Myšlienka týždňa: „Pôst tela je pokrm pre dušu!“ (sv. Ján Zlatoústy)

Modlitby v čase

Pane, dobrý Bože, obraciame sa k tebe v našej úzkosti.

Priznávame nielen svoju obmedzenosť, ale aj nemohúcnosť.

Vraciame sa k tebe a vyznávame, že ty si Všemohúci.

Ty, jediný si Pán. Len tebe patrí všetka moc a sláva.

Pokorne a so zahanbením v tvári priznávame,

že sme boli príliš zahľadení do svojich práv a nárokov,

hľadali príjemnosť a pohodlie, zábavu alebo adrenalín,

nedbali sme na druhých, ani na teba a tvoj zákon.

K prírode sme boli bezohľadní a chceli sme stále viac.

Cestovaním za krásami sme znečistili vzduch a more.

Svojou bezohľadnosťou sme navŕšili haldy odpadkov.

Svojou chamtivosťou sme zamorili polia pesticídmi,

vody antibiotikami, hormónmi a antikoncepciou.

Správali sme sa ako páni sveta a vládcovia stvorenstva,

Upravovali sme si zákony a pravidlá myslenia.

Prestal si byť pre nás istotou, aj keď je všetko relatívne,

a absolútne je už iba naše nafúkané ja.

Z toho pramenia mnohé naše konflikty.

V našej zaslepenosti sme nedokázali čítať znamenia.

Hlásatelia radostne oznamovali, že zas bude slnko.

Väčšine nevadilo, že vyschýnajú stromy a množia sa myši,

že v krajinách bez dažďa je hlad a ľud uteká za chlebom.

Iní utekajú pred vojnou, ktorá sa vedie preto,

aby niekto mal väčší zisk, vplyv a moc,

aby bol odbyt zbraní a inde mali slušní ľudia prácu.

Peniaze a zisk sa nám stali najvyšším bohom,

ktorému sme obetovali spravodlivosť a právo

aj biedu chudákov v rozvojových krajinách.

Šťastie jednotlivcov sme postavili vyššie ako zodpovednosť,

chvíľkové pocity nad vernosť manželských sľubov,

práva dospelých nad práva detí na lásku obidvoch rodičov,

nad istotu domova a zdravé morálne prostredie,

pretože sme sa nedokázali zriecť špatného príkladu.

Sebectvo nám zabránilo žiť pre ďalšie generácie,

miliónom počatých detí sme nedovolili sa narodiť

a tak vymierame a nemá kto na nás pracovať.

Utečencov neprijímame, lebo sa ich bojíme.
Ako bezohľadní kolonizátori prijímame z iných krajín

len šikovné ruky a múdre hlavy, zatiaľ čo ich krajiny

bez nich upadajú a nedokážu sa same pozdvihnúť.

Prijmi, Pane, našu kajúcnosť a pokorné vyznanie.

Očisti nás, keď s ľútosťou uznávame svoju vinu.

Daj nám silu znovu povstať a vrátiť sa k tebe,

ktorý si Cesta, Pravda, Istota a Múdrosť.

Spoliehame sa na tvoju lásku a tvoje milosrdenstvo.

Stiahni trestajúcu ruku a zastav lavínu chorôb.

Obnov nás a my sa k tebe vrátime.

Odstráň z nás srdce kamenné a daj srdce z mäsa.

Vráť nám radosť z tvojej ochrany

a my budeme bezbožných učiť tvojim cestám,

svedčiť o tvojej láske a ohlasovať tvoju dobrotu.

Daj nám svojho Ducha, aby v nás miloval on,

keď my zo seba nedokážeme nezištne milovať.

Daj nám odvahu umierať sebe a žiť pre teba,

nechať sa viesť múdrosťou tvojho slova,

aby v nás víťazil tvoj život a rástlo tvoje kráľovstvo,

kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja.

Ty jediný si našou nádejou a my pevne veríme,

že nás, Bože, nesklameš. Amen

+Jan Graubner,  olomoucky arcibiskup a metropolita

                                                  (preklad: Daniel Dian)