Myšlienka týždňa: "Ako kresťania by sme mali svojím životom všade vyžarovať krásu Božej lásky. Viera nie je privilégiom, ktoré si treba nárokovať, ale darom, o ktorý sa treba podeliť." ( Pápež František )

Posledné slová Benedikta XVI.: „Pane, milujem ťa!“ aktualizované

Foto: SpC – Vatican

Vatikán 2. januára (TK KBS) Posledné slová emeritného pápeža Benedikta XVI. zazneli uprostred noci, keď bol pri ňom ošetrovateľ. Bolo okolo 3. hodiny ráno 31. decembra, niekoľko hodín pred jeho smrťou. V tej chvíli sa vystriedali jeho spolupracovníci a asistenti. Bol s ním vtedy len ošetrovateľ, ktorý nevie po nemecky. „Benedikt XVI. – jeho sekretár, biskup Georg Gänswein rozpráva dojatý – šeptom, ale ľahko rozlíšiteľným spôsobom povedal po taliansky: ‚Pane, milujem ťa!‘ Vtedy som tam nebol, ale povedal mi to krátko potom ošetrovateľ. To boli jeho posledné zrozumiteľné slová, pretože potom sa už nedokázal vyjadriť”.

„Pane, milujem ťa!“, takmer zhrnutie života Josepha Ratzingera, ktorý sa už roky pripravuje na posledné stretnutie tvárou v tvár so Stvoriteľom. Pápež František chcel 28. júna 2016 pri príležitosti 65. výročia kňazskej vysviacky svojho dnes už emeritného predchodcu zdôrazniť „základnú melódiu“, ktorá sa tiahla dlhými dejinami Ratzingerovho kňazstva, a povedal: „Na jednej z mnohých krásnych stránok, ktoré venujete kňazstvu, zdôrazňujete, ako sa v hodine definitívneho povolania Šimona Ježiš pri pohľade na neho pýta na jednu vec: «Miluješ ma?» Aké je to krásne a pravdivé! Lebo práve tu, hovorí nám, v tom «miluješ ma?» Pán zakladá pastierstvo, lebo len ak je tu láska k Pánovi, môže cez nás pásť…: „Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem“.

„Toto je poznámka,“ pokračoval František, „ktorá dominuje celému životu strávenému v kňazskej službe a teológii, ktorú nie náhodou definovala ako «hľadanie milovaného»; toto je to, čo vždy dosvedčovala a dosvedčuje aj dnes: že rozhodujúcou vecou v našich dňoch – slnečných či daždivých -, jedinou vecou, ktorá spája všetko ostatné, je to, že Pán je skutočne prítomný, že po ňom túžime, že sme mu vnútorne blízki, že ho milujeme, že v neho skutočne hlboko veríme a veríme, že ho skutočne milujeme. Práve táto láska skutočne napĺňa naše srdce, táto viera je to, čo nám umožňuje bezpečne a pokojne kráčať po vode aj uprostred búrky, tak ako to urobil Peter.“

( Zdroj:  TK KBS, )