Myšlienka týždňa: Obrazom Dobrého pastiera mi chce Ježiš povedať, že na mňa myslí ako na lásku svojho života. Miluje ma a nachádza vo mne krásu, ktorú ja často nevidím. Nechaj sa prijať a pozdvihnúť milujúcou náručou Dobrého pastiera. (Pápež František)

Pápež František: Ján Krstiteľ učí slobode od lipnutia

 

Foto: SpC-Vatican

Vatikán 16. januára (VaticanNews) „Uvoľniť cestu Bohu aj iným je rozhodujúcim krokom k rastu v duchu služby,“ povedal pápež v zamyslení pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 15. januára. S odkazom na evanjelium o Ježišovom krste v Jordáne František zdôraznil Jánovu pripravenosť odísť zo scény a uvoľniť cestu Mesiášovi. V tomto prorok vystupuje ako skutočný vychovávateľ, ktorý nikoho k sebe neviaže, ale upriamuje pozornosť učeníkov na niekoho väčšieho.

Príhovor Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, peknú nedeľu!

Evanjelium dnešnej liturgie (porov. Jn 1,29-34) podáva svedectvo Jána Krstiteľa o Ježišovi po tom, čo ho pokrstil v rieke Jordán. Hovorí: „To je ten, o ktorom som povedal: Za mnou prichádza niekto väčší, lebo bol skôr ako ja“ (v. 29-30). Toto je jeho svedectvo.

Toto vyhlásenie, toto svedectvo, odhaľuje Jánovho ducha služby. Bol poslaný, aby pripravil cestu pre Mesiáša, a urobil tak bez toho, aby sa šetril. Ľudsky povedané, človek by si myslel, že dostane „cenu“, významné miesto v Ježišovom verejnom živote. Ale nie. Ján po splnení svojho poslania vie ustúpiť bokom, stiahne sa zo scény, aby uvoľnil miesto Ježišovi. Videl, ako naňho zostúpil Duch (porov. v. 33-34), ukázal na neho ako na Baránka Božieho, ktorý sníma hriech sveta, a teraz ho pokorne počúva. Z proroka sa stáva učeník. Kázal ľuďom, zhromažďoval učeníkov a dlho ich vychovával. Napriek tomu k sebe nikoho nepripútava. A to je ťažké, ale je to znak pravého pedagóga: nepripútavať ľudí k sebe. Ján to robí: stavia svojich učeníkov pred Ježiša. Nejde mu o to, aby mal nasledovníkov, aby získal prestíž a úspech, ale vydáva svedectvo a potom ustupuje, aby mnohí mohli mať radosť zo stretnutia s Ježišom. Môžeme povedať: otvorí dvere a odíde.

Týmto duchom služby – a to je skutočný duch služby – svojou schopnosťou uvoľniť miesto Ježišovi nás Ján Krstiteľ učí niečo dôležité: sloboda od lipnutia. Áno, pretože je ľahké pripútať sa k rolám a pozíciám, k potrebe byť oceňovaný, uznávaný a odmeňovaný. A to je síce prirodzené, ale nie je to dobré, pretože služba zahŕňa bezplatnosť, starostlivosť o druhých bez vlastného prospechu, bez postranných úmyslov, bez očakávania protislužby. Tiež nám prospeje, keď si podobne ako Ján vypestujeme čnosť, že vo vhodnej chvíli ustúpime nabok a dosvedčíme, že referenčným bodom nášho života je Ježiš. Ustúpiť nabok, naučiť sa odchádzať. Urobil som túto misiu, absolvoval som toto stretnutie, ustupujem nabok a nechávam priestor Bohu. Naučiť sa teda ustúpiť na stranu, nebrať následne niečo ako protislužbu pre nás samých.

Uvážme, aké je to dôležité pre kňaza, ktorý je povolaný kázať a slúžiť nie kvôli zviditeľneniu alebo záujmu, ale preto, aby sprevádzal druhých k Ježišovi. Zamyslime sa nad tým, aké je to dôležité pre rodičov, ktorí svoje deti vychovávajú s toľkými obeťami, ale potom im musia nechať voľnú ruku, aby sa vydali vlastnou cestou v práci, v manželstve, v živote. Je dobré a správne, že rodičia aj naďalej poskytujú svoju prítomnosť a hovoria svojim deťom: „Nenecháme ťa samého“, ale diskrétne, bez vtieravosti. To je sloboda rastu. To isté platí aj pre ďalšie oblasti, ako je priateľstvo, partnerský život, život v spoločenstve. Oslobodiť sa od lipnutia na vlastnom egu a vedieť ustúpiť niečo stojí, ale je to veľmi dôležité: je to rozhodujúci krok k rastu v duchu služby. Rastieme v duchu služby tým, že niečo urobíme a potom ustúpime nabok bez toho, aby sme čakali protislužbu.

Bratia a sestry, skúsme si položiť otázku: Sme schopní robiť miesto druhým? Načúvať im, nechať im voľnosť, nepripútavať ich k nám požiadavkou uznania? Nechať ich hovoriť, niekedy hneď povieme: „Ale veď ty o tom nič nevieš…“. Nechajte druhých porozprávať, uvoľnite im miesto. Priťahujeme teda druhých k Ježišovi, alebo k sebe? A opäť podľa Jánovho vzoru: vieme sa radovať z toho, že sa ľudia vydávajú vlastnou cestou a nasledujú svoje vlastné povolanie, aj keď to znamená, že sa od nás trochu odpútavajú? Radujeme sa z ich úspechov úprimne a bez závisti? Radujeme sa, keď druhí postupujú vpred s úprimnosťou a bez závisti? Toto znamená nechať druhých rásť.

Nech nám Mária, služobnica Pána, pomôže oslobodiť sa od lipnutia, urobiť miesto pre Boha a pre druhých.

Pápež František pripomenul začínajúci Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Po modlitbe Anjel Pána pápež pripomenul Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov od 18. do 25. januára na tému: „Učte sa konať dobro, hľadajte spravodlivosť“ a spojil synodálnu cestu s ekumenickou. Ďalej vyslovil novú výzvu, aby sa nezabúdalo na „mučený ukrajinský ľud, ktorý toľko trpí“.

Pápež ohlásil konanie ekumenickej modlitebnej vigílie, aby zveril Bohu prácu 16. riadneho generálneho zhromaždenia biskupskej synody na tému synodality, ktoré sa bude konať v októbri. Pápež František ju oznámil túto nedeľu po modlitbe Anjel Pána a vysvetlil, že sa bude konať v sobotu 30. septembra 2023 na Svätopeterskom námestí a že „pre mladých ľudí, ktorí prídu na vigíliu, bude po celý víkend pripravený zvláštny program, ktorý organizuje komunita Taizé“. Prvé zasadnutie synody na tému „Pre synodálnu cirkev: spoločenstvo, účasť, poslanie“ začne vo Vatikáne o niekoľko dní neskôr, 4. októbra, a skončí 29. októbra. Druhé zasadnutie sa uskutoční v októbri 2024.

Ekumenická cesta a synodálna konverzia „spolu súvisia“

Pápež zdôrazňuje, že „cesta k jednote kresťanov a cesta synodálnej konverzie cirkvi spolu súvisia“, a rozhodol sa oznámiť toto dôležité menovanie po tom, čo pripomenul, že od 18. do 25. januára… bude tradičný Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Tohtoročná téma je prevzatá z proroka Izaiáša: „Učte sa konať dobro, hľadajte spravodlivosť“. Ďakujme Pánovi, ktorý s vernosťou a trpezlivosťou vedie svoj ľud k plnému spoločenstvu, a prosme Ducha Svätého, aby nás osvecoval a podporoval svojimi darmi.

Blízko ukrajinskému ľudu pocitmi, pomocou a modlitbou

Františkove myšlienky potom smerujú k milovanej a trpiacej Ukrajine:

Bratia a sestry, nezabúdajme na mučený ukrajinský ľud, ktorý toľko trpí. Zostaňme im nablízku svojimi citmi, svojou pomocou, svojou modlitbou.

Nakoniec pozdravil španielskych veriacich z Murcie a zo Sciaccy na Sicílii a zaželal im, aby „návšteva Petrovho hrobu posilnila ich vieru a svedectvo“.

(zdroj TK KBS, VaticanNews