podnieti rozhovor a diskusiu, ktorá trvá počas celej večere.“
Mnohé rodiny sa modlia s deťmi pred spaním ? individuálne alebo spoločne. Na začiatku zapália sviečku alebo zaspievajú pieseň a potom sa spontánne modlia, vzdávajú vďaky a prosia jeden za druhého, za rodinu a priateľov. Na záver sa môžu pomodliť Otčenáš, Zdravas‘ Mária a Sláva Otcu. V jednej rodine mamka i otecko urobia svätenou vodou znak kríža na čele každého dieťaťa predtým, ako ich pošlú do postele s objatím a bozkami.
Keď to dovoľujú pracovné a školské povinnosti, rodičia sa môžu modliť aj ráno. Jedna rodina so staršími deťmi používa ranné chvály z Liturgie hodín, ktoré svojimi antifónami a responzóriami povzbudzujú, aby sa zapojil každý vrátane zdráhavých dospievajúcich. Môžu sa použiť aj vešpery z Liturgie hodín.

Nájsť formu
Keď ste si už našli vhodný čas na modlitbu, musíte experimentovať s formou. Či už sa modlíte spontánne, používate Písmo, formálne modlitby alebo ich kombináciu, modlite sa tak, aby tomu deti rozumeli.
Pri mladších deťoch je náročné udržať ich pozornosť a relatívne dobré správanie. U škôlkarov to môže znamenať, že si zaspievate pieseň chvál a budete pri tom tlieskať alebo sa poďakujete Bohu za jednu konkrétnu vec.
To, čo funguje v jednom veku, však nemusí fungovať v inom veku, takže buďte pružní. Keď deti rastú, rodičia môžu „prejsť“ od modlitieb pred spaním k tomu, čo sa viac podobá na večernú pobožnosť.
Ak deti a dospievajúci kladú odpor, požiadajte ich, aby sa zapojili do modlitby tak, že si vyberú svoju pieseň alebo modlitbu. Ak sa však deti rozhodnú nezapojiť sa do modlitby, nenúťte ich ani netrvajte na tom, aby „podali výkon“.
Často je prvý pozitívny krok v tom, že deti sú prítomné pri modlitbe. Môže ich to ovplyvniť viac, než si myslíte. Jedna žena mi povedala, že keď bola dievčaťom, jej matka i tety sa stretávali na spoločnej modlitbe ruženca. Priviedli svoje deti, ktoré sa hrali v miestnosti, pričom sa ich matky spoločne modlili. Deti nikdy nenútili zapojiť sa do modlitby, ale táto žena si na tie dni spomína s radosťou. Vyrastala s pocitom pokoja, bezpečia a Božej prítomnosti.
Čas, ktorý venujete modlitbe, nemusí byť dlhý. 15 minút pre nich stačí, hovorí otec troch chlapcov vo veku 14, 12 a 10 rokov.
Aby sa chlapci nenudili, hovorí, „striedame to“. Niekedy si pustia pieseň chvál z CD, prečítajú si kapitolu z Biblie a rozprávajú sa o nej: čo znamená a ako ju môžu aplikovať vo svojej rodine. Alebo sa pomodlia jedno alebo dve tajomstvá ruženca, alebo použijú biblický ruženec. Na záver prosia za priateľov a členov rodiny. Aby ich nič nevyrušovalo, najmladšie dieťa, ktoré má dva roky, sleduje video v inej miestnosti a pomodlí sa s rodičmi pred spaním.

Modlitba za jazdy
Hoci nemôžete nájsť konkrétny čas na modlitbu, nevzdávajte sa! Aj tak si môžete nájsť čas, keď sa budete modliť ako rodina. Modlite sa v aute počas výletu alebo na služobnej ceste. Modlite sa s dieťaťom, keď je choré alebo má problémy. Jeden deň v týždni choďte spolu na svätú omšu. Ak sa vám nepodarí, aby išla do kostola celá rodina, alebo ak nechce ísť vaša manželka/váš manžel, Boh požehná vaše modlitby aj vtedy, ak je prítomné jedno alebo dve deti. „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20).
A predovšetkým sa vyhýbajte pocitom nedostatočnosti. Váš modlitbový život nemusí byť taký dôsledný a živý, ako by ste chceli, ale môžete viesť svoju rodinu k modlitbe. A keď urobíte tento krok viery a budete sa modliť so svojou rodinou, posilní ju to. Keď sa naučíte cítiť sa lepšie pri spontánnej modlitbe, naučia sa to aj vaše deti. Naučte ich niektoré vzácne modlitby Cirkvi. A pamätajte, že každý krok, ktorý urobíte – akokoľvek malý – vedie vašu rodinu bližšie k Ježišovi. Šťastný advent!

ZDROJ: www.smn.sk

Prvou adventnou nedeľou začína obdobie adventu. Advent – príchod Krista, ktorý túžobne očakávame. V prvom rade sa pripravujeme na slávenie Vianoc, tajomstvo vtelenia. Chválime Boha, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho Syna. Vianočné sviatky a príprava na ne majú svoj hlbší zmysel v príprave našich sŕdc na Božiu milosť vo sviatostiach. Advent nám pripomína, že Kristus príde. A život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním tohto príchodu. Nejde iba o to, aby sme pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi v malej judejskej dedinke. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý náš život musí byť adventom, bdelým očakávaním nového konečného príchodu Krista.

Prvou adventnou nedeľou sa pre kresťanov začína obdobie adventu, prípravy na slávenie narodenie Ježiša. Slovo advent pochádza z latinského “adventus“ a znamená “príchod“. Symbolom adventného obdobia, ktoré trvá štyri týždne, je adventný veniec so štyrmi sviecami – tie sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Prvú zo štyroch adventných sviečok na tradičnom adventnom venci treba zapáliť na prvú adventnú nedeľu. Postupne do Vianoc sa zapaľuje jedna sviečka za druhou. Najčastejšie sú sviečky tmavomodré alebo fialové, symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ. Prvá adventná nedeľa je súčasne v Katolíckej cirkvi začiatkom nového liturgického roka a už tradične aj dňom celocirkevnej zbierky na charitu. Štvortýždňové obdobie adventu je pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána. V tomto období sa veriaci v katolíckych, evanjelických a ďalších kresťanských chrámoch schádzajú k modlitbám a zamysleniam, konajú sa v nich aj mnohé adventné koncerty. Chrámové rúcho v advente je fialové. 

Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461). Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v roku 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť nedieľ a malo pôstno-kajúcny charakter. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4 000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitívnu formu nadobudol advent v 8. – 9. storočí. V roku 1362 Urban V. (1362-1370), ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pre advent pôstne pravidlá.

Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne “roráty“ zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých. Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo “kráčalo v tmách“ (Iz 9,2). Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16. storočia z Francúzska: “Rorate coeli de super …“ (“Rosu dajte nebesia zhora …“).

Význam adventu 
Adventná doba nie je našťastie len časom nákupnej horúčky. Má predovšetkým svoj duchovný obsah. Vyzýva nás k stretnutiu s Kristom v našom každodennom živote a pripravuje nás na jeho slávny druhý príchod.

História adventného venca 
Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný, a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je “Svetlo sveta“ (Jn, 8,12).

Zdroj: Archív TK KBS 

večerná modlitba v rodine Pri adventnom venci

Adventný veniec je znakom nádeje. Každý týždeň sa zapáli ďalšia svieca. Vianoce sa blížia. Aj my sa môžeme približovať k Bohu, ktorý prejavil svoju lásku k nám tým, že nám poslal svojho Syna. Po zapálení príslušného počtu sviec – podľa toho, ktorý adventný týždeň prežívame – začne modlitba, ktorú vedie otec alebo iný člen rodiny.

Otec: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Všetci: Amen.

MODLITBA

Prežívame adventné obdobie prípravy na príchod Pána Ježiša, ktorý priniesol nádej a nový život svetu. Narodil sa, aby priniesol dobro, lásku a pokoj aj do našej rodiny. Modlime sa slovami, ktoré si nás naučil náš Pán Ježiš Kristus.

Otče náš….

Mária, pomôž nám, aby sme sa stretávali s tvojím Synom v modlitbe i v ľuďoch, s ktorými sa stretávame. Naša dobrotivá Matka, vypros požehnanie a vzájomnú lásku pre všetkých prítomných. Pomáhaj nám vo všetkých životných situáciách. Spomeň si na nás v hodinu našej smrti. Chceme Ťa pozdraviť tak, ako Ťa pozdravil anjel:

Anjel Pána…

Prvý adventný týždeň

Evanjelium:

Bdejte a buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.

( celé evanjelium: Mt 24, 37-44 )

Druhý adventný týždeň

Evanjelium:

„Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“

( celé evanjelium: Mt 3, 1-12 )

Tretí adventný týždeň

Evanjelium:

Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“

( celé evanjelium: Mt 11, 2-11 )

Štvrtý adventný týždeň

Evanjelium:

„Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“

( celé evanjelium: Mt 1, 18-24 )

PROSBY (môže sa zapojiť každý člen rodiny)

Očakávame príchod Pána Ježiša. Prišiel na svet ohlasovať radostnú zvesť chudobným a uzdravovať skrúšených srdcom, tých, ktorí vedia, že potrebujú jeho lásku a milosrdenstvo.. Prosme ho, aby aj dnes ľudia vedeli, že Ježiš ich miluje a obdarúva ich svojou láskou.

1. Prosíme ťa za Svätého Otca, za našich biskupov a kňazov, daj im veľa svetla a síl v ich službe, prosme Pána.

Všetci: Prosíme ťa, vyslyš nás!

2. Daruj nášmu farskému spoločenstvu požehnaný Advent a urob nás bohatými na lásku k tebe a k blížnym, prosme Pána.

3. Za nás všetkých, ktorí sa počas adventu stretáme na spoločnej modlitbe, prosme Pána.

4. Aby veriaci našej farnosti pochopili, že k plnej účasti na svätej omši patrí aj účasť na svätom prijímaní, prosme Pána.

5. Aby naši zosnulí bratia a sestry mohli zaujať svoje miesto v nebeskom kráľovstve, prosme Pána.

Modlitba:

Neprosíme o zázrak, Pane, ale o silu pre všedný život. Nauč nás umeniu malých krokov. Ochráň nás pred naivnou vierou, že v živote musí ísť všetko hladko.

Daruj nám poznanie, že ťažkosti, porážky, neúspechy a sklamania sú prirodzenou súčasťou života a že vďaka nim rastieme a dozrievame.

Chlieb každodenný daj nám pre telo i dušu, ako prejav Tvojej lásky; daj nám priateľstvo a aspoň náznak, že sme užitočný.

To najdôležitejšie si človek nehovorí sám sebe, to najdôležitejšie mu býva povedané.

Ty vieš, ako veľmi potrebujeme priateľstvo. Daj, aby sme v našej rodine žili v pokoji a láske, aby sme sa mali vzájomne radi.

Daj nám k tomu silu. Vnukni nám pravú chvíľu a pravé miesto, kde môžem zanechať dobro, slovami či bez slov.

Pane, nauč nás umeniu malých krokov…
ZDROJ: nedozery-brezany.fara.sk