Mesiac október je tradične zasvätený modlitbe ruženca. Málokto však vie, ako vlastne modlitba sv. ruženca vznikla.
V 12. storočí žil v Španielsku mladý kňaz Dominik Guzmán (1170-1221). Bol pohnutý problémami doby – herézami a utrpením jednoduchého ľudu. Legenda hovorí, že Panna Mária sa zjavila Dominikovi vo sne. Dala mu reťaz s guľôčkami, na ktorej sa mala recitovať modlitba ruženca a povedala mu, že modlitba a meditácia nad životom jej syna porazí bludy a utrpenie.
Volaj zbožne k Márii, nenechá bez povšimnutia tvoju biedu, pretože je milosrdná, áno, ona je Matkou milosrdenstva.
Sv. Bernard z Clairvaux
Aj keď táto legenda je veľmi milým príbehom, vznik ruženca je o čosi zložitejší. V prvých storočiach existencie Cirkvi mnísi recitovali žalmy. Bolo to jedným z pravidiel ich života. Keďže modlitba žalmov bola možná len tým, ktorí vedeli čítať, bolo treba nájsť spôsob modlitby pre negramotných bratov. Na tento účel sa použila modlitba Pána – Otče náš – bratia túto modlitbu recitovali 150-krát, čo korešpondovalo s počtom žalmov.
Pri odpočítavaní modlitby sa používali malé kamienky. Neskôr boli nahradené guľôčkami. Začiatkom druhého tisícročia s nárastom zbožnosti voči Panne Márii vzniká modlitba Zdravas´ Mária, ktorá sa stáva veľmi rozšírená a populárna. Postupne bola pripojená k tejto modlitbovej tradícii.
V rokoch 1410 – 1439 Dominik Pruský, kolínsky kartuzián, predkladá veriacim Mariánsky žaltár (žaltár – pôvodne kniha žalmov), kde sa nachádzalo 50 Zdravas Márií prepojených na úryvky z evanjelia. Nápad tohto kartuziána sa uchytil. V rôznych regiónoch vznikali adaptácie takéhoto Mariánskeho žaltára a počet urývkov z evanjelia dosahoval až 300.
Dominikán Alain de la Roche (1428-1478) vytvoril jednotné vydanie tohto Mariánskeho žaltára, ktorý sa počas jeho života začal nazývať „Ruženec Preblahoslavenej Panny Márie”. Zjednotiť túto formu modlitby sa mu podarilo vďaka jeho kázaniu a Mariánskym bratstvám, ktoré zakladal. Ruženec zjednodušil v roku 1521 dominikán Alberto de Castello, ktorý vybral 15 úryvkov z evanjelia na meditáciu. Konečná tradičná forma ruženca vznikla počas pontifikátu pápeža Pia V. (1566-1572), ktorý ho štandardizoval a uviedol pre celú Cirkev.
Neskôr boli vykonané už len dve úpravy v tejto modlitbe – v roku 1917 na základe mariánskych zjavení vo Fatime bola na záver desiatku pridaná modlitba „Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy…” a za pontifikátu Jána Pavla II. boli pridané nové desiatky ruženca svetla.
Keď sa pozrieme spätne, zistíme, že sv. Dominik túto modlitbu pravdepodobne vôbec nepoznal. Jej šírenie sa síce spája s rehoľou dominkánov, ktorú sv. Dominik založil, ale šíri sa až od čias Alaina de la Roche, ktorý žil v 15. storočí. Konečnú podobu ruženec dostáva v druhej polovici 16. storočia.
Podľa Catholic encyklopedia
Čo je ruženec?
Nazývame tak retiazku, alebo šnúrku so zrnkami, ako aj modlitbu, ktorej vznik je popísaný vyššie. Pápeži vždy odporúčali túto modlitbu, ktorá sa dodnes teší veľkej obľube u mnohých veriacich ľudí.
Definícia podľa YouCat
***
Ruženec je moja najobľúbenejšia modlitba. Je to nádherná modlitba. Vo svojej jednoduchosti a hĺbke. V skutočnosti si na pozadí slov Zdravas’, Mária premietame pred duchovným zrakom najdôležitejšie udalosti Ježišovho života. Naše srdce môže zároveň v slede ružencových tajomstiev obsiahnuť všetky udalosti, ktoré utvárajú život jednotlivca, rodiny, národa, Cirkvi i celého ľudstva, osobné skúsenosti a skúsenosti iných, najmä tých najbližších, ktorých nosíme v srdci. Jednoduchá modlitba ruženca takto prijíma rytmus ľudského života.
Sv. Ján Pavol II. (29. októbra 1978)
***
Mária sa na nás obracia slovami: „Neboj sa ho! Naber odvahu veriť! Naber odvahu spoľahnúť sa na jeho dobrotu! Dovoľ Bohu, aby si Ťa získal a uvidíš, že Tvoj život sa rozjasní a obsiahne novú šírku, prestane byť nudný, ale bude nekonečne plný prekvapení, pretože nekonečná Božia dobrota sa nikdy nevyčerpá!”
Benedikt XVI. (8. decembra 2005)
***
ÚPLNÉ ODPUSTKY môžu získať tí, čo sa modlia ruženec v kostole, v kaplnke alebo v rodine, v rehoľnom spoločenstve alebo nábožnom združení. Na získanie odpustkov sa stanovuje: 1. Stačí štvrtina celého ruženca, čiže päť desiatkov, 2. k modlitbe treba pridať nábožné rozjímanie o tajomstvách, 3. pri verejnom recitovaní treba vysloviť tajomstvá podľa zaužívaného zvyku.