Author Archives: bero
Jednoduchý plán na pôstne obdobie
Zamyslime sa nad „informáciami“, s ktorými sa počas dňa stretávame. Máme televíziu, rádio, e-mail, SMS správy a internetové stránky ako Facebook a Twitter. Dosť často vidíme, že ľudia si pri večeri telefonujú, pozerajú stránky na iPade a zároveň pomáhajú deťom s domácimi úlohami. Sme takí zaneprázdnení, že ak sa chceme sústrediť na konkrétny zdroj informácií, musíme sa vzdialiť od mnohých ďalších zdrojov.
Vďaka Bohu za Pôstne obdobie! Pozýva nás modliť sa, postiť a dávať almužnu. Ponúka nám príležitosť zjednodušiť si život. Je to istý druh duchovných cvičení, ktoré si môžeme vykonať aj uprostred našich všedných povinností. Pôstne obdobie nám dáva príležitosť vzdialiť sa na istý čas od mnohých zdrojov, aby sme sa sústredili na ten najdôležitejší zdroj: na Ježiša, jeho kríž a zmŕtvychvstanie.
Na príležitostiach je zaujímavé to, že nemajú veľkú hodnotu, ak ich nevyužijeme. Preto potrebujeme plán. Musíme vykonať niečo konkrétne, čo nám pomôže čo najlepšie využiť čas Pôstu. A tak si pomocou tradičnej pôstnej praxe – modlitby, pôstu a almužny – vytvoríme plán a odstránime všetko, čo nás rozptyľuje. Potom budeme otvorenejší voči tomu, čo nám chce povedať Ježiš.
Modlitba
Prvý krok tohto plánu spočíva v tomto: pozrieť sa na svoj denný poriadok a každý deň si nájsť čas na modlitbu. Kedy si dáte „rande“ s Ježišom? Väčšina ľudí považuje za najlepší čas ráno – skôr, než sa tak ponoria do všedných povinností, že sa zabudnú obrátiť na Pána. Nech sa rozhodnete pre ktorýkoľvek čas, dbajte o to, aby to bol čas, keď vás nebude nič rozptyľovať a nebudete mať iné povinnosti.
Ak si viete nájsť čas – a miesto – bez rozptyľovania, budete oveľa lepšie vnímať Ježišovu prítomnosť a jeho vedenie v živote. Oveľa lepšie si do všedného dňa odnesiete požehnania, ktoré ste získali vďaka času s Ježišom.
Keď uvažujete o pravidelnej modlitbe, pripomeňte si Ježišove slová: „Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci“ (Mt 6, 5). „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania“ (6, 7). „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby… a modli sa k svojmu Otcovi“ (6, 6). Nikde nepovedal: „Ak sa chcete modliť“ alebo: „Ak sa rozhodnete modliť.“ Nie, povedal: „Keď sa modlíte.“ Predpokladá, že sa budeme modliť. Ak to Ježiš predpokladá, je jasné, že od nás očakáva, že sa budeme modliť.
Pokiaľ ide o to, ako sa máme modliť, existuje niekoľko spôsobov. Tu je len zopár:
- lectio divina alebo modlitba s Písmom,
- krížová cesta,
- rozjímanie o Kristových „posledných siedmich slovách“,
- modlitbová skupina vo farnosti,
- eucharistická adorácia,
- rozjímanie.
Ak ešte nemáte svoj ustálený spôsob modlitby, zistite, aký druh modlitby je dostupný vo vašej farnosti. Pamätajte na to, že modlitba je dôležitá súčasť každých duchovných cvičení. Je to podstatná ingrediencia, ak si chcete urobiť odstup od všetkých tých informácií vo svojom okolí.
Pôst
Počuli ste o stanfordskom experimente s penovými cukríkmi? Boli to pokusy s malými deťmi, ktoré sa začali v roku 1960. Psychológovia na Stanfordskej univerzite dali deťom dve možnosti: buď si mohli dať jeden penový cukrík hneď, alebo mohli počkať pätnásť minút a získať dva cukríky. Podľa výskumníkov len asi tretina detí dokázala počkať na dvojitú odmenu.
To, čo platí pre tieto deti, platí v rôznej miere aj pre nás. Máme radi okamžité uspokojenie. Mnohí z nás nemajú problém pozerať dlhé hodiny televíziu alebo vysedávať dlho do noci pri internete. Podobne ako deti z pokusu len ťažko odolávame „rýchlemu riešeniu“.
Porovnajme to s pôstom. Táto starobylá prax sa datuje do najranejšieho obdobia Biblie. Mojžiš sa postil na vrchu Sinaj, keď dostal Desatoro (Ex 34, 27 – 28). Ježiš sa postil štyridsať dní na púšti (Mt 4, 1 – 11). Pavol sa postil po obrátení (Sk 9, 1 – 3). Starší v antiochijskej cirkvi sa postili predtým, ako vyslali Pavla a Barnabáša na prvú misijnú cestu (Sk 13, 3). Všetci sa postili, lebo vedeli, že ich Boh požehná, ak sa vzdajú určitého potešenia, aby boli bližšie pri Ježišovi a posilňovali svoje rozhodnutie žiť svätým životom.
Prelom
Asi najväčšie požehnanie, ktoré súvisí s pôstom, sa nazýva „prelom“. Ten nastane, keď konečne dokážeme prelomiť určitú prekážku, ktorá nás brzdila. V istom zmysle všetci potrebujeme prelom: možno potrebujeme zažiť prelom v našom spôsobe života, ktorý je hriešny, alebo potrebujeme zažiť prelom v oblasti svojich názorov a získať nový pohľad, ktorý nám pomôže žiť pokojnejšie a láskyplnejšie.
V tomto Pôstnom období si urobte zoznam kľúčových oblastí svojho života, ktoré potrebujú takýto prelom. A keď si vyberiete svoj druh pôstu, proste Pána, aby vám pomohol prekonať tieto prekážky.
Podobne ako pri modlitbe, aj v pôste sa vám bude dariť lepšie, ak si urobíte plán. Tu sú ciele, ktoré vám pomôžu vytvoriť ho:
- Povedzte Pánovi o svojom cieli. Zapíšte si, aký druh prelomu alebo zmeny by ste chceli vidieť: byť bližšie pri Ježišovi, lepšie komunikovať v manželstve, prekonať hnev alebo niečo iné.
- Vyberte si konkrétnu formu pôstu a zachovávajte ho. Nebudete jesť medzi jedlami? Budete mať menšie porcie? Jeden večer strávite bez televízie? Dáte si pôst od tvrdých slov? Vyberte si niečo, čo je náročné, ale nie nemožné. Najdôležitejšie je to, aby ste urobili maximum a prosili Pána, aby vám pomohol.
- Nech je váš pôst – prázdny žalúdok, pôst od televízie, krotenie jazyka – pripomienkou toho, že sa máte obrátiť k Ježišovi, ďakovať mu za jeho lásku a prosiť ho o zmenu.
- Očakávajte výsledky. Spomeňte si na Ježišovo prisľúbenie: „Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať“ (Mk 11, 24). Nech je vám tento verš pripomienkou vždy, keď budete v pokušení pôst porušiť. Ježiš vás chce požehnať!
- Odpustite si. Keby ste v nejakom bode svojho pôstu zlyhali, nezúfajte si. Jednoducho sa obráťte na Pána a proste ho, aby vám dal ďalšiu milosť. Začnite odznova s vedomím, že Božie milosrdenstvo dokáže prekonať každú chybu či neúspech.
Almužna
Dávanie almužny obsahuje dva dôležité body. Prvý sa týka toho, aby sme mali srdce pre núdznych. Druhý sa týka toho, aby sme sa rozhodli čo najviac pomáhať chudobným. Pápež František nám povedal, že almužna je „gesto úprimnej pozornosti voči tým, ktorí nás oslovia a prosia o pomoc“ (jubilejná katechéza, 9. apríla 2016).
Čo môžete urobiť? Tu je zopár návrhov na vytvorenie plánu:
- Poobzerajte sa po domácnosti a vyraďte oblečenie, ktoré už nenosíte, nástroje a spotrebiče, ktoré už nepoužívate, alebo jedlo navyše z komory. Všetko to pozbierajte a venujte miestnemu spolku svätého Vincenta de Paul alebo potravinovej banke vo farnosti, alebo útulku pre bezdomovcov vo vašom meste.
- Prepočítajte si svoje financie a rozhodnite sa, koľko peňazí môžete v tomto pôstnom čase darovať. Venujte ich na charitu.
- Veľa organizácií ponúka možnosť „adoptovať“ si chudobnú rodinu. Vyhľadajte ju a zistite, či túto rodinu môžete každý mesiac finančne podporovať.
- Pápež František v spomínanej katechéze tiež povedal, že almužna je „gesto lásky, ktorá nás privádza k tým, s ktorými sa stretávame“. Povzbudzuje nás, „aby sme sa zastavili a pozreli sa do tváre, do očí človeka, ktorý žiada o pomoc“. Veľa organizácií sponzoruje vývarovne, komunitné centrá a útulky pre bezdomovcov. Zistite, či sa môžete zapojiť do ich činnosti, hoci len počas Pôstneho obdobia.
Pozn. redakcie: Niektoré z uvedených návrhov, ako realizovať almužnu, sa nám na Slovensku môžu zdať vzdialené od našej reality. Nechali sme ich však v texte s nádejou, že môžu inšpirovať vznik nových charitatívnych diel, hoci len v malom formáte v nejakej farnosti na dedine či dokonca len v jednom spoločenstve.
Jednoduchý pôst
Počas pôstnych duchovných cvičení si zjednodušte život. Odstráňte zo svojho života hluk a rozptyľovanie. Buďte bližšie pri Ježišovi a svojej rodine.
Keď sa svätý Pavol sťažoval, že nedokáže naplniť dobré úmysly, povedal: „Lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie“ (Rim 7, 18). V tomto Pôstnom období to zmeňme! Urobme si 40-denný plán a uskutočňujme ho. Spoločne si zjednodušme život, aby sme sa priblížili k Ježišovi v modlitbe, zažili prelom a dotkli sa Ježiša tak, že pomôžeme jeho „najmenším“ bratom a sestrám (Mt 25, 40).
Zdroj: Slovo medzi nami č. 3/2017, ročník 18.
www. redemptoristi.sk
Pôst a pôstne obdobie
Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. Začiatky tohto veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. Celý tento čas od Popolcovej stredy sa nejedlo mäso ani zvierací tuk, dokonca tiež mlieko a vajcia.
V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu.
Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva – Veľkej noci. Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je prijemné. Tak sa „postíme“ aj vtedy, keď premáhame svoje žiadosti, náruživosti, svoju telesnosť, alebo sa tiež zdržujeme dovolených pôžitkov.
Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini„, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie. Tiež že veľkopôstna doba si aj naďalej zachováva svoj charakter pokánia. V súlade s touto konštitúciou nový Kódex kánonického práva, ktorý platí od roku 1983, priniesol teraz záväznú pôstnu disciplínu. Táto pôstna disciplína je uvedená v piatich kánonoch a to kánony 1249– 1253.
Tieto kánony doslovne nariaďujú:
Kán.1249: Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z božieho zákona povinní konať pokánie; aby sa však medzi sebou spojili v istom spoločnom konaní pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú zvláštnym spôsobom venovať modlitbe, konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa mäsa podľa normy nasledujúcich kánonov.
Kán.1250: Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.
Kán.1251: Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov Konferencie biskupov sa má zachovať každý piatok roka, ak nepripadá naň niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; avšak zdržiavanie sa mäsa a pôst (prísny) sa má zachovať na Popolcovú stredu a Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista (Veľký piatok).
Kán.1252: Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu (prísny) však zaväzuje všetkých plnoletých (myslí sa od 18 r.) až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.
Kán.1253: Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti. Preto podľa Kódexu ohľadom určenia pôstnej disciplíny vydala pokyny aj Biskupská konferencia ČSFR ešte v spoločnom štáte na svojom zasadaní v Brne dňa 28. januára1992. Pre všetky diecézy na Slovensku platí táto pôstna disciplína. Na Popolcovú stredu a na Veľký piatok je povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov a postiť sa (dodržať prísny pôst);
1. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:
- zdržiavať sa mäsitých pokrmov
- vykonať skutok nábožnosti; účasť na svätej omši, alebo na krížovej ceste, alebo sa pomodliť bolestný ruženec
- čítať aspoň desať minút Sväté písmo
- vykonať skutok lásky k blížnemu: navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých, alebo hmotne pomôcť chudobným, či viacdetným rodinám
- zrieknuť sa sledovania televíznych programov, alebo fajčenia, alebo alkoholických nápojov, alebo vykonať iné ozajstné sebazaprenie
2. Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr. ryby).
3. Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť. Na raňajky a večeru možno niečo zjesť.
Celú pôstnu dobu treba považovať za dobu pokánia, preto sa treba zdržiavať hlučných zábav.
Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky. (kánon 1245).
Zdroj: ladce.fara.sk
Posolstvo Svätého Otca na Pôstne obdobie 2020
Na Pôstne obdobie aj tento rok vydal Svätý Otec František duchovné posolstvo. Prinášame ho v plnom znení v oficiálnom preklade publikovanom Konferenciou biskupov Slovenska.
„V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!“ (2 Kor 5, 20)
Drahí bratia a sestry!
Aj toho roku nám Pán poskytuje príhodný čas, aby sme sa pripravili sláviť s obnoveným srdcom veľké tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, ktoré je základom kresťanského života tak jednotlivca, ako aj spoločenstva. K tomuto tajomstvu sa musíme neustále vracať, mysľou i srdcom. Ono v nás totiž neprestáva rásť do tej miery, do akej sa necháme zachytiť jeho duchovnou dynamikou a priľneme k nemu svojou slobodnou a veľkodušnou odpoveďou.
1. Veľkonočné tajomstvo – základ obrátenia
Radosť kresťana vyviera z počutia a prijatia radostnej zvesti o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní: kerygmy. Tá zahŕňa tajomstvo lásky, ktorá „je taká reálna, taká opravdivá, taká konkrétna, že nám ponúka vzťah plný úprimného a plodného dialógu“ (Christus vivit, 117). Kto verí v toto tajomstvo, odmieta klamstvo, podľa ktorého náš život pochádza len z nás samých, hoci v skutočnosti sa rodí z lásky Boha Otca, z jeho vôle darovať život v hojnosti (porov. Jn 10, 10). Ak však počúvame zvodný hlas „otca lži“ (porov. Jn 8, 45), riskujeme, že sa prepadneme do priepasti nezmyslov a okúsime už tu na zemi peklo, ako o tom svedčia, žiaľ, mnohé tragické udalosti z osobnej i kolektívnej ľudskej skúsenosti.
Na tohoročné Pôstne obdobie by som preto chcel všetkým kresťanom adresovať slová, ktoré som napísal v apoštolskej exhortácii Christus vivit: „Pozeraj sa na rozopäté ruky ukrižovaného Krista a dovoľ, aby ťa znova a znova zachraňoval. A keď sa pôjdeš vyznať zo svojich hriechov, ver pevne v jeho milosrdenstvo, ktoré ťa oslobodzuje od viny. Kontempluj jeho krv vyliatu s takou veľkou láskou a nechaj sa ňou očistiť. Tak sa budeš môcť vždy znova prebudiť k životu“ (123). Kristova Veľká noc nie je udalosťou z minulosti: skrze moc Ducha Svätého je stále aktuálna a umožňuje nám s vierou hľadieť na Kristovo telo a dotýkať sa ho v mnohých trpiacich.
2. Naliehavosť obrátenia
Bude užitočné hlbšie sa zamyslieť nad veľkonočným tajomstvom, vďaka ktorému nám bolo darované Božie milosrdenstvo. Zakúsiť milosrdenstvo je totiž možné iba v stretnutí „z tváre do tváre“ s ukrižovaným a vzkrieseným Pánom, „ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2, 20): v dialógu od srdca k srdcu, od priateľa k priateľovi. Preto je modlitba v Pôstnom období taká dôležitá. Je viac ako len povinnosťou, vyjadruje potrebu odpovedať na Božiu lásku, ktorá nás vždy predchádza a podopiera. Lebo kresťan sa modlí vo vedomí, že si takúto lásku nezaslúži. Modlitba môže nadobúdať rôzne podoby, no v Božích očiach je skutočne dôležité to, že preniká do nášho vnútra a narúša tvrdosť nášho srdca, obmäkčuje ho, aby sa čoraz viac obracalo k Bohu a jeho vôli.
V tejto príhodnej dobe sa preto nechajme viesť ako Izrael na púšti (porov. Oz 2, 16), aby sme mohli napokon začuť hlas nášho Ženícha a hlbšie a ochotnejšie ho nechali v nás rezonovať. O čo viac sa dáme viesť jeho Slovom, o to skôr budeme môcť zakúsiť jeho nezaslúžené milosrdenstvo voči nám. Nenechajme teda uplynúť tento čas milosti nadarmo, v klamnej predstave, že my určujeme čas a spôsob nášho obrátenia k nemu.
3. Vášnivé Božie odhodlanie viesť dialóg so svojimi deťmi
To, že nám Pán znovu raz ponúka takýto príhodný čas na naše obrátenie, by sme nemali považovať za samozrejmosť. Táto nová príležitosť v nás má prebudiť pocit vďačnosti a zatriasť našou zotrvačnosťou. Napriek často dramatickej prítomnosti zla v našom živote – a tiež v Cirkvi a vo svete – toto časové obdobie, ktoré nám ponúka možnosť zmeniť smer života, vyjadruje vytrvalú Božiu vôľu neprerušiť s nami dialóg spásy. V ukrižovanom Ježišovi, ktorého Boh „za nás urobil hriechom“ (2 Kor 5, 21), zašla táto vôľa tak ďaleko, že Boh nakládol na svojho Syna všetky naše hriechy, až sa „uskutočňuje obrátenie sa Boha proti sebe samému“, ako píše pápež Benedikt XVI. (encyklika Deus caritas est, 12). Lebo Boh miluje aj svojich nepriateľov (porov. Mt 5, 43 – 48).
Dialóg, ktorý chce Boh nadviazať s každým človekom prostredníctvom veľkonočného tajomstva svojho Syna, nie je dialógom, aký sa pripisuje obyvateľom Atén, ktorí vraj „nemali na nič toľko času ako rozprávať alebo počúvať niečo nové“ (Sk 17, 21). Takýto druh klebetenia, diktovaný prázdnou a povrchnou zvedavosťou, charakterizuje svetského ducha každej doby a v našich časoch môže byť aj výsledkom nevhodného používania komunikačných prostriedkov.
4. Bohatstvo, o ktoré sa človek delí a nehromadí ho pre seba
Postaviť veľkonočné tajomstvo do centra života značí mať súcit s Kristovými ranami, ktoré dnes nachádzame v mnohých nevinných obetiach vojen, svojvoľného konania proti životu – od nenarodených detí až po starých ľudí – v obetiach rôznych foriem násilia, prírodných katastrof, nespravodlivého rozdelenia dobier zeme, obchodu s ľudskými bytosťami vo všetkých jeho formách a bezuzdného smädu po zárobku, ktorý je istou formou modloslužby.
Aj dnes je dôležité pripomínať mužom a ženám dobrej vôle, aby sa delili o svoje vlastníctvo s chudobnejšími. Takáto almužna je formou osobnej účasti na budovaní spravodlivejšieho sveta. Podeliť sa s láskou robí človeka ľudskejším; pri hromadení majetku hrozí, že sa staneme necitlivými a uzavrieme sa vo svojom egoizme. Môžeme a musíme však ísť ešte ďalej, a to pokiaľ ide o štruktúrne otázky ekonomiky. Preto som v Pôstnom období zvolal do Assisi v dňoch 26. až 28. marca 2020 mladých ekonómov, podnikateľov a change-makerov, aby prispeli k navrhnutiu spravodlivejšej a inkluzívnejšej ekonomiky, než je tá dnešná. Ako sa už viackrát v cirkevnom učení zopakovalo, politika je významnou formou bratskej lásky (porov. Pius XI., Príhovor k Talianskej federácii katolíckych univerzitných študentov – FUCI, 18. decembra 1927). To isté možno povedať o ekonomike, ak do nej zavádzame evanjeliového ducha, teda ducha blahoslavenstiev.
Ohľadom nastávajúceho Pôstneho obdobia prosím o príhovor Najsvätejšiu Pannu Máriu, aby sme prijali výzvu nechať sa zmieriť s Bohom, aby sme zamerali zrak svojho srdca na veľkonočné tajomstvo a obrátili sa k otvorenému a úprimnému dialógu s Bohom. Takto sa totiž môžeme stať tým, čo Kristus povedal o svojich apoštoloch: soľou zeme a svetlom sveta (porov. Mt 5, 13 – 14).
V Ríme pri Svätom Jánovi z Lateránu 7. októbra 2019, na spomienku Panny Márie Ružencovej
František
(Preklad: M. Spišiaková)
zdroj: www.vaticannews.va
Obetovanie Pána- Hromnice
Sviatok Obetovania Pána bol známy v Jeruzaleme už v 4. st. po Kr.. Kresťania v Ríme ho prijali v 7. st. po Kr. Podkladom tohto sviatku je Evanjelium podľa Lukáša (2,22-39), kde sa hovorí: „Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „…všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi; a aby obetovali ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky…“ Podľa Mojžišovho zákona (Lv 12,2 a nasl.) každá matka po pôrode sa pokladala za poškvrnenú, nečistú. Týmto prikázaním chcel Boh pripomenúť Židom, že každý potomok Adama je od narodenia poškvrnený hriechom, a chcel v nich vzbudiť túžbu po duchovnom očistení. Mária, sama bez hriechu počatá, okrem toho, že sa stala matkou svätým, nadprirodzeným spôsobom, nebola hriešna, a preto ani nepodliehala predpísanému obradu očisťovania. No z pokory a poslušnosti voči posvätnému zákonu – aby nikoho nepohoršila – podriadila sa tomuto obradu.
Do II. vatikánskeho koncilu sa tento sviatok slávil ako mariánsky sviatok, lebo sa vyzdvihovala prvá časť správy sv. Lukáša: Očisťovanie Panny Márie. Podľa novej liturgickej úpravy sviatkov sa zaradil medzi sviatky Pána, ako sa pôvodne slávil pred pápežom Sergiom I. Kladie sa totiž väčší dôraz na druhú časť správy sv. Lukáša: na obetovanie Ježiša v chráme. Preto aj pomenovanie tohto sviatku už nie je Očisťovanie Panny Márie, ale Obetovanie Pána (Praesentatio Domini). Na Slovensku je zaužívaný aj názov Hromnice.
Na pamiatku slov starca Simeona, že Ježiš je „svetlo na osvietenie pohanov“, sa v tento deň požehnávajú voskové sviece, ktoré sa volajú „hromničné“. Nábožní ľudia ich zapaľovali v čase hromobitia a pri nich prosili Pána Boha o odvrátenie nebezpečenstva.
Spracované podľa: www.zivotopisysvatych.sk, www.katolici.szm.com
Vyšlo posolstvo na Svetový deň chorých: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate
K Svetovému dňu chorých, ktorý sa slávi 11. februára, v deň liturgickej spomienky Panny Márie Lurdskej, vydal Svätý Otec František aj tento rok svoje posolstvo. Jeho názov tvoria Ježišove slová: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním” (Mt 11,28).
V Posolstve k 28. svetovému dňu chorých, ktorého text zverejnilo 3. januára vatikánske Tlačové stredisko, pápež František upriamuje pozornosť na Ježiša ako zdroj posily pre chorého človeka a vzor pre zdravotníckych pracovníkov, dobrovoľníkov i celú Cirkev. Zvlášť apeluje na zdravotníkov, aby sa v nijakom prípade nepodvolili praktikám eutanázie, asistovanej samovraždy a útokom proti životu.
„V niektorých prípadoch je pre vás výhrada vo svedomí nevyhnutnou voľbou, aby ste zostali verní svojmu „áno“ životu a ľudskej osobe,“ píše pápež lekárom a zdravotníckym pracovníkom. Vyzýva ich udržať si zmysel pre transcendenciu a povzbudzuje ich k vysokej profesionalite ako najlepšiemu spôsobu služby napĺňania práva človeka na život.
Svoje posolstvo začína pápež František oslovením všetkých:
„Drahí bratia a sestry, Ježišove slová: «Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním» (Mt 11,28) poukazujú na tajomnú cestu milosti, ktorá sa zjavuje ľuďom jednoduchým a poskytuje odpočinok preťaženým a unaveným. Tieto slová sú výrazom solidarity Syna človeka, Ježiša Krista, s trpiacim a sužovaným ľudstvom. Koľko ľudí trpí na tele i na duchu! On volá všetkých, aby prišli k nemu: «Poďte ku mne!» a sľubuje im úľavu a posilu.”
„Ježiš hľadí na zranené ľudstvo. Má oči, ktoré vidia, ktoré si všímajú, pretože hľadia do hĺbky… nikoho nevylučujú… Každého pozýva vstúpiť do jeho života a zakúsiť nežnosť. Prečo v sebe Ježiš Kristus prechováva tieto city?” – kladie si otázku pápež František:
„Pretože sa sám stal slabým, zakúšal ľudské utrpenie a dostal aj posilu od Otca. Skutočne, len ten, kto sám prežíva túto skúsenosť, dokáže potešiť druhého. Závažné formy utrpenia sú rozličné: nevyliečiteľné a chronické choroby, duševné ochorenia, ochorenia vyžadujúce rehabilitáciu alebo paliatívnu starostlivosť, rôzne postihnutia, choroby detské i starecké…
V takýchto okolnostiach sa neraz eviduje nedostatok ľudskosti, a preto sa žiada, aby prístup k pacientovi bol osobný, aby sa k liečbe pripojila aj starostlivosť, pre celostné uzdravenie človeka. V chorobe človek pociťuje ohrozenie nielen svojej fyzickej integrity, ale aj rozmeru vzťahového, intelektuálneho, emocionálneho a duchovného; preto okrem terapie očakáva podporu, starostlivosť, záujem… jedným slovom lásku. Navyše, popri chorom človeku je aj jeho rodina, ktorá trpí a tiež potrebuje potechu a blízkosť.”
Svätý Otec sa vo svojom posolstve ďalej obracia na jednotlivé skupiny zainteresovaných. Oslovuje na prvom mieste samotných chorých:
„Drahí chorí bratia a sestry, vaša choroba vás osobitným spôsobom stavia uprostred tých «unavených a preťažených», ktorí priťahujú Ježišov pohľad a jeho srdce. Odtiaľ prichádza svetlo do vašich chvíľ temnoty a nádej do vašich neútech. (…) V takejto situácii celkom iste potrebujete miesto, kde sa dá načerpať nových síl. Cirkev chce byť vždy väčšmi a vždy lepšie «hostincom» toho Dobrého Samaritána, ktorým je Kristus (porov. Lk 10,34), to znamená domom, kde možno nájsť jeho milosť, prejavujúcu sa v rodinnom vzťahu, pohostinnom prijatí a úľave.”
Po chorých sa ďalej pápež obracia na zdravotníckych pracovníkov:
„Drahí zdravotnícki pracovníci, každý diagnostický, preventívny, terapeutický, výskumný, liečebný či rehabilitačný zásah je zameraný na chorú osobu, kde substantívum „osoba” má vždy prednosť pred adjektívom „chorá”. Nech je preto vaše konanie neustále nasmerované k dôstojnosti a životu človeka, bez akékohokoľvek ústupku voči činom s povahou eutanázie, asistovanej samovraždy alebo vyhasenia života, ani vtedy, keď je stav chroby nezvratný.
Pri hraničnej situácii a aj možnom zlyhaní lekárskej vedy vzhľadom na stále problematickejšie klinické prípady a nepriaznivé diagnózy sa od vás žiada byť otvorenými pre transcendentný rozmer, ktorý vám môže ukázať plný zmysel vašej profesie. Pamätajme, že život je posvätný a patrí Bohu, preto je nenarušiteľný a nedotknuteľný (porov. Inštrukcia Donum vitae, 5; Encyklika Evangelium vitae, 29-53). Život treba prijímať, chrániť, vážiť si ho a slúžiť mu od jeho začiatku až po smrť: dožaduje sa toho rovnako rozum, ako aj viera v Boha, pôvodcu života.
V niektorých prípadoch je pre vás výhrada vo svedomí nevyhnutnou voľbou, aby ste zostali verní svojmu „áno“ životu a ľudskej osobe. V každom prípade vaša profesionalita, oduševňovaná kresťanskou láskou, bude najlepšou formou služby tomu opravdivému právu človeka, akým je právo na život. I vtedy, keď nebudete schopní vyliečiť, budete vždy môcť poskytnúť starostlivosť činmi a procedúrami, ktoré chorému prinesú posilu a úľavu.“
Napokon sa Svätý Otec obracia vo svojom posolstve na dobrovoľníkov:
„Zo srdca ďakujem dobrovoľníkom, ktorí sa venujú službe chorým, v nejednom prípade zachraňujúc nedostatky vo fungovaní systému a odzrkadľujúc skutkami láskavosti a blízkosti podobu Krista – Dobrého Samaritána.
Panne Márii, Uzdraveniu chorých, zverujem všetkých, ktorí nesú bremeno choroby, spolu s ich rodinami, ako aj všetkých zdravotníckych pracovníkov. Všetkých vrúcne uisťujem o svojej blízkosti v modlitbe a zo srdca udeľujem apoštolské požehnanie.“
Posolstvo s podpisom pápeža Františka nesie dátum 3. januára 2020, na Spomienku Najsvätejšieho mena Ježiš. Zdroj: www.vaticannews.va
Udalosti v Cirkvi vo svete a na Slovensku v roku 2019
Katolícka cirkev v roku 2019 si pripomenula 50. výročie kňazskej vysviacky Svätého Otca Františka, prežívala Synodu biskupov o Amazónii, Katolícke noviny si pripomenuli 170. výročie svojho založenia a uplynulo 400 rokov od mučeníckej smrti košických mučeníkov.
Január vo svete
8. januára – Turecko oznámilo, že povolilo stavbu kresťanského chrámu pre veriacich Sýrskej pravoslávnej cirkvi. Ide o vôbec prvý novopostavený kostol na území Turecka od roku 1923.
23. – 27. januára – Svätý Otec František sa zúčastnil na Svetových dňoch mládeže v Paname.
28. januára – V juhofilipínskom vikariáte na ostrove Jolo v provincii Sulu útočili v miestnej katedrále teroristi. Pri bombovom útoku prišlo o život dvadsať ľudí.
Január doma
8. januára – Prezident SR udelil rehoľnej sestre Veronike Ráckovej z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého štátne vyznamenanie, Pribinov kríž I. triedy in memoriam, za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti prevencie zdravia a misionárskej činnosti.
16. januára – Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska prijal na tradičnom novoročnom stretnutí zástupcov cirkví a náboženských spoločností.
Február vo svete
3. – 5. februára – Pápež František absolvoval zahraničnú cestu do Spojených arabských emirátov. Petrov nástupca zavítal do tejto krajiny ako historicky prvý pápež.
11. februára – Mestský štát Vatikán si pripomenul 90. výročie podpísania Lateránskych zmlúv. Usporiadali sa nimi vzťahy medzi Talianskou republikou a Vatikánom.
21. – 24. februára – Vo Vatikáne sa uskutočnilo celocirkevné stretnutie venované ochrane maloletých. Svätý Otec František vyzval na spoločný boj Cirkvi a všetkých ľudí dobrej vôle proti akejkoľvek forme zneužívania detí a násilia voči nim.
Február doma
14. februára – Katolícka cirkev na Slovensku si pripomenula 1150. výročie smrti sv. Konštantína Cyrila.
19. februára – Konferencia biskupov Slovenska ocenila osobnosti kultúry cenou patróna umelcov Fra Angelico. Oceňovanie sa konalo už po 17. raz.
28. februára – Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský odovzdal výťažok svätomartinskej zbierky košickému arcibiskupovi metropolitovi Bernardovi Boberovi. Tento rok bola určená na podporu výstavby spoločenskej miestnosti pre 240 ľudí v pastoračnom centre blahoslavenej Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.
Marec vo svete
8. marca – Na konci roka 2017 žilo na planéte viac ako 7,4 miliardy ľudí, z ktorých 1,313 miliardy bolo pokrstených katolíkov. Tieto a mnohé iné čísla priniesla štatistická ročenka Katolíckej cirkvi, ktorá sa publikuje v priemere každé tri roky.
10. marca – Pri leteckom nešťastí v Etiópii zahynulo 157 ľudí. Medzi obeťami boli aj štyria Slováci. Jednou z nich bola charitatívna pracovníčka, projektová manažérka Dobrej noviny a spolupracovníčka KN Danica Olexová (42).
20. marca – V USA zomrel biskup Jozef Viktor Adamec, emeritný biskup Diecézy Altoona-Johnstown v USA, ktorý mal slovenských rodičov, ktorí sa do USA vysťahovali z Trenčianskej Závady. Aktívne sa zaujímal o život Cirkvi na Slovensku, ktorú mnohorako podporoval.
30. – 31. marca – Svätý Otec František navštívil Maroko. Bola to jeho 28. apoštolská cesta.
Marec doma
2. marca – Emeritný košický arcibiskup Alojz Tkáč oslávil životné jubileum 85 rokov.
11. – 12. marca – Kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, oslávil 70. výročie svojej kňazskej vysviacky a zároveň svoje 95. narodeniny.
14. marca – V 24. ročníku Dobrej noviny sa do koledovania zapojilo 23 778 koledníkov v 2 512 skupinkách, ktorí spolu navštívili 64 585 rodín a vyzbierali 1 148 404,97 eur.
29. marca – Vo veku 104 rokov zomrel otec slovenskej dominikánskej rodiny páter Akvinas Juraj Gabura OP.
Apríl vo svete
15. apríla – V Paríži vyhorela svetoznáma Katedrála Notre-Dame.
21. apríla – Na Srí Lanke došlo k teroristickým útokom na kostoly, pri ktorých zomrelo vyše 200 ľudí.
Apríl doma
26. apríla – Spolok svätého Vojtecha si pripomenul 140 rokov od úmrtia svojho zakladateľa, katolíckeho kňaza Andreja Radlinského.
28. apríla – V Košickej arcidiecéze sa uskutočnil prvý obrad zasvätenia panien. Ordo virginum, rád zasvätených panien, je starobylý rád existujúci od čias apoštolov. Zasvätené panny nie sú rehoľníčky a nepatria ani k sekulárnym inštitútom.
30. apríla – V Košiciach odhalili skutočnú podobu tvárí troch košických mučeníkov. Tváre sv. Mareka Križina, sv. Štefana Pongráca SJ a sv. Melichara Grodeckého SJ zverejnila pri príležitosti jubilejného roka 400. výročia ich mučeníckej smrti Košická arcidiecéza.
Máj vo svete
5. – 7. mája – Svätý Otec František navštívil Bulharsko a Macedónsko.
7. mája – Vo veku 90 rokov zomrel v Paríži Jean Vanier, zakladateľ komunity Archa, ktorá prijíma hendikepované osoby. Vo svete má približne 150 centier.
31. mája – 2. júna – Svätý Otec František absolvoval svoju 30. zahraničnú cestu. Tentoraz navštívil Rumunsko.
Máj doma
8. mája – Ďakovná púť Košickej arcidiecézy pod vedením arcibiskupa Bernarda Bobera, ktorý odovzdal Svätému Otcovi relikvie blahoslavenej Anny Kolesárovej.
12. mája – V Nedeľu Dobrého pastiera otvorili svoje brány slovenské kňazské semináre.
Jún vo svete
14. júna – Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi, si pripomenul 10. výročie svojej biskupskej chirotónie, ktorú prijal v Ríme, v Bazilike Santa Maria Maggiore.
15. júna – Eritrejská vláda rozhodla o vyvlastnení všetkých zdravotníckych zariadení spravovaných Katolíckou cirkvou.
Jún doma
12. júna – Trnava privítala v dňoch 7. – 8. júna 2019 najväčší gospelový open-air festival v strednej Európe – Festival Lumen.
15. júna – V slovenských diecézach sa konali diakonské a kňazské vysviacky.
28. júna – Svätý Otec František, v zastúpení kardinálom Róbertom Sarahom, prefektom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, udelil farskému chrámu – diecéznej svätyni v Hronskom Beňadiku titul Bazilika minor.
Júl vo svete
19. júla – Pápež František vymenoval nového riaditeľa Tlačového strediska Svätej stolice. Stal sa ním 42-ročný Matteo Bruni, Talian narodený v Anglicku.
Júl doma
25. júla – V Námestove vyvrcholil najstarší gospelový festival na Slovensku Verím Pane.
25. júla – Slávnostnou svätou omšou v Katedrále sv. Martina v Bratislave oficiálne otvorili nový úsek svätojakubskej cesty na Slovensku medzi Trnavou a Bratislavou.
26. júla – Už 25 rokov prichádzajú mladí ľudia z celého Slovenska na Katarínku, miesto, kde svojimi rukami opravujú kláštor.
August vo svete
1. augusta – V Nigérii zastrelili diecézneho kňaza Paula Offu, ktorý pôsobil ako správca farnosti.
3. augusta – Okolo 5 000 roverov a strážkyň, členov Federácie skautov Európy, sa stretlo s pápežom Františkom. Medzi účastníkmi akcie Euromoot 2019 z 21 krajín boli aj tri desiatky účastníkov zo Slovenska.
4. augusta – Pri príležitosti 160. výročia smrti sv. Jána Máriu Vianneya vydal Svätý Otec František list adresovaný všetkým kňazom sveta.
19. augusta – V Tanzánii tragicky zahynula slovenská etnologička a laická misionárka Emília Bihariová. Zomrela pri autonehode v tanzánskom regióne Tabora, kde počas leta vykonávala vedecký výskum etnika Datogov.
August doma
1. augusta – Novým riaditeľom národnej kancelárie Pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi na Slovensku sa stal Miroslav Dzurech ml.
1. augusta – Konferencia biskupov Slovenska dostala nového výkonného sekretára. Stal sa ním kňaz Trnavskej arcidiecézy Ivan Ružička.
28. augusta – V Bratislave sa uskutočnil teologický kongres o nádeji. Zišlo sa na ňom 240 odborníkov z 25 krajín a z viac ako 50 inštitúcií. Išlo o najväčší teologický kongres v strednej Európe.
September vo svete
1. septembra – Pápež František v nedeľu 1. septembra vymenoval desiatich nových kardinálov a troch ďalších kardinálov nevoličov.
4. – 10. septembra – Pápež František absolvoval svoju 31. zahraničnú apoštolskú cestu. Tentoraz prišiel do Afriky, konkrétne do Mozambiku, na Madagaskar a Maurícius.
September doma
7. septembra – Pri príležitosti 400. výročia mučeníckej smrti troch svätých košických mučeníkov Slovensko vydalo pamätnú známku.
17. – 20. septembra – Mesto Levoča hostilo rektorov zo združenia európskych mariánskych svätýň (European Marian Network).
22. septembra – Za najmenších z nás – to bolo heslo tretieho ročníka Národného pochodu za život, ktorý sa konal v Bratislave.
28. septembra – V sídle Katolíckych novín sa uskutočnil Deň otvorených dverí pri príležitosti 170. výročia vzniku katolíckeho periodika. Do redakcie zavítali aj rodiny s deťmi, výhercovia letnej súťaže Katolíckych novín.
Október vo svete
1. októbra – Vo Vatikáne otvorili Mimoriadny misijný mesiac.
6. – 27. októbra – Vo Vatikáne sa uskutočnilo špeciálne zasadanie synody biskupov pre Amazóniu. Jej téma znela: Amazónia: Nové cesty pre Cirkev a pre celostnú ekológiu.
Október doma
16. októbra – Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili nový zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností.
16. októbra – Štátny sekretariát po preštudovaní archívnych dokumentov a nových dôkazov zaslaných z Kongregácie pre kauzy svätých v svojom písomnom stanovisku rozhodol o znovuotvorení kauzy blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka.
November vo svete
19. – 26. novembra – Svätý Otec František absolvoval 32. zahraničnú cestu. Jeho kroky viedli na Ďaleký východ, do Thajska a Japonska.
November doma
4. novembra – Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí na základe žiadosti košického arcibiskupa metropolitu Bernarda Bobera schválila svätú Alžbetu Uhorskú ako nebeskú patrónku Košíc.
7. novembra – Katolícke noviny oslávili 170. výročie svojho založenia.
12. novembra – Trnavská novéna si pripomenula 75 rokov od svojho začiatku v roku 1944.
December vo svete
9. decembra – Svätý Otec František prijal na audiencii vo Vatikáne predsedu vlády SR Petra Pellegriniho spolu so sprievodom.
13. decembra – Svätý Otec František si pripomenul 50. výročie kňazskej vysviacky.
December doma
1. decembra – Slovenskí biskupi vyhlásili Rok Božieho slova.
4. decembra – Vo veku 93 rokov zomrel Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup gréckokatolíckeho Pražského apoštolského exarchátu a abrittský titulárny biskup.
Zdroj: Ľudovít Malík – www.katolickenoviny.sk
Na počiatku bolo slovo…
Nájdite si čas na adventnú rodinnú modlitbu!
Tieto praktické, realistické návrhy vám ukážu, ako na to.
Patricia Mitchellová
„Rodina“ a „modlitba“ patria spolu. Ako nás učí Druhý vatikánsky koncil, naše rodiny sú „domáca cirkev“.
Kde by sa našlo lepšie miesto, kde sa môžu deti učiť o kráse modlitby a
jej plodoch, ak nie v rodinnom kruhu života a lásky? Rodinná modlitba sa
však môže vytratiť v uponáhľaných rodinách, ktoré sa až po okraj venujú
práci a iným činnostiam.
Ak vaša rodina ešte nezaviedla tradíciu spoločnej modlitby, Advent je
dokonalý čas, aby sme s tým začali. Ponúka bohatstvo tradícií, napríklad
adventný veniec, adventný kalendár a jasličky. To všetko môžeme použiť
ako ústredné body na modlitbu. V šialenstve tohto nakupovacieho obdobia
rodinná modlitba počas Adventu upriami našu pozornosť i pozornosť našich
detí na dôvod Vianoc. A keď zavedieme rodinnú modlitbu teraz, ľahšie v
nej budeme pokračovať aj v iných liturgických obdobiach roka.
Keď ste sa už usilovali spoločne modliť ako rodina, ale nefungovalo to,
skúste to znovu. Existuje veľa prekážok – nedostatok času, únava a odpor
detí i dospievajúcich. Keď však rodiny budú vytrvalé a tvorivé, môžu si
nájsť každý týždeň pár minút na to, aby sa spoločne stretli v Ježišovom
mene.
Prečo sa modliť spolu?
„Rodičia sú… prví ohlasovatelia evanjelia pre svoje deti,“ napísal pápež Ján Pavol II. v roku 1981 v exhortácii O úlohách kresťanskej rodiny v dnešnom svete (Familiaris consortio).
Keď sa rodičia modlia s deťmi, čítajú s nimi Božie slovo a oboznamujú
ich so sviatosťami a Cirkvou, napísal Svätý Otec, stávajú sa „v plnom
zmysle rodičmi, ktorí plodia nielen telesný život, ale aj ten, ktorý
obnovou skrze Ducha pramení z Kristovho kríža a zmŕtvychvstania“ (39).
Keď sa modlíme s deťmi, oboznamujeme ich s jazykom viery, takže sa pre
nich stáva prirodzeným pri rozhovore s Bohom. Skrze náš príklad a pod
naším vedením sa deti učia chváliť Boha, ďakovať mu, prosiť o
odpustenie, prosiť za iných a žiadať o svoje potreby.
Pravidelná rodinná modlitba tiež našim deťom ukazuje, že byť kresťanom
znamená, že Boh vládne v našej rodine – nielen v nedeľu, ale každý deň
roka. Byť kresťanom znamená žiť v blízkom spoločenstve s Pánom a medzi
sebou navzájom. Pápež Ján Pavol II. vo Familiaris consortio napísal: „Rodina má za úlohu stále viac stávať sa tým, čím je, čiže spoločenstvom života a lásky“ (17).
Túto úlohu môžeme plniť napríklad rodinnou modlitbou. Žiť ako
spoločenstvo života a lásky si vyžaduje milosrdenstvo a súcit. Spoločná
modlitba môže vytvoriť pokoj a harmóniu, keď sa my a naše deti učíme
odpustiť a prosiť o odpustenie – a každá rodina potrebuje Božiu milosť,
aby si odpustili jeden druhému.
Väčšinou však katolíckych rodičov netreba presviedčať o plodoch rodinnej
modlitby. Ťažšie je spoločne sa modliť! Tieto návrhy vám môžu pomôcť.
Nájsť si čas
Slávny verš z Knihy Kazateľ hovorí: „Všetko má svoj čas a každá činnosť pod nebom má svoju chvíľu“ (3, 1). V rytme dňa sú rána, večery a čas na jedlo prirodzenou chvíľou, keď sa môžeme zastaviť a spoločne sa modliť.
Prirodzená príležitosť na rodinnú modlitbu je krátko pred večerou. Okrem
toho, že sa spoločne pomodlíme pred jedlom, tento čas môže byť
príležitosťou aj na to, aby sme sa modlili za priateľov a členov rodiny,
ktorí sú chorí alebo trpia. Môžeme poďakovať Bohu za požehnania, ktoré
sme dostali počas dňa. „Netrvá to dlho,“ hovorí jedna matka, ktorá to
vyskúšala, „ale niekedy náš krátky modlitbový čas podnieti rozhovor a
diskusiu, ktorá trvá počas celej večere.“
Mnohé rodiny sa modlia s deťmi pred spaním ? individuálne alebo
spoločne. Na začiatku zapália sviečku alebo zaspievajú pieseň a potom sa
spontánne modlia, vzdávajú vďaky a prosia jeden za druhého, za rodinu a
priateľov. Na záver sa môžu pomodliť Otčenáš, Zdravas‘ Mária a Sláva
Otcu. V jednej rodine mamka i otecko urobia svätenou vodou znak kríža na
čele každého dieťaťa predtým, ako ich pošlú do postele s objatím a
bozkami.
Keď to dovoľujú pracovné a školské povinnosti, rodičia sa môžu modliť aj
ráno. Jedna rodina so staršími deťmi používa ranné chvály z Liturgie
hodín, ktoré svojimi antifónami a responzóriami povzbudzujú, aby sa
zapojil každý vrátane zdráhavých dospievajúcich. Môžu sa použiť aj
vešpery z Liturgie hodín.
Nájsť formu
Keď ste si už našli vhodný čas na modlitbu, musíte experimentovať s
formou. Či už sa modlíte spontánne, používate Písmo, formálne modlitby
alebo ich kombináciu, modlite sa tak, aby tomu deti rozumeli.
Pri mladších deťoch je náročné udržať ich pozornosť a relatívne dobré
správanie. U škôlkarov to môže znamenať, že si zaspievate pieseň chvál a
budete pri tom tlieskať alebo sa poďakujete Bohu za jednu konkrétnu
vec.
To, čo funguje v jednom veku, však nemusí fungovať v inom veku, takže
buďte pružní. Keď deti rastú, rodičia môžu „prejsť“ od modlitieb pred
spaním k tomu, čo sa viac podobá na večernú pobožnosť.
Ak deti a dospievajúci kladú odpor, požiadajte ich, aby sa zapojili do
modlitby tak, že si vyberú svoju pieseň alebo modlitbu. Ak sa však deti
rozhodnú nezapojiť sa do modlitby, nenúťte ich ani netrvajte na tom, aby
„podali výkon“.
Často je prvý pozitívny krok v tom, že deti sú prítomné pri modlitbe.
Môže ich to ovplyvniť viac, než si myslíte. Jedna žena mi povedala, že
keď bola dievčaťom, jej matka i tety sa stretávali na spoločnej modlitbe
ruženca. Priviedli svoje deti, ktoré sa hrali v miestnosti, pričom sa
ich matky spoločne modlili. Deti nikdy nenútili zapojiť sa do modlitby,
ale táto žena si na tie dni spomína s radosťou. Vyrastala s pocitom
pokoja, bezpečia a Božej prítomnosti.
Čas, ktorý venujete modlitbe, nemusí byť dlhý. 15 minút pre nich stačí, hovorí otec troch chlapcov vo veku 14, 12 a 10 rokov.
Aby sa chlapci nenudili, hovorí, „striedame to“. Niekedy si pustia
pieseň chvál z CD, prečítajú si kapitolu z Biblie a rozprávajú sa o nej:
čo znamená a ako ju môžu aplikovať vo svojej rodine. Alebo sa pomodlia
jedno alebo dve tajomstvá ruženca, alebo použijú biblický ruženec. Na
záver prosia za priateľov a členov rodiny. Aby ich nič nevyrušovalo,
najmladšie dieťa, ktoré má dva roky, sleduje video v inej miestnosti a
pomodlí sa s rodičmi pred spaním.
Modlitba za jazdy
Hoci nemôžete nájsť konkrétny čas na modlitbu, nevzdávajte sa! Aj tak si
môžete nájsť čas, keď sa budete modliť ako rodina. Modlite sa v aute
počas výletu alebo na služobnej ceste. Modlite sa s dieťaťom, keď je
choré alebo má problémy. Jeden deň v týždni choďte spolu na svätú omšu.
Ak sa vám nepodarí, aby išla do kostola celá rodina, alebo ak nechce ísť
vaša manželka/váš manžel, Boh požehná vaše modlitby aj vtedy, ak je
prítomné jedno alebo dve deti. „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v
mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20).
A predovšetkým sa vyhýbajte pocitom nedostatočnosti. Váš modlitbový
život nemusí byť taký dôsledný a živý, ako by ste chceli, ale môžete
viesť svoju rodinu k modlitbe. A keď urobíte tento krok viery a budete
sa modliť so svojou rodinou, posilní ju to. Keď sa naučíte cítiť sa
lepšie pri spontánnej modlitbe, naučia sa to aj vaše deti. Naučte ich
niektoré vzácne modlitby Cirkvi. A pamätajte, že každý krok, ktorý
urobíte – akokoľvek malý – vedie vašu rodinu bližšie k Ježišovi. Šťastný
advent!
ZDROJ: www.smn.sk
Advent
Prvou adventnou nedeľou začína obdobie adventu. Advent – príchod
Krista, ktorý túžobne očakávame. V prvom rade sa pripravujeme na
slávenie Vianoc, tajomstvo vtelenia. Chválime Boha, ktorý tak miloval
svet, že nám poslal svojho Syna. Vianočné sviatky a príprava na ne majú
svoj hlbší zmysel v príprave našich sŕdc na Božiu milosť vo
sviatostiach. Advent nám pripomína, že Kristus príde. A život veriacich
je neustálym a bdelým očakávaním tohto príchodu. Nejde iba o to, aby sme
pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi v malej
judejskej dedinke. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý náš život
musí byť adventom, bdelým očakávaním nového konečného príchodu Krista.
Prvou adventnou nedeľou sa pre kresťanov začína obdobie adventu,
prípravy na slávenie narodenie Ježiša. Slovo advent pochádza z
latinského “adventus“ a znamená “príchod“. Symbolom adventného obdobia,
ktoré trvá štyri týždne, je adventný veniec so štyrmi sviecami – tie sa
postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Prvú zo štyroch
adventných sviečok na tradičnom adventnom venci treba zapáliť na prvú
adventnú nedeľu. Postupne do Vianoc sa zapaľuje jedna sviečka za druhou.
Najčastejšie sú sviečky tmavomodré alebo fialové, symbolizujúce
liturgické farby adventných nedieľ. Prvá adventná nedeľa je súčasne v
Katolíckej cirkvi začiatkom nového liturgického roka a už tradične aj
dňom celocirkevnej zbierky na charitu. Štvortýždňové obdobie adventu je
pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením
Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána. V tomto období sa veriaci
v katolíckych, evanjelických a ďalších kresťanských chrámoch schádzajú k
modlitbám a zamysleniam, konajú sa v nich aj mnohé adventné koncerty.
Chrámové rúcho v advente je fialové.
Adventná predvianočná príprava sa spomína v
Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461). Iný záznam o advente
pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v roku 582 nariadil, aby
sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po
sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť
nedieľ a malo pôstno-kajúcny charakter. Pápež Gregor I. Veľký (590-604)
skrátil adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4 000 rokov
čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom
adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitívnu
formu nadobudol advent v 8. – 9. storočí. V roku 1362 Urban V.
(1362-1370), ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky
mních, zaviedol pre advent pôstne pravidlá.
Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne “roráty“ zostavené podľa biblických textov, prevažne
prorockých. Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred
narodením Krista ľudstvo “kráčalo v tmách“ (Iz 9,2). Názov roráty
pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16.
storočia z Francúzska: “Rorate coeli de super …“ (“Rosu dajte nebesia zhora …“).
Význam adventu
Adventná doba nie je našťastie len časom nákupnej
horúčky. Má predovšetkým svoj duchovný obsah. Vyzýva nás k stretnutiu s
Kristom v našom každodennom živote a pripravuje nás na jeho slávny druhý
príchod.
História adventného venca
Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a
kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty,
radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je
očakávaný, a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ.
Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho
Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je “Svetlo sveta“ (Jn, 8,12).
Zdroj: Archív TK KBS
večerná modlitba v rodine Pri adventnom venci
Adventný veniec je znakom nádeje. Každý týždeň sa zapáli ďalšia svieca. Vianoce sa blížia. Aj my sa môžeme približovať k Bohu, ktorý prejavil svoju lásku k nám tým, že nám poslal svojho Syna. Po zapálení príslušného počtu sviec – podľa toho, ktorý adventný týždeň prežívame – začne modlitba, ktorú vedie otec alebo iný člen rodiny.
Otec: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Všetci: Amen.
MODLITBA
Prežívame adventné obdobie prípravy na príchod Pána Ježiša, ktorý priniesol nádej a nový život svetu. Narodil sa, aby priniesol dobro, lásku a pokoj aj do našej rodiny. Modlime sa slovami, ktoré si nás naučil náš Pán Ježiš Kristus.
Otče náš….
Mária, pomôž nám, aby sme sa stretávali s tvojím Synom v modlitbe i v ľuďoch, s ktorými sa stretávame. Naša dobrotivá Matka, vypros požehnanie a vzájomnú lásku pre všetkých prítomných. Pomáhaj nám vo všetkých životných situáciách. Spomeň si na nás v hodinu našej smrti. Chceme Ťa pozdraviť tak, ako Ťa pozdravil anjel:
Anjel Pána…
Prvý adventný týždeň
Evanjelium:
Bdejte a buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.
( celé evanjelium: Mt 24, 37-44 )
Druhý adventný týždeň
Evanjelium:
„Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“
( celé evanjelium: Mt 3, 1-12 )
Tretí adventný týždeň
Evanjelium:
Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“
( celé evanjelium: Mt 11, 2-11 )
Štvrtý adventný týždeň
Evanjelium:
„Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
( celé evanjelium: Mt 1, 18-24 )
PROSBY (môže sa zapojiť každý člen rodiny)
Očakávame príchod Pána Ježiša. Prišiel na svet ohlasovať radostnú zvesť chudobným a uzdravovať skrúšených srdcom, tých, ktorí vedia, že potrebujú jeho lásku a milosrdenstvo.. Prosme ho, aby aj dnes ľudia vedeli, že Ježiš ich miluje a obdarúva ich svojou láskou.
1. Prosíme ťa za Svätého Otca, za našich biskupov a kňazov, daj im veľa svetla a síl v ich službe, prosme Pána.
Všetci: Prosíme ťa, vyslyš nás!
2. Daruj nášmu farskému spoločenstvu požehnaný Advent a urob nás bohatými na lásku k tebe a k blížnym, prosme Pána.
3. Za nás všetkých, ktorí sa počas adventu stretáme na spoločnej modlitbe, prosme Pána.
4. Aby veriaci našej farnosti pochopili, že k plnej účasti na svätej omši patrí aj účasť na svätom prijímaní, prosme Pána.
5. Aby naši zosnulí bratia a sestry mohli zaujať svoje miesto v nebeskom kráľovstve, prosme Pána.
Modlitba:
Neprosíme o zázrak, Pane, ale o silu pre všedný život. Nauč nás umeniu malých krokov. Ochráň nás pred naivnou vierou, že v živote musí ísť všetko hladko.
Daruj nám poznanie, že ťažkosti, porážky, neúspechy a sklamania sú prirodzenou súčasťou života a že vďaka nim rastieme a dozrievame.
Chlieb každodenný daj nám pre telo i dušu, ako prejav Tvojej lásky; daj nám priateľstvo a aspoň náznak, že sme užitočný.
To najdôležitejšie si človek nehovorí sám sebe, to najdôležitejšie mu býva povedané.
Ty vieš, ako veľmi potrebujeme priateľstvo. Daj, aby sme v našej rodine žili v pokoji a láske, aby sme sa mali vzájomne radi.
Daj nám k tomu silu. Vnukni nám pravú chvíľu a pravé miesto, kde môžem zanechať dobro, slovami či bez slov.
Pane, nauč nás umeniu malých krokov…
ZDROJ: nedozery-brezany.fara.sk