Myšlienka týždňa: "Ježiš, čo Ťa urobilo takým malým?" "Láska"! (sv.Bernard)

Slovo na úvod…

 Úvodník z farského časopisu Pútnik Božieho milosrdenstva č. 02/2020
(vychádza v nedeľu 02.02.2020)

Choroba človeku pripomína, že život nie je v jeho moci

V utorok 11. februára si pripomíname 28. svetový deň chorých. Pri čítaní evanjelií nás zaujme veľkým počtom chorých, s ktorými sa Ježiš pri svojom pôsobení stretával. Vidíme, že Ježiš sa k potrebnému skláňa s pochopením a súcitom. Svoje poslanie vyjadruje slovami: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí“ (Mk 2,17) Jednotlivé uzdravenia následne zjavujú Božie kráľovstvo a prorokujú o čase, v ktorom „nikto z obyvateľov nepovie: „Som chorý.“ (Iz 33,24).

Ako vyzerá choroba vo svetle Biblie? Choroba je pre človeka výzvou, aby nanovo načúval, aby nanovo vnímal svoju situáciu a svoj životný príbeh. Na skutočnosť je potrebné sa pozrieť novými očami. Choroba človeku pripomína, že život nie je v jeho moci, že s ním nemôže nakladať, ako mu napadne. V chorobe človek dostal úlohu, aby dal svojmu utrpeniu zmysel. Choroba totiž sama od seba zmyslom nedisponuje, skôr sama búra zmysel a účel, ktorý človek vo svojom živote objavil.

To, čo je dnes z ľudského a duchovného hľadiska na chorobe asi najzávažnejšie, je jej zúženie na obyčajné technické zvládnutie problému. Technickému riešeniu choroby hrozí, že zabudne uvažovať o chorom ako o trpiacej bytosti. Chorý je ale predovšetkým človekom, Božím dieťaťom, a nie iba nejakým „chorým“!

Jediná vec, ktorú môžeme ponúknuť, je byť chorému nablízku, byť s ním a zdieľať jeho slabosť a neschopnosť, prijať jeho spôsob prežívania danej situácie. Ježiš sám sa stotožňuje s chorým: „bol som chorý a navštívili ste ma“ (Mt 25,36). Ani v cirkvi tak nie je možné pozerať na chorého v čisto asistenčnej perspektíve, ale má byť prijímaný ako nositeľ dôležitého posolstva: je potrebné mu načúvať, učiť sa od neho v jeho slabosti.

Pre kresťana platí, že nemôže poznať cestu, ktorou by sa mohol vyhnúť bolesti, ale vie o ceste, ktorú môže prejsť spolu s Bohom. Boh nie je v temnotách neprítomný, je skrytý, takže keď ho nasledujeme, hľadáme ho a nachádzame ho nanovo.

 

Martin Mihál, kaplán

Aktuálne číslo časopisu ->