Author Archives: bero

Za jedným francúzskym farárom prichádzala neodbytná farníčka. Vraj sa jej zjavil Ježiš a chce, aby farár postavil kaplnku. Samozrejme, kňaz jej neveril. Aby ho presvedčila, mala sa Ježiša opýtať, ktorý farárov hriech je najväčší. Na druhý deň sa žena vrátila so slovami: Pán Ježiš povedal, že už si nepamätá.
Ak my urobíme jeden krok k Bohu, On urobí tisíc krokov, aby sa s nami čo najrýchlejšie stretol. Boh sa nikdy nevracia k vypočutým hriechom. Uňho neexistuje tvrdý disk! Ak úprimne ľutujeme, On odpúšťa a zabúda – narozdiel od nás… Ako sám povedal svätej Faustíne: Som trojnásobne svätý a oškliví sa mi najmenší hriech. Nemôžem milovať dušu, ktorú poškvrňuje hriech, ale keď ľutuje, moja štedrosť voči nej je bezhraničná. Svojím milosrdenstvom prenasledujem hriešnikov na všetkých ich cestách a moje srdce sa raduje, keď sa vracajú ku mne. Zabúdam na horkosť, ktorou napájali moje srdce, a teším sa z ich návratu. Povedz hriešnikom, že vždy na nich čakám, načúvam úderom ich srdca, kedy začne biť pre mňa. Napíš, že sa im prihováram cez výčitky svedomia, cez neúspechy a utrpenia, cez búrky a hromy…
Božie milosrdenstvo je ako magnet. Neustále nás hľadá…
Aj rabíni potvrdzovali veľkosť Božieho milosrdenstva. Vraveli, že hoci by aj 999 anjelov svedčilo o vine človeka a iba jeden by ho obhajoval – Boh by sa priklonil k obhajobe a odpustil. Pretože náš Boh sa nedovolí predbehnúť vo svojom milosrdenstve.
Božie milosrdenstvo najkonkrétnejšie zakúšame vo sviatosti pokánia.
Sám Ježiš povzbudzoval Sestru Faustínu a cez ňu každého z nás: Píš, hovor o mojom milosrdenstve. Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva (v spovednici), tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola, a aj keby z ľudského pohľadu už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnosti.
Židia sa s Jahve môžu zmieriť len raz v roku v deň Jom Kippur. Mohamedáni majú len jeden mesiac – Ramadán na zmierenie s Alahom. Katolíci majú na zmierenie s Bohom 365 dní v roku… Nemusia ísť na ďalekú púť, nemusia vykonať nejaké vonkajšie obrady.
Tak prečo to odkladať?

Zdroj: www.milosrdenstvo.sk

Začíname pôstne obdobie. Možno sa pýtame: aký zmysel má pôstne obdobie? Keď počujeme slovo pôst, vyvoláva to v nás predstavu hladu. Na čo je dobré trápiť sa hladom? Avšak zmyslom tejto doby nie je predovšetkým hladovať, zmyslom tejto doby je konať pokánie. A konať pokánie to znamená prijať obmedzenie, ktoré patrí k ľudskej prirodzenosti. A teda občas aj hladovať. Cirkevní otcovia svorne tvrdili, že prikázanie o pôste je tak staré ako sám svet. Prvé prikázanie, ktoré Boh dal ľuďom, bolo prikázanie postiť sa. (Gn 2,17). Už v raji bolo dané ľuďom prikázanie zdržanlivosti, aby nejedli zo stromu poznania dobra a zla. Nebolo to prikázanie absolútneho pôstu, pretože zo všetkých ostatných stromov v raji mohol človek jesť a nezhrešil. Toto prikázanie sa týkalo jedného konkrétneho stromu. Sv. Bazil Veľký hovorí: „Pretože sme sa nepostili, boli sme z raja vyhnaní. Budeme sa postiť, aby sme znovu do raja mohli vrátiť“. V pôste ide o múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania. Človek sa prehrešil tým, že toto múdre sebaobmedzenie neprijal a tým si veľmi ublížil a v každom hriechu stále ubližuje.
Boh nás ústami proroka Joela vyzýva: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom, srdcia si roztrhnite a nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu. Veď On je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý a zľutúva sa v nešťastí.“ Predovšetkým sa v pôste jedná o naše obrátenie. Znamená to zmenu zmýšľania, ale nielen to. Nejde len o sýtenie nášho rozumu novými informáciami, ale ide predovšetkým o obrátenie nášho srdca.
Moderná doba je vážne chorá na srdce. Nehovorím to len obrazne, ale je to aj skutočné medicínske zistenie. Srdcové choroby sú vážnym problémom súčasnosti. Srdce je čerpadlom, ktoré zásobuje okysličenou krvou celé telo. Mohli by sme ho nazvať aj motorom života. Je to jediný orgán v ľudskom tele, ktorý si počas celého nášho života, vôbec neoddýchne. Stále sa vydáva v akcii a jeho oddych by pre nás znamenal smrť. Srdce je v našom tele a pre naše telo tým, čím je Boh – Láska, pre stvorený svet. Práve pre tieto svoje vlastnosti sa srdce stalo symbolom samotného Boha a je miestom jeho prebývania v človeku.
Naše srdce nie je v poriadku, keď nie je príbytkom Lásky, ktorou je sám Boh. O Ježišovom ľudskom srdci hovoríme, že je podstatne zjednotené so Slovom Božím. Toto je tajomstvo lásky. Jednota vôle človeka s vôľou Božou. Chcieť to isté. Srdce začína chorľavieť ak nebije pre svojho Stvoriteľa, keď nieje v ňom rozliata láska Božia.
Božie Slovo nás právom vyzýva: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom…“, „srdcia si roztrhnite a nie šaty…“ Prečo je potrebné roztrhnúť si srdce? Lebo po prvotnom hriechu sa všetci rodíme do tohto sveta so srdcom, ktoré nieje Božím príbytkom. Je to srdce uzatvorené pre Boha i ľudí, studené a nepríjemne srdce. Roztrhnúť svoje srdce, to znamená, otvoriť ho pre Boha i ľudí. Dovoliť Bohu, aby nás mohol riadiť a pretvárať podľa svojho Srdca. Dovoliť aby Boží Duch býval v našom srdci. Vyprosiť si od Boha správny vzťah ku všetkému a ku všetkým.
Boh sa zjavuje ako náš otec. Jemu nikto nie je ľahostajný. Ak je nám niekto ľahostajný, tak už nemáme v srdci Božiu lásku. My dokážeme prejsť bez súcitu a povšimnutia, byť plne zaujatí sebou a svojimi problémami. Ale Boh nedokáže prejsť okolo človeka bez povšimnutia. Boh nemá svoje problémy, má len naše problémy. Boh Otec má úžasnú úctu voči svojmu stvoreniu. My ho vôbec nechápeme, dokiaľ nemilujeme ako On. Nemôžeme ho iným spôsobom zažiť, ako keď ho necháme vyjadriť sa skrze naše srdcia. Boha môžeme prežiť len vtedy, keď sa milujeme navzájom. Boh je Osobný a Živý Vzťah Lásky a On sa chce a môže zjaviť len v našich vzťahoch. Ak sú naše vzťahy nesprávne, nemôžeme zažiť Boha, nepoznáme ho. Nemáme z neho radosť. Máme sa obrátiť k Bohu celým svojím srdcom. To znamená: celé srdce uvolniť pre lásku.
Láska sa nám zdá ťažká, ale iná cesta ku Spáse neexistuje. Len keď svoje srdce očistíme od všetkých opačných postojov, keď dovolíme Bohu, aby On sám v nás konal, potom sa v srdci spojíme s tou nesmiernou láskou, ktorá nás stvorila, ktorá nás vykupuje a posväcuje. Možno je to len jeden človek, ktorého nemilujeme a možno si to vieme aj spravodlivo odôvodniť. A predsa táto jedna neláska z našej strany je prekážkou toho, aby skrze naše ľudské srdce mohol prúdiť životodárny Boží Dych, Duch Svätý.
Obráťme sa teda celým srdcom k Bohu, roztrhnime si srdce. Oľutujme každú nelásku, ktorá sa zmocnila našich bytostí a prosme Boha, aby sa vrátil do nášho srdca, aby nám nikto a nič nebolo ľahostajné. Prijmime Ježiša, lebo v ňom je všetka sila pozitívnej zmeny. On je Vtelená láska. Tá istá láska sa chce vteliť do nás.
Na záver ešte niekoľko napomenutí z múdrosti sv. Františka: „Pán hovorí: „Milujte svojich nepriateľov!“ Svojho nepriateľa miluje skutočne ten, kto sa nezarmucuje nad bezprávím, ktoré mu nepriateľ robí, ale kto sa pre lásku Božiu trápi nad hriechom v jeho duši a preukazuje mu svoju lásku skutkami.“
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ích je nebeské kráľovstvo“, je mnoho tých, ktorí sú horliví pri modlitbe a bohoslužbe a ukladajú svojmu telu mnoho pôstov a umŕtvovania, pohoršujú sa však pre jediné slovíčko, ktoré sa zdá pôsobiť bezprávie ích ja, alebo pre nejakú vec, ktorú im niekto vezme a ihneď sa nad tým rozčuľujú. Tí nie sú chudobní v duchu; lebo kto je skutočne chudobní v duchu, nenávidí sám seba a miluje i tých, ktorý ho udrú do tváre.“

zdroj: www.frantiskani.sk

Sobota pred 3. Adventnou nedeľou:  16.12.2017

10,30 – 11,30    V. Uherce

10,30 – 11,30    Pažiť

13,30 – 15,00    Horná Ves

13,30 – 15,00    Radobica

14,00 – 15,00    V. Kršteňany

14,00 – 15,00    M. Kršteňany

3. Adventná nedeľa:  17.12.2017

14,00 – 16,00    Oslany

14,00 – 15,00    Šimonovany

Pondelok:  18.12.2017

10,30 – 12,00    Bystričany

14,00 – 15,30    Bystričany

Utorok:  19.12.2017

15,00 – 16,30    Z. Kostoľany

15,00 – 16,30    Kamenec

Štvrtok:  21.12.2017

15,00 – 16,30    Kolačno

15,00 – 16,30    Čereňany

15,00 – 16,30    Chalmová

Piatok:  22.12.2017

16,00 – 17,30    Partizánske – Šípok

Sobota:  23.12.2017

10,00 – 12,00    Partizánske – mesto

14,00 – 16,00    Partizánske – mesto

4. Adventná nedeľa:  24.12.2017 – Š t e d r ý   d e ň – večer.

Drahí bratia a sestry!

Dnes – na Prvú adventnú nedeľu – začíname nový cirkevný rok. Advent každoročne prežívame ako obdobie duchovnej prípravy na sviatky Ježišovho narodenia. Duchovnú hĺbku Adventu naznačuje čítanie z Markovho evanjelia, v ktorom Pán Ježiš vyzýva svojich učeníkov k bdelosti. Hovorí im, že majú bdieť, lebo nevedia, kedy sa vráti pán domu.

Božia výzva k bdelosti je výzvou na naše obrátenie. Je apelom na svedomie, aby sme sa v každom okamihu života usilovali žiť podľa evanjelia, a nie podľa sveta. Naše duchovné obrátenie je spojené s radostným očakávaním dobrého Pána. V druhom čítaní z Listu Korinťanom apoštol Pavol pripomína, čo má Boh pripravené pre tých, ktorí ho nasledujú: budú obohatení milosťou poznania Pána; a tiež dostanú silu vytrvať bez úhony až do konca (porovnaj. 1 Kor 1, 5-8).

Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii o Cirkvi hovorí: „Do spoločenstva Cirkvi sú naplno začlenení tí, ktorí majú Kristovho Ducha, prijímajú celé jej zriadenie a všetky v nej ustanovené prostriedky spásy a sú v jej viditeľnom organizme spojení s Kristom – ktorý ju spravuje prostredníctvom najvyššieho veľkňaza a biskupov -, a to zväzkami vyznania viery, sviatostí a cirkevného vedenia a spoločenstva. Ale nespasí sa, hoci je začlenený do Cirkvi, kto nezotrvá v láske, lebo zostáva síce v lone Cirkvi „telom“, ale nie „srdcom“. Nikto zo synov a z dcér Cirkvi nech však nezabúda, že svoje jedinečné postavenie nemá pripisovať svojim zásluhám, ale má za ne vďačiť osobitnej Kristovej milosti, a ak s ňou nebudú v súlade naše myšlienky, slová a skutky, nielenže sa nespasíme, ale navyše budeme prísnejšie súdení (LG, 14). Snahu o tento súlad nášho života s milosťou členstva v Kristovej Cirkvi, ktorá je od počiatku katolícka, nazývame „katolíckou identitou“.

Spoločnosť má určité predstavy, ako sa má katolík správať, čo ho charakterizuje a ako sa v nej angažuje. Tento obraz vychádza z ľudskej skúsenosti, niekedy môže byť nepravdivý a deformovaný, často je ovplyvnený dejinami. Sme katolíkmi, sme hrdí na svoju vieru a Cirkev. To však neznamená, že by sme si neboli vedomí mnohých ľudských slabostí, ktoré život Cirkvi v dejinách sprevádzali. Rovnako naša hrdosť neznamená, že by sme chceli znevažovať ľudí iného presvedčenia. My sme však vo viere hlboko presvedčení, že v našej Cirkvi sa stáva najlepšie viditeľným práve to spoločenstvo, ktoré založil sám Kristus, keď poveril apoštolov, aby šli, hlásali evanjelium, učili národy a krstili ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Katolícka cirkev je naším domovom. Je to miesto, kam sa môžeme kedykoľvek vrátiť ako deti k rodičom. V našich kostoloch nachádzame v Oltárnej sviatosti živého Krista, ktorý nám skrz apoštolov sľúbil, že zostane s nami až do skončenia sveta. Vo sviatostiach nachádzame veľkú duchovnú posilu pre náš každodenný život, aby sme zostali verní nášmu Majstrovi a mali dostatok síl prekonávať prekážky, ktoré pred nás kladie každodenný život. Čím viac prežívam svoje spoločenstvo s Pánom, tým viac katolícka viera preniká môj život. Čím pravidelnejšie pristupujem k sviatosti zmierenia a konám pokánie, tým skôr dokážem vo svojom svedomí správne rozlíšiť dobro od zla.

Drahí bratia a sestry! Osobný vzťah k Bohu je základom našej ľudskej a katolíckej identity. Medzi duchovným životom a vonkajšími náboženskými prejavmi jestvuje úzky súvis. Pre katolíka je samozrejmosťou navštevovať bohoslužby v nedele a prikázané sviatky či pristupovať k sviatosti zmierenia. Ak by sme sa týchto zbožných úkonov vzdávali alebo ich pravidelne vynechávali, vážne by sme sa mali pýtať samých seba, ako prežívame a rozvíjame svoju vieru a nakoľko nám na nej záleží. Otázka náboženskej praxe je zvlášť naliehavá v prípade výchovy detí a mládeže. Milí rodičia, chceme sa vám poďakovať za náboženskú výchovu, ktorú dávate svojim deťom. Rovnako vás chceme povzbudiť, aby ste s otvoreným srdcom venovali vo svojich rodinách priestor modlitbe a prichádzali spoločne na bohoslužby. Vás, chlapci a dievčatá, milá mládež, chceme pozvať a povzbudiť k odvahe budovať svoj život s Kristom. Majte dobrú vôľu a odvahu k modlitbe, prijímaniu sviatostí a duchovnému životu. Katolícka cirkev je vaším domovom, vždy tu budete vítaní. Jedného dňa to budete vy, kto bude v rodine odovzdávať posolstvo evanjelia ďalším generáciám.

Katolícka identita sa prejavuje aj v spoločenskom živote. Žijeme v dobe, v ktorej musíme zápasiť o také hodnoty, ktoré sa stáročia zdali samozrejmé. Naša krajina je dodnes poznačená ťažkým balvanom potratového zákona, ktorý spôsobil nesmierne množstvo utrpenia a duchovných škôd aj medzi veriacimi.

Rovnako zápasíme o zachovanie manželstva ako zväzku muža a ženy. Manželstvo muža a ženy, z ktorého vzniká rodina, má svoju výnimočnosť, žiaden iný vzťah mu nemožno postaviť na roveň. Tu však nejde iba o právo. Je dôležité, aby sme my sami svojimi rozhodnutiami dokazovali, že to chápeme rovnako. Mnoho mladých žije spolu bez sobáša. Jedným zo znakov našej identity by mala byť odvaha robiť rozhodnutia, neutekať pred zodpovednosťou. Rodinné vzťahy nie sú na prenájmom, s možnosťou vrátenia či výmeny. Keď ľudia majú strach zo záväzkov, práve veriaci by mali vedieť povedať: „Som tu pre teba: v zdraví a šťastí, v chorobe aj v nešťastí. Budem ťa milovať a ctiť po všetky dni svojho života!“ Nepodľahnime malomyseľnosti: nestavajme budúcnosť na piesku, na spolužitiach „na skúšku“. Prejavme odvahu stavať s vierou – na skale sviatosti, o ktorú sa dá oprieť, keď ľudská krehkosť nevládze.

Ak sa pýtame, čo protirečí katolíckej identite, tak na prvom mieste je to zanedbanie nášho vzťahu s Ježišom Kristom a nemravný život. Ak sa na jednej strane zúčastňujeme na bohoslužbách, ale zároveň vieme, že ako ľudia sme v niektorej oblasti vážne zlyhali, mali by sme nastúpiť na cestu možnej nápravy a konať pokánie. Nemôžeme sa zmieriť s tým, že svojím spôsobom života vydávame zlé svedectvo o spoločenstve viery, do ktorého sa hlásime. V rovnakom duchu túto pravdu pripomína aj sv. Pavol v Prvom liste Korinťanom. Ak trpí alebo, naopak, je vychvaľovaný jeden úd, spolu s ním trpia alebo sa radujú všetky údy. Katolíckej identite protirečí liberalizmus, ktorý relativizuje základné ľudské a prirodzené hodnoty. My katolíci nemôžeme súhlasiť s eutanáziou, údajnou možnosťou voľby pri tehotenstve; s rodovou ideológiou alebo so zmenou pojmu manželstva. S katolíckou identitou nie je v súlade ani taká forma vlastenectva, ktorá kladie národ nad akékoľvek iné hodnoty. Sme si vedomí, že spolužitie ľudí rôznych národov, rás a jazykov nie je jednoduché. Všetci sme však stvorení na Boží obraz; za každého človeka zomrel Kristus na kríži. V žiadnom prípade nesmieme urážať, znevažovať alebo fyzicky útočiť na ľudí pre ich farbu pleti, národnosť alebo náboženstvo. Rasizmus a antisemitizmus s katolíckou vierou nemajú nič spoločné.

Všetci katolíci, či už ako voliči alebo verejní predstavitelia, mali by sme sa vo verejnom živote správať tak, aby boli naše postoje v súlade s našou vierou, nikdy nie proti nej. Z toho vyplýva, že by sme v žiadnych voľbách nemali podporovať takých kandidátov, ktorých postoje sú v zásadných otázkach s našou vierou v rozpore.

Drahí bratia a sestry! Pán Ježiš nás v dnešnom evanjeliu výzva k bdelosti. Je to jeho žiadosť k oživeniu nášho duchovného života a k uvedomeniu si jeho zmyslu. Sme pozvaní k hlbšiemu a radostnejšiemu spoločenstvu s Pánom. Čím viac budeme naozaj duchovne žiť, tým autentickejšie budú aj naše vonkajšie prejavy: katolícka viera sa dôslednejšie prejaví aj v rodine, zamestnaní, škole i vo verejnom živote. Ďakujeme vám za vaše úsilie zostať Bohu verní na každom mieste, kde vás Boh postavil. Vážime si, že aj v rozličných ťažkostiach, ktoré denne prekonávate, hľadáte prameň posily v modlitbe, Božom slove a Eucharistii. Do nastávajúceho Adventného obdobia vám a vašim blízkym, na príhovor Sedembolestnej Panny Márie, vyprosujeme hojnosť Božích darov, aby ste potom mohli prežiť milostiplné a pokojné Vianoce, ktoré nech sú predzvesťou aj našej blaženej večnosti.

Zo srdca vás žehnajú biskupi Slovenska

zdroj: www.kbs.sk

Prekvapilo by Vás, keby nám Ježiš napísal list v tomto čase, keď sa pripravujeme na Vianoce? Čo by nám asi Ježiš napísal? Jednu z možností si môžete prečítať aj v ďalších riadkoch.
Ako dobre vieš, moje narodeniny sa blížia. Každý rok sa koná oslava na moju počesť a myslím si, že tak bude aj tento rok. Počas týchto dní veľa ľudí nakupuje darčeky. Rozhlas a televízia vo svojich reklamách na každom kroku upozorňujú svet na moje blížiace sa narodeniny.
Je krásne vedieť, že najmenej raz ročne si niektorí ľudia na mňa spomenú. Ako iste vieš, oslava mojich narodenín začala už pred mnohými rokmi. Spočiatku ľudia chápali a boli vďační za všetko, čo som pre nich urobil. Teraz sa zdá, že nik už nepozná skutočný dôvod osláv.
Rodiny a priatelia sú spolu, zabávajú sa, ale nepoznajú význam osláv.
Spomínam si, že aj vlani bola usporiadaná takáto slávnosť na moju počesť. Slávnostná tabuľa bola plná delikates, ovocia a rôznych maškŕt. Výzdoba bola vskutku fantastická a všetko to dopĺňali nádherne zabalené darčeky. Chceš však niečo vedieť? Bol som oslávenec, ale nebol som pozvaný.
Keď prišiel deň D, prišiel som, ale nechali ma vonku, pred zabuchnutými dverami. A ja som tak veľmi chcel byť s nimi.
Popravde, neprekvapilo ma to, pretože v posledných rokoch všetci predo mnou zatvárajú dvere.
Nepozvaný, ale predsa som sa rozhodol potichučky vojsť. Postavil som sa nebadane do rohu miestnosti a sledoval som. Všetci jedli, pili, podaktorí aj opití, rozprávali oplzlé vtipy a nesmierne sa na všetkom bavili. A naviac, keď do miestnosti vstúpil veľký tučný muž oblečený v červenom s dlhou bielou bradou. Vyzeral ako opitý, sadol si do kresla a všetky deti sa rozbehli k nemu, kričiac: „Santa Claus, Santa Claus!“, akoby táto oslava bola na jeho počesť!
O polnoci sa všetci začali objímať. Tak som roztvoril svoju náruč čakajúc koho by som objal. A vieš čo? Nikto ma neprišiel objať. Ľudia si začali rozdávať darčeky, otvárali ich plní očakávania. Keď už boli všetky otvorené, nesmelo som sa obzrel, či tam snáď nebude aspoň jeden aj pre mňa.
Veď ako by si sa cítil ty, keby na tvojich narodeninách boli obdarovaní všetci okrem teba – oslávenca?
Vtedy som pochopil, že som nechcený, nepozvaný a preto som rýchle odišiel.
Každý rok sa sviatok mojich narodenín zhoršuje. Ľudia pamätajú len na jedlo, pitie, zábavu, ale na mňa akosi zabúdajú.
Bol by som rád, keby si mi tieto Vianoce dovolil vstúpiť do svojho života.
Potešilo by ma, keby si uznal skutočnosť, že pred vyše dvetisíc rokmi som prišiel dobrovoľne na tento svet obetovať svoj život na kríži, aby som ťa zachránil. Dnes, jediné čo chcem je, aby si tomu veril celým svojím srdcom.
Rád sa s tebou o niečo podelím. Keďže ma mnohí nepozvali na svoje párty, budem mať svoju veľkú vlastnú grandióznu oslavu, akú si nikto nevie predstaviť.
Stále ešte prebiehajú prípravy. Dnes som poslal mnoho pozvánok a toto je jedna z nich aj pre teba. Chcem vedieť, či prídeš, aby som ti rezervoval miesto a napíšem tvoje meno zlatými písmenami do veľkej knihy pozvaných. Iba tí zapísaní budú pozvaní na párty. Tí, ktorí neodpovedia na pozvánku, zostanú vonku.
Vieš, ako môžeš odpovedať na toto pozvanie?
Je to jednoduché, pošli za mňa túto pozvánku všetkým, na ktorých ti záleží.
Budem na vás všetkých čakať na tohtoročnej oslave.

Uvidíme sa čoskoro. Milujem ťa!

Ježiš

zdroj: www.topolcany.fara.sk

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen

Modlitba
Prežívame adventné obdobie prípravy na príchod Pána Ježiša, ktorý priniesol nádej a nový život svetu. Narodil sa, aby priniesol dobro, lásku a pokoj aj do našej rodiny. Modlime sa slovami, ktoré nás naučil: Otče náš …

Mária pomôž nám aby sme sa stretávali s tvojím Synom v modlitbe i v ľuďoch, s ktorými sa stretávame. Naša dobrotivá matka vypros požehnanie a vzájomnú lásku pre všetkých prítomných.
Pomáhaj nám vo všetkých životných situáciách. Spomeň si na nás v hodinu našej smrti. Chceme ťa pozdraviť tak ako ťa pozdravil anjel: Zdravas Mária …

Evanjelium
Ježiš povedal svojím učeníkom: „Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá skryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia ju pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“

Môže sa zaspievať adventná pieseň

Prvý adventný týždeň:
Očakávame príchod Pána Ježiša. Prišiel na svet ohlasovať radostnú zvesť chudobným a uzdravovať skrúšených srdcom, tých ktorí vedia, že potrebujú jeho lásku. Prosme ho, aby aj dnes ľudia vedeli, že Ježiš ich miluje a dáva im svoju lásku:
1. Prosíme ťa za svätého otca M. , daj mu veľa svetla a síl v jeho službe. Prosíme ťa vyslyš nás.
2. Daj, aby bohaté krajiny pomáhali chudobným krajinám.
3. Daruj nášmu farskému spoločenstvu požehnaný Advent a urob nás bohatými na lásku k tebe a svojím blížnym.
4. Za nás všetkých, ktorí sa tu stretávame prosme Pána.

Druhý adventný týždeň:
1. Prosíme ťa za našich biskupov a kňazov aby boli dobrými otcami svojich veriacich.
2. Daj, aby sme sa v čase adventu viac venovali modlitbe a dobrým skutkom.
3. Prednesme v duchu každý svoju prosbu. /chvíľka ticha/

Tretí adventný týždeň:
1. Daj, aby všetci ľudia pocítili, že pravý pokoj nájdu iba v tebe.
2. Daj, nech vo svete zavládne pravý pokoj, a nech národ proti národu nezdvíha zbraň.
3. Daj, aby naši zosnulí zaujali svoje miesto v nebeskom kráľovstve.

Štvrtý adventný týždeň:
1. Prosíme vzbuď v našich rodinách kňazské povolania a povolania pre zasvätený život.
2. Daj, nech ľudia pochopia, že pravý pokoj nájdu vtedy keď sa oslobodia od svojích hriechov.
3. Vianoce sú už blízko. Daj, nech tieto sviatky narodenia Božieho syna prežijeme v pokoji a láske.

Záverečná modlitba:
Otče ty si svetlo. Nechceš aby sme zostávali v tme nevedomosti a hriechu. Preto si sľúbil, že k nám príde tvoj Syn a prinesie do nášho života svetlo a teplo lásky. Ďakujeme ti za to, že si ho poslal. Amen.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
zdroj: www.farasecovce.sk

Letecký zájazd do Fatimy s o. Jankom Majerníkom

s návštevou Coimbry a Porta
letecky z Bratislavy

Termín: 29.10.-01.11.2017 Cena: 590,- € vrátane letiskových poplatkov

V cene je zahrnuté: letenka Bratislava – Porto – Bratislava, lux bus, 3 x ubytovanie s polpenziou duchovný doprovod, sprievodca.

Možný príplatok: komplexné cestovné poistenie 12 €

Program zájazdu:

1.deň: v ranných hodinách stretnutie na letisku v Bratislave a následne odlet do Porta. Cestou do Fatimy zastávka v Coimbre /sídlo najstaršej univerzity v zemi/, kaplnka v kláštore sestier karmelitánok, kde bývala sestra Lucia. Prehliadka mesta. Fatima, jedno z najvýznamnejších pútnických miest v Európe. V roku 1917 sa tu trom deťom zjavovala Panna Mária. Deti dostali posolstvo známe ako Fatimské proroctvo. Až 70 000 ľudí bolo pri poslednom zjavení 13. októbra svedkom výnimočného fenoménu na oblohe, ktorý sa nazval „tanec slnka“.. , večera, ubytovanie. Po večeri medzinárodná modlitba ruženca pri Kaplnke zjavení, sviečková procesia.

2.deň: po raňajkách náboženský program vo Fatime. Prehliadka areálu, Kaplnka zjavení s milostivou sochou Panny Márie, Bazilika s hrobmi blahoslaveného Františka a Hyacinty Marto a tiež sestry Lucie, prehliadka moderného chrámu Najsvätejšej trojice, modlitby. Po večeri medzinárodná modlitba ruženca pri Kaplnke zjavení, sviečková procesia, ubytovanie.

3. deň: po raňajkách slovenská krížová cesta z Fatimy do dedinky Aljustrel, možnosť peši navštíviť rodné domy troch vizionárov Lucie Santos, Francisca Marto a Jacinty Marto. Pokračovanie náboženského programu vo Fatime, možnosť návštevy centra Svetového apoštolátu Fatimy /WAF/. Toto medzinárodné modlitebné združenie, schválené Svätou Stolicou, sa riadi heslom Svet zjednotený v modlitbe. Členovia šíria autentické posolstvo nádeje a pokoja fatimských zjavení. Slovensko je členom od roku 2012. Po večeri medzinárodná modlitba ruženca pri Kaplnke zjavení, sviečková procesia, ubytovanie.

4.deň: ranná sv. omša pri Kaplnke Zjavení, po raňajkách odchod do Porta, pri prechádzke v centre mesta po ulici Avenida dos Aliados, kde sa oslavujú aj futbalové úspechy futbalového kluby FC Porto, môžete navštíviť radnicu Câmara Municipal, katedrálu Terreiro da Sé a kostol Igreja da Santa Clara. V podvečerných hodinách odchod na letisko. Odlet do Bratislavy.